SK92695A3

SK92695A3 - Material for covering of closure and use of absorbent carboxymethylcelulose fibers

Info

Publication number: SK92695A3
Application number: SK926-95A
Authority: SK
Inventors: Hardev Singh Bahia; Thomas Richard Burrow
Original assignee: Courtaulds Plc
Priority date: 1993-01-22
Filing date: 1994-01-20
Publication date: 1996-02-07
Also published as: RU2135212C1; GB9301258D0; EP0680344B1; ATE164523T1; BR9406261A; JP3847778B2; JP4499669B2; US6075177A; EP0680344A1; AU680863B2; CA2154473A1; CZ182795A3; NZ259734A; SK280152B6; DE69409363D1; DE69409363T2; CA2154473C; CZ285908B6; JP2006110393A; JPH08505790A

Description

Materiál na krytie rán a použitie absorpčných karboxymetylcelulózových vláken

Oblasť techniky

Vynález sa týka materiálu na krytie rán (ďalej sú tieto materiály pre jednoduchosť označované názvom krycie materiály). Do rozsahu tohto pojmu sa tu zahŕňajú tiež obväzové materiály a tampóny pre aplikáciu na rany, vrátane rán vzniknutých pri chirurgických zásahoch. Ďalej sa vynález tiež týka použitia absorpčných vláken v povrchovej vrstve materiálu na krytie rán, prichádzajúcich do styku s ranou.

Doterajší stav techniky

Použitie absorpčných materiálov, najmä absorpčných materiálov na báze polysacharidov, na povrchu materiálov na krytie rán, ktoré sú v styku s ranou, je známe. Krycie materiály obsahujúce alginátové vlákna boli napríklad opísané V GB-A-1394762, GB-A-2103993, US-A-4421583, EP-A-227955, EP-A-236104, EP-A-243069 a WO-89/12471. V GB-A-1329693 SÚ opísané krycie materiály obsahujúce substrát nesúci hemostatický materiál obsahujúci alginát a vodorozpustný polymér, ako je sodná soľ karboxymetylcelulózy.

V US-A-3731686 sú opísané absorpčné krycie materiály obsahujúce stlačené jadro obsahujúce absorpčné vlákna zo soli alkalického kovu karboxyalkylcelulózy s priemerným stupňom substitúcie vyššom ako 0,35 karboxyalkylového zvyšku, vztiahnuté na zvyšok anhydroglukózy. Tieto absorpčné vlákna sú tepelne spracované, aby sa nim dodala nerozpustnosť, ale napučiavatelnosť vo vode pri teplote miestnosti.

Tieto krycie materiály majú obyčajne podobu tampónu, menštruačnej vložky alebo pleny, obsahujúce jadro zo stlačených absorpčných vláken. V US-A-3589354 sú opísané vsiakavé celulózové vlákna nerozpustné vo vode, ktoré si zachovávajú vláknovú formu pôvodnej celulózovej suroviny, a ktoré sa vyrábajú zasieťovaním za mokra z vláken vodorozpustnej soli karboxymetylcelulózy. V tomto patente sa navrhuje použitie týchto vláken v tampónoch, v chirurgických krycích materiáloch, chirurgických hubách, menštruačných vložkách, alebo plenách. V US-A-4634438 a US-A-4634439 sú opísané hygienické výrobky pre miestnu aplikáciu regulujúcu hodnotu pH, najmä výrobky použiteľné pri menštruácii, ktoré obsahujú homogénnu hmotu vláken z karboxyalkyl-modifikovanej celulózy so stupňom substitúcie 0,01 až 0,30, pričom tieto karboxyalkylové skupiny sú vo forme voľnej kyseliny.

Krycie materiály obsahujúce polymér absorbujúce vodu, ako je sodná soľ karboxymetylcelulózy, sú opísané v GB-A-1548678 a EP-A-92999 a v knihách Wound Management and Dressings, S. Thomas (The Pharmaceutical Press) str. 55 až 61 a Advances in Wound Management ed. T. D. Tuner et al. (J. Wiley) str. 89 až 95 a v článku S. Thomasa v J. Wound Čare, zv. 1 (1992), č. 2, strana 27 až 30. Tieto krycie materiály, ktoré sú obyčajne označované názvom hydrokoloidné krycie materiály, obsahujú polymér v práškovitej forme absorbujúci vodu, umiestnený v elastomernej a/alebo adhezívnej matrici, ako je polyizobutylén. Výsledný materiál tvorí vrstvu hydrokoloidného krycieho materiálu, ktorá je v styku s ranou. Hydrokoloidné krycie materiály pohlcujú tekutinu uvoľňovanú z rany za vzniku gélu, vytvárajúceho vlhké prostredie, ktoré uľahčuje hojenie rany. Absorpčná zložka tohto krycieho materiálu sa tiež vyrába vo forme granúl alebo pasty, a v tomto prípade slúži na ošetrenie malých dutín.

Podstata vynálezu

Predmetom vynálezu je materiál pre krytie rán, ktorého podstata spočíva v tom, že jeho povrch, ktorý prichádza do styku s ranou obsahuje vlákna s karboxymetylcelulózy, ktoré sú schopné absorbovať prinajmenšom pätnásťnásobok svojej vlastnej hmotnosti vodného roztoku chloridu sodného s koncentráciou 0,9 % hmotnostných, pri meraní nasiakavosti skúškou volného napučiavania, za vzniku napúčaného transparentného gélu, pričom, kedt je tento materiál napúčaný do podoby transparentného gélu, zachováva si dostatočne vláknový charakter, že je možné ho z rany odstrániť v súdržnej forme. Vlákna môžu mat podobu nekonečných vláken alebo rezaných vláken, napríklad striže alebo podobu povrazca alebo látky zhotovené z takých vláken. Ako povrazec prichádza do úvahy akýkolvek lineárny textilný materiál vytvorený z vláken, napríklad priadza, prameň alebo predpriadza. Vlákna z karboxymetylcelulózových vláken môžu mat teda napríklad podobu kábla alebo látky.

Pri skúške nasiakavosti volným napučiavaním sa postupuje takto: 0,5 g karboxymetylcelulózového vlákna, kondiciovaného pred skúšaním pri relatívnej vlhkosti 65 % a teplote 20’C, sa disperguje v 30 ml vodného roztoku chloridu sodného s koncentráciou 0,9 % hmotnostných a disperzia sa nechá 5 minút štát. Potom sa disperzia prefiltruje cez fritový filtračný lievik Mark 1 s velkostou pórov v rozmedzí od 100 do 160 μιη a vlákna sa ponechajú na filtre počas 5 minút, alebo dlhšie, tak dlho, kým neskončí odkvapkávanie. Voda, ktorá prešla filtračným lievikom sa zváži a z rozdielu sa vypočíta voda absorbovaná vo vláknách.

Predpriadza, povrazec alebo látka z karboxymetylcelulózových vláken, ktorá tvorí povrch krycieho materiálu prichádzajúceho do styku s ranou, je prednostne schopná absorbovať prinajmenšom dvadsaťpäťnásobok svojej vlastnej hmotnosti vodného roztoku chloridu sodného s koncentráciou 0,9 % hmotnostných, pri meraní nasiakavosti skúškou volného napučiavania. Vlákna z karboxymetylcelulózy majú prednostne dĺžku aspoň 15 mm, s výhodou aspoň 30 mm, napriek tomu, že v niektorých konštrukciách netkaných látok je možné použiť rezané vlákna s kratšou dĺžkou, napríklad striž s dĺžkou do 6 mm, alebo dokonca 3 mm.

Krycie materiály podía vynálezu, na ktorých povrchu prichádzajúcom do styku s ranou sa používajú vlákna z karboxymetylcelulózy, majú mnohé výhody spočívajúce v hojivom vplyvu na rany, ktoré sú charakteristické pre známe hydrokoloidné krycie materiály na báze práškovitej karboxymetylcelulózy, a naviac majú prídavnú výhodu v tom, že sa s nimi lahšie manipuluje a íahšie sa aplikujú na rany. Vlákna nemusia byť zmiešané s žiadnym ďalším materiálom, ako adhezívom, ktoré sa používa v známych hydrokoloidných krycích materiáloch. Krycie materiály podlá vynálezu je tiež možné lahšie snímať z rany, bez toho, aby sa z materiálu oddeľovala kašovitá hmota alebo došlo k poškodeniu rany. Krycí materiál, v ktorom sa používajú karboxymetylcelulózové vlákna, ako jediná vrstva zakrývajúca ranu, má prídavnú výhodu v tom, že materiál môže pri použití vytvoriť transparentný gél umožňujúci vizuálne pozorovanie rany bez narušenia obväzu.

Krycie materiály podlá vynálezu sa odlišujú od materiálov opísaných v US-A-3731686 a US-A-3589364 tým, že karboxymetylcelulózové vlákna použité podlá vynálezu nemusia byť pre dosiahnutím účinnosti zasieťované. Vlákna opísané v US-A-3731686 a US-A-3589364 obvykle pochádzajú z prírodných celulózových zdrojov, pretože najčastejšie ide o krátke vlákna, ako vlákna drevnej buničiny. Pri karboxymetylácii vyžadujú také krátke vlákna zasieťovanie, aby sa zabránilo ich úplnému rozpusteniu a zostala zachovaná ich súdržná štruktúra. Zasieťované vlákna sú napúčatelné vo vode, ale vo vode sa nerozpúšťajú. Nezasieťované vlákna z karboxymetylcelulózy, ktoré sa používajú podlá vynálezu, sa sčasti rozpúšťajú vo vodných kvapalinách, rovnako ako práškovitá karboxymetylcelulóza v známych hydrokoloidných krycích materiáloch. Pri použití dlhých vláken (aspoň 15 mm) však podlá vynálezu nedochádza k úplnému rozpusteniu krycieho materiálu a vzniká gél, ktorý je dostatočne súdržný, že je možné ho odstrániť ako jeden kus. Krycie materiály podlá vynálezu, ktoré obsahujú trocha kratšie vlákna, ktoré tiež nie sú zasieťované, ale sú bezpečne zakotvené v konštrukcii netkanej látky, môžu tiež vytvárať gél, ktorý sa dá odstrániť vo forme súdržného obväzu. Pre modifikáciu vlastností vláken použitých podlá vynálezu, napríklad pre zníženie alebo odstránenie rozpúšťania vláken, je možné však sieťovanie používať.

Karboxymetylcelulózové vlákna sa obyčajne vyrábajú reakciou celulózových vláken so silnou alkáliou a s kyselinou monochlóroctovou alebo jej solou.

Ako prednostné celulózové vlákna je možné uviesť celulózové vlákna zvlákňované z roztoku celulózy v rozpúšťadle, na rozdiel od vláken z regenerovanej celulózy, ktoré sa vyrábajú zvlákňovaním roztoku celulózového derivátu (xantogenanu celulózy), pričom vzniknuté vlákno sa premieňa späť na celulózu v zvlákňovacom kúpelu, s ktorým vlákna prichádzajú po svojom vzniku do styku. Ako príklady rozpúšťadiel celulózy je možné uviesť terciárne amín-N-oxidy, zmesi N,Ndimetylformamidu s dimérom oxidu dusičitého (tetraoxidom didusíka), zmesi dimetylsulfoxidu a paraformaldehydom a roztoky chloridu lítneho v Ν,Ν-dimetylacetamide alebo N-metylpyrolidóne. Ako prednostné rozpúšťadlá pre použitie pri výrobe celulózových vláken zvlákňovaných z roztoku je možné uviesť terciárne amín-N-oxidy. Výroba celulózových vláken zvlákňovaním z roztoku je napríklad opísaná v patentoch US-A-4246221 a US-A-4196281, kde sú tiež uvedené príklady prednostných terciárny amín-N-oxidov. Roztok celulózy sa zvlákňuje cez vzduchovú medzeru do kúpeľa obsahujúceho kvapalinu nerozpúšťajúcu celulózu, obyčajne vodu. V kúpeľu sa zvláknená celulóza vyzráža za vzniku vlákna.

Vlákna z karboxymetylcelulózy je alternatívne možné vyrábať z vláken z regenerovanej celulózy, meďnatého hodvábu alebo bavlnených vláken, ale karboxymetylcelulózové vlákna vyrobené z celulózových vláken vyrobených zvlákňovaním roztoku celulózy majú vyššiu nasiakavosť a lepšie fyzikálne vlastnosti. Vlákna z karboxymetylcelulózy vyrobené z celulózových vláken získaných zvlákňovaním z roztoku môžu napríklad vykazovať nasiakavosť roztoku chloridu sodného s koncentráciou 0,9 % hmotnosťných, meranou skúškou voľného napučiavania 20 až 40 g/g, v spojení so špecifickou pevnosťou v ťahu v rozmedzí do 25 do 15 cN/tex. Viskózový hodváb alebo bavlnené vlákna karboxymetylované rovnakým spôsobom majú nasiakavosť len v rozmedzí do 8 do 13 g/g a nižšiu špecifickú pevnosť v ťahu. Karboxymetylcelulózové vlákna vyrobené z polynózického viskózového hodvábu majú vyššiu nasiakavosť a špecifickú pevnosť v ťahu v porovnaní s karboxymetylcelulózovými vláknami vyrobenými z iných typov viskózového hodvábu, ale v porovnaní s karboxymetylcelulózovými vláknami vyrobenými z celulózy zvláknenej z roztoku, je ich nasiakavosť a špecifická pevnosť nižšia. Celulózové vlákna vyrobené zvlákňovaním z roztoku majú na priereze v podstate rovnomernú štruktúru a vykazujú vyššiu kryštalinitu ako vlákna z regenerovanej celulózy alebo bavlnené vlákna. Obidva posledne uvedené druhy vláken majú takú štruktúru, že na povrchu vláken obsahujú vrstvu s pomerne vysokou hustotou.

Pri karboxymetylácii sa na celulózové vlákna môže pôsobiť alkáliou a činidlom na báze monochlóroctovej kyseliny súčasne alebo po sebe. Celulózové vlákna majú pritom prednostne podobu predpriadze, ale môžu mať i podobu priadze, striže alebo látky, napríklad tkanej, úpletovej alebo netkanej látky.

Pred uskutočňovaním karboxymetylácie sa prednostne všetky povrchové úpravy z predpriadze, priadze, vláken alebo látky odstraňujú praním, najmä potom kedf ide o hydrofobizačnú úpravu. Priadza, predpriadza alebo vlákna môžu byť tvorené zmesou celulózových vláken s inými vláknami, ako napríklad polyesterovými alebo polyamidovými vláknami, ktoré zostanú behom karboxymetylácie neovplyvnené. Kábel môže byť tvorený suchými vláknami, to znamená, že môže ísť o kábel v tom stave, v ktorom sa predáva, alebo môže byť tvorený dosial nesušenými vláknami, to znamená vláknami, ktoré po svojom vytvorení ešte neboli nikdy vysušené. Pokial sa použijú dosial nikdy nevysušené vlákna, môže sa dosiahnuť vyššia rýchlosť absorpcie reakčných činidiel do vlákna.

Alkália a činidlo na báze kyseliny monochlóroctovej sa môže prednostne aplikovať z vodného roztoku alebo z roztoku v zmesi vody a polárneho organického rozpúšťadla. Ako alkália sa prednostne používa hydroxid alkalického kovu, ako hydroxid sodný alebo hydroxid draselný a koncentrácia alkálie činí prednostne aspoň 2 % hmotnosťné, s výhodou 5 alebo viacej percent hmotnosťných, až do 15, s výhodou až do 10 % hmotnostných. Činidlá na báze monochlóroctovej kyseliny sa prednostne používajú v solnej forme, obyčajne vo forme soli zodpovedajúcej použitej alkálii, napríklad vo forme monochlóroctanu sodného, pokial sa ako alkália použije hydroxid sodný. Monochlóroctan sa prednostne používa v koncentrácii aspoň 5 %, s výhodou aspoň 10 % hmotnosťných, pričom horná hranica jeho koncentrácie je 35, s výhodou 25 % hmotnosťných.

Alkália, napríklad hydroxid sodný, a činidlo na báze kyseliny monochlóroctovej, napríklad monochlóroctan sodný, sa prednostne aplikujú na celulózové vlákna súčasne. Roztok obsahujúci požadovanú koncentráciu hydroxidu sodného a monochlóroctanu sodného sa môže vyrobiť zmiešaním roztokov týchto činidiel, ktoré boli oddelene pripravené, alebo tak, že sa hydroxid sodný rozpustí v roztoku monochlóroctanu sodného. Ked sa vyrába roztok činidla vo vodnom organickom rozpúšťadle, môže sa napríklad postupovať tak, že sa rozpustí vo vode hydroxid sodný až do koncentrácie 35 % hmotnostných a monochlóroctan sodný až do koncentrácie 45 % hmotnostných. Vzniknutý roztok sa môže zriediť alkoholom, ako etanolom alebo priemyslovým etanolom denaturovaným metanolom, až do dosiahnutia požadovanej koncentrácie reakčných činidiel vo vodne-organickej rozpúšťadlovej zmesi. Aplikácia zmesového roztoku sa môže vykonávať tak, že sa vlákna v reakčnej nádobe ponoria do roztoku reakčných činidiel so zvýšenou teplotou, napríklad s teplotou v rozmedzí od aspoň 50°C do teploty varu roztoku na čas postačujúci pre karboxymetyláciu, napríklad na čas v rozmedzí od 10 minút od 8 hodín, prednostne od 0,5 do 4 hodín. Reakciou v roztoku uskutočňovanou týmto spôsobom sa obyčajne dosiahne dobrá rovnomernosť stupňa substitúcie v jednotlivých vláknach. Pre zvýšenie rovnomernosti stupňa substitúcie sa môže reakčným roztokom prebublávať stlačený vzduch. Tento typ reakcie sa obyčajne vykonáva vsádzkovým spôsobom.

Alternatívne sa môže reakčný roztok aplikovať napúšťaním, napríklad až do zádrže kvapaliny 50 až 300 % hmotnosťných, po ktorom prípadne nasleduje stláčanie a sušenie pri zvýšenej teplote, napríklad 50 až 200”C, prednostne aspoň 80°C a najviac 150*C. Vlákna sa prednostne sušia do zvyškového obsahu vlhkosti 5 až 20 % hmotnosťných, aby neboli príliš krehké. Roztok obsahujúci hydroxid sodný a monochlóroctan sodný by prednostne nemal byť udržiavaný dlhší čas pri zvýšenej teplote. Roztok hydroxidu sodného sa môže zmiešať s roztokom monochlóroctanu sodného tesne pred aplikáciou na vlákna alebo sa môžu tieto roztoky oddelene, ale súčasne, nastrekovať na vlákna, napríklad pri použití postrekov, ktorých smery spolu zvierajú pravý uhol. Pokial je potrebné skladovať zmesový roztok hydroxidu sodného a monochlóroctanu sodného, uskutočňuje sa to prednostne pri teplote 20’C alebo nižšej, napríklad pri teplote od 0 do 5’C. Prednostne je potrebné sa vyhnúť skladovaniu vláken ošetrených obidvoma činidlami, tj. alkáliou a monochlóroctanom pri teplote 20 až 40’C. Obyčajne sa najúčelnejšie postupuje tak, že sa vlákna bezprostredne po napustení zahrejú, aby sa vyvolala karboxymetylácia. Alternatívne je možné napustené vlákna pred zahrievaním skladovať pri teplote nižšej ako 20’C, prednostne pri teplote od 0 do 5’C. Môže byť výhodné uskutočňovať napúšťanie pri teplote nižšej ako 20’C, napríklad pri teplote v rozmedzí od 0 do 10’C.

Dosiahnutý stupeň substitúcie celulózových vláken činí prednostne aspoň 0,15 a najvýhodnejšie leží v rozmedzí od 0,2 do 0,5 karboxymetylovej skupiny na jednotku glukózy. Stupeň substitúcie v rozmedzí od 0,25 do 0,45 karboxymetylovej skupiny na jednotku glukózy môže byť osobitne vhodný. Môže sa použiť i vyšší stupeň substitúcie ako 0,5 karboxymetylovej jednotky na jednotku glukózy, napríklad stupeň 1,0, ale získané vlákna môžu byť v tom prípade príliš dobre rozpustné vo vode, namiesto toho aby boli vo vode len napúčatel'né.

Predpokladá sa, že stupeň karboxymetylácie nie je na priereze vláken rovnomerný. Vlákna majú obyčajne vyšší stupeň substitúcie v povrchovej oblasti ako v jadre. To môže byť výhodné z toho dôvodu, že menej substituované jadro viacej prispieva k pevnosti vláken v napúčanom stave. Táto pevnosť umožňuje snímať krycí materiál z rany vo forme súdržné ho obväzu. To je výhodou celulózových vláken dodatočne podrobených karboxymetylácii v porovnaní s napúčatelným polymérom spracovaným až dodatočne na vlákna.

Po uskutočnení karboxymetylácie sa vlákna obyčajne vyperú, aby sa zbavili nezreagovanej alkálie alebo chlóroctanu alebo akýchkolvek vedlajších produktov, ako je chlorid sodný alebo glykolát sodný. Obyčajne sa používa vodný prací kúpel, prednostne zmes vody s organickým rozpúšťadlom, ktorý je miešatelný s vodou. Pracie médium môže obsahovať povrchovo aktívnu látku a/alebo kyselinu. Ako organické rozpúšťadlo miešatelné s vodou sa prednostne používa nižší jednomocný alkohol, ako je etanol alebo metanol. Prednostné pracie médium je tvorené zmesou vody a etanolu v hmotnosťnom pomeru od 2 : 1 do 1 : 2. Pokial sa má použiť povrchovo aktívna látka, jedná sa prednostne o neiónovú povrchovo aktívnu látku, ako je adukt polyalkylénoxidu s alkoholom alebo fenolom. Použiť sa však môžu i aniónové alebo katiónové povrchovo aktívne látky. Nech už sa použijú akékolvek povrchové aktívne látky, malo by sa prednostne jednať o látku hydrofilnú, a nie hydrofóbnu. Ako príklady prednostných povrchovo aktívnych látok je možné uviesť výrobky, ktoré sú k dispozícii na trhu pod obchodným označením Tween 20 a Atlas G1086. Ako kyseliny, ktoré sa pri praní používajú pre neutralizáciu alkality karboxymetylovaných vláken, prichádzajú do úvahy prednostne slabé kyseliny, napríklad organické karboxylové kyseliny, ako je kyselina octová alebo kyselina citrónová. Pre použití vo väčšine krycích materiálov pre rany prichádzajú do úvahy prednostne neutrálne karboxymetylované vlákna, pričom hodnota pH takých vláken leží prednostne v rozmedzí od 5,5 do 8. Pri takých hodnotách pH sú karboxymetylové skupiny prítomné prevážne vo forme aniónu, skôr ako vo forme volnej kyseliny. Pre niektoré konkrétne rany boli navrhnuté krycie materiály s kyslou alebo alkalickou hodnotou pH, rovnako ako neutrálne krycie materiály. Pre nastave nie požadovanej hodnoty pH vláken sa môže prispôsobiť množstvo kyseliny použitej v pracom médiu.

Ako alternatíva k pridaniu povrchovo aktívnej látky k vodnej pracej kvapaline je možné uviesť dodatočnú aplikáciu povrchovo aktívnej látky, v podobe povrchovej úpravy. Taká úprava sa napríklad môže vyrobiť pri použití roztoku v alkohole alebo vodne-alkoholickej zmesi, napríklad v zmesi použitej na pranie vláken. Pokial sa používa kvapalná povrchovo aktívna látka, môže sa jej aplikácia vykonávať v nezriedenom stave. Povrchová úprava sa môže vykonať máčaním vláken v upravovacom kúpelu alebo môže byť aplikácia vykonávaná nanášacím válcom alebo postrekom. Pokial sa povrchovo aktívna látka aplikuje ako finálna úprava, vlákna sa prednostne stlačia, aby sa zbavila nadbytku kúpela, napríklad prítlačným válcom, po nanesení finálnej povrchovej úpravy.

Po vypraní a aplikácii kúpela sa vlákna obyčajne sušia, prednostne do obsahu zvyškovej vlhkosti 5 až 20 % hmotnosťných.

Forma karboxylmetylovaných vláken po napúčaní vo vodnej kvapaline, ako je roztok chloridu sodného, závisí od nasiakavosti vláken a ich priemeru. Nasiakavosť obyčajne stúpa sa zvyšujúcim sa obsahom karboxymetylových skupín. Pri vyšších hodnotách nasiakavosti, najmä v tom prípade, kedy majú vlákna nízku jemnosť (dtex), majú napúčané vlákna tendenciu vytvoriť súvislý gél, v ktorom sa nedá rozpoznať totožnosť jednotlivých vláken, napriek tomu, že si tento gél zachováva dostatočne vláknitý charakter a že je možné ho odstrániť vo forme súvislého obväzu. Taký gél vzniká napríklad napúčaním vláken s počiatočnou jemnosťou 1,7 dtex a nasiakavosťou (meranou skúškou volného napučiavania) 28, čo zodpovedá ošetreniu roztokom s koncentráciou chlóroctanu sodného 19,2 % hmotnosťných a hydroxidu sodného s koncentráciou

6,5 % hmotnosťných. Vlákna s rovnakou počiatočnou jemnosťou (dtex) ošetrené 13,3% roztokom chlóroctanu sodného a 4,5% roztokom hydroxidu sodného, vykazujúce nasiakavosť 20, zostávajú v podobe separátnych napúčaných gélových vláken. Tiež vlákna s počiatočnou jemnosťou 6,0 (dtex) ošetrené 22,1% roztokom chlóroctanu sodného a 7,5% roztokom hydroxidu sodného, vykazujúce nasiakavosť 27, zostávajú v podobe separátnych napúčaných gélových vláken. Krycie materiály podľa vynálezu obsahujúce karboxymetylcelulózové vlákna sú účinné bez ohľadu na to, či ich napučiavaním vznikne súvislý gél alebo separátne gélové vlákna.

Karboxymetylcelulózové vlákna sa v krycích materiáloch môžu používať vo forme káblu, prameňa alebo látky, napríklad priadze z nekonečných vláken alebo priadze vytvorenej zo striže, alebo vo forme prameňa, ako je predpriadza alebo povrazec z krútenej striže, za predpokladu, že je taký prameň dostatočne súdržný v suchom stave a v stave napúčanom pri aplikácii na ranu alebo pri snímaní z rany. Vlákna môžu byť tiež vo forme tkanej, úpletovej alebo netkanej látky. Tak napríklad je možné na povrch rany priamo aplikovať alebo na povrchu rany pre jej úplné zakrytie rozprestrieť kábel z vláken karboxymetylcelulózy narezaný na dĺžku obyčajne aspoň 3 cm, napríklad na dĺžku v rozmedzí od 15 do 30 cm. Pokiaľ je povrch prichádzajúci do styku s ranou vytvorený z káblu z karboxymetylcelulózových vláken, sú prednostne vlákna v krycom materiále usporiadané v priečnom smere. Povrazec z karboxymetylcelulózových vláken vyrobený mykaním karboxymetylcelulózovej striže s dĺžkou aspoň 15 mm sa môže používať podobným spôsobom. Krycí materiál tohto typu bude pri použití zakrytý prídavným krycím materiálom, ktorý bude prednostne transparentný, ako je napríklad transparentný film priepustný pre vodnú paru, napríklad polyuretánový film pokrytý vrstvou lepidla, ako je napríklad výrobok, ktorý je na trhu k dispozícii pod obchodným označením OpSite.

Karboxymetylcelulózové vlákna je možné spracovávať na tkané, úpletové alebo netkané látky za vzniku plochého krycieho materiálu, ktorý sa môže priamo aplikovať na povrch rán. Netkaná látka sa môže napríklad vyrobiť neorientovaným pokladaním, napríklad pokladaním za sucha, alebo priečnym pokladaním vláken a nasledujúcim vpichovaním. Ako alternatívny spôsob výroby netkaných látok je možné uviesť priečne pokladanie karboxymetylcelulózových vláken v čiastočne vlhkom stave (tj. s obsahom vody), po ktorom sa vzniknuté rúno suší, prípadne za tlaku.

Kábel, prameň alebo látka, ktoré tvoria povrchovú vrstvu krycieho materiálu pódia vynálezu, prichádzajúcej do styku s ranou, sa skladá prednostne v podstate len z karboxymetylcelulózových vláken, pričom nie sú prítomné žiadne vlákna iného typu ani iná prídavná látka, ako je lepidlo. V takej vrstve, ktorá je v podstate zo 100 % tvorená karboxymetylcelulózovými vláknami, majú prítomné vlákna dĺžku obyčajne prinajmenšom 15 mm. V alternatívnom predvedení môže byť krycí materiál tvorený tkanou, úpletovou alebo netkanou látkou, ktorá môže obsahovať až do 80 %, prednostne až do 50 % hmotnostných, vztiahnuté na celkovú hmotnosť, fyziologicky inertných vláken, ako sú vlákna na inej báze ako na báze karboxymetylcelulózy, napríklad polyesterové, polyamidové alebo polyolefínové vlákna. V takej látke majú karboxymetylcelulózové vlákna prednostne dĺžku prinajmenšom 15 mm, ale môžu sa použiť i kratšie vlákna, napríklad strižové vlákna s dĺžkou 10 mm, najmä pokiaí ide o netkanú látku. Netkaná látka sa napríklad môže vyrobiť za sucha pneumatickým ukladaním zmesi karboxymetylcelulózových vláken a termoplastických vláken na priepustnom dopravníku umiestnenom na odsávacom zariadení, pričom vzniknutá vrstva sa spevňuje zahrievaním, pri ktorom dôjde k pretaveniu termoplastických vláken v mieste ich vzájomného styku. Ako termoplastické vlákna sa prednostne používajú polyolefínové vlákna, napríklad polyetylénové alebo polypropylénové vlákna, alebo dvojzložkové polyolefínové vlákna, ktoré sú na trhu k dispozícii pod obchodným označením Celbond. Za sucha pokladané látky je možné alternatívne spevňovať spojením latexovým lepidlom. Látky z karboxymetylcelulózových vláken pre použitie v krycích materiáloch podía vynálezu je alternatívne možné vyrábať tak, že sa na látku z celulózových vláken pôsobí silnou alkáliou a kyselinou monochlóroctovou alebo jej soíou. Ako spracovávané látky sa napríklad môžu použiť tkané, úpletové alebo ihlované látky, alebo netkané látky vyrobené prepletením vláken za vlhka. Taká látka môže byť úplne vytvorená z celulózových vláken alebo môže tiež obsahovať iné vlákna, ako sú polyesterové, polyamidové alebo polyolefínové vlákna, za predpokladu, že také vlákna sú fyziologicky inertné a nedochádza pri nich k reakcii s karboxymetylačnými činidlami. Také iné vlákno môže byť napríklad prítomné v množstve až do 80 %, prednostne do 50 % hmotnostných, vztiahnuté na látku.

Karboxymetylcelulózové vlákna je možné použiť ako jednu zložku kompozitného krycieho materiálu, v ktorom je vláknitá zložka z karboxymetylcelulózy, napríklad kábel, striž, povrazec alebo látka, upevnená k podkladovému materiálu, ako je látka alebo ohybný plastový materiál. Materiál z karboxymetylcelulózových vláken prichádzajúci do styku s ranou, ktorý je napríklad vo forme káblu alebo látky, môže byť usporiadaný na podkladovom materiále v podobe rámčeku, napríklad v podobe rámčeku z polymérnej peny typu opísaného v EP-A-236104. Pokial je vrstva karboxymetylcelulózových vláken nezakrytá alebo pokiaí je na rámčeku usporiadaný transparentný podkladový film, môže to byť výhodné, ked má byť rana pozorovatelná bez odstránenia krycieho materiálu.

Krycie materiály podía vynálezu je možné známymi spôsobmi baliť a sterilizovať, napríklad pri použití gama žiarenia. Vrstva krycieho materiálu, ktorá prichádza do styku s ranou, sa môže pred aplikáciou na ranu prípadne zvlhčiť sterilizovanou vodou.

Po aplikácii na vlhký povrch rany absorbujú karboxymetylcelulózové vlákna tekutinu, ktorá sa uvoľňuje ako exudát z rany a vytvárajú transparentný gél. Tento gél uchováva povrch rany v stave, ktorý povzbudzuje prirodzený proces hojenia tela. Povrch rany teda zostáva vlhký, bez toho, aby bol prítomný nadbytok tekutiny. Keď je krycí materiál nasýtený, alebo keď existuje iný dôvod pre jeho odstránenie, môže byť z povrchu rany, vďaka svoje inherentnej pevnosti, odstránený ako jeden kus. Také odstránenie nepoškodí novo vytvorené tkanivo na povrchu rany, pretože gél na povrchu vláken sa ľahko od tkaniva uvoľní.

Materiály pre krytie rán podľa vynálezu sa hodia na ošetrenie traumatických, chirurgických a chronických rán. Ako prednostnú aplikáciu je možné uviesť aplikáciu na rany, z ktorých povrchu sa uvoľňuje stredné až vysoké množstvo exudátu. Ako príklady takých rán je možné uviesť holeňové vredy, vredy z preležanín, diabetické vredy, miesta transplantácie a infikované pooperačné rany.

Karboxymetylcelulózové vlákna majú ďalšiu výhodu v tom, že pomaly uvoľňujú prísady, ktoré môžu byť v krycích materiáloch prítomné, ako sú napríklad antiseptické činidlá alebo deodoranty, najmä v tom prípade, že sa také prísady zavádzajú do vláken v čase, kedy sú v napúčanom stave. Prísady sa môžu pridávať napríklad do poslednej pracej kúpele pre spracovanie karboxymetylcelulózových vláken alebo do upravovacej kúpele, pokiaľ sa na vlákna pred sušením aplikuje povrchová úprava.

Vynález je bližšie objasnený v nasledujúcich príkladoch rozpracovania. Tieto príklady majú výhradne ilustratívny charakter a rozsah vynálezu v žiadnom ohľade neobmedzujú. Všetky percentuálne údaje a pomery uvádzané v príkladoch sú hmotnosťné.

Príklady vynálezu

Príklad 1

Zmieša sa 33% vodný roztok hydroxidu sodného, 42% vodný roztok monochlóroctanu sodného a zmes 95 % alkoholu (priemyslového etanolu denaturovaného metanolom) a 5 % vody, za vzniku vodne-alkoholického roztoku obsahujúceho 6,0 % hydroxidu sodného a 17,8 % monochlóroctanu sodného. Vzniknutý roztok sa bez meškania prevedie do reakčnej nádoby obsahujúcej vysušený kábel z celulózových vláken (1,7 dtex) zvláknených z roztoku celulózy v terciárnom aminoxide a vzniknutá zmes sa zahreje na 50’C. Pri tejto teplote sa nechá kábel reagovať počas 180 minút.

Vzniknutý kábel z karboxymetylcelulózových vláken sa perie v roztoku obsahujúcom 56 % priemyslového etanolu denaturovaného metanolom, 43 % vody, 0,7 % kyseliny octovej a 0,3 % kyseliny citrónovej. Kábel sa vysuší na obsah vlhkosti 15 %. Vzniknuté vlákna majú nasiakavosť, meranú skúškou voľného napúčania 0,9% roztoku chloridu sodného, 40 g/g.

Kábel sa nareže na dĺžku 50 mm a spracuje na materiál pre krytie rán tak, že sa narezané vlákno najskôr myká za vzniku rúna s plošnou hmotnosťou približne 18 g/m², vzniknuté rúno sa prehne a spracuje ihlovaním na netkanú látku s plošnou hmotnosťou približne 100 g/m². Látka sa potom nareže na štvorce s rozmermi 10 x 10 cm. Štvorce látky sa zabalia do bežných obalov uzavrených zvarovaním za tepla a sterilizujú sa gama-žiarením s dávkou radiácie 25 kGy.

Alternatívne sa ako povrchová vrstva materiálu, ktorá prichádza do styku s ranou, môže po zabalení a sterilizácii použiť samotný kábel, narezaný napríklad na dĺžku 25 cm.

Príklad 2

Kábel vyrobený zvlákňovaním z roztoku (jemnosť suchých vláken 1,7 dtex) sa po vyrobení nesuší a priamo sa vedie do ručného stláčacieho zariadenia. Po stláčaní sa v káble ponechá 62 % vody. Vlhký kábel sa na 2 minúty vloží do roztoku obsahujúceho 7,5 % hydroxidu sodného a 22,1 % monochlóroctanu sodného s teplotou miestnosti. Napustený kábel sa opäť stláča. Celková zádrž po stláčaní je 75 %. Napustený kábel po stláčaní sa potom nechá reagovať v kondicionačnej komore nastavenej na relatívnu vlhkosť 23 % a teplotu 90“C počas 5 minút. Po tomto spracování je množstvo zadrženej vody v kábli 13 %.

Po tepelnom spracovaní sa kábel vyperie v roztoku obsahujúcom 55 % priemyslového etanolu, 42 % vody, 2,5 % kyseliny octovej a 0,5 % kyseliny citrónovej. Na vypraný kábel sa potom nanesie povrchová úprava. Upravovacie činidlo obsahuje 99 % priemyslového alkoholu a 1 % emulgátoru Atlas G1086. Potom sa kábel usuší pri nízkej teplote, ale vo vláknách sa ponechá určité množstvo zvyškovej vlhkosti. Vlákna majú špecifickú pevnosť 17,5 cN/tex a ťažnosť 12 %. Stupeň ich substitúcie je 0,405 karboxymetylovej skupiny na jednotku glukózy. Úplne vysušené vlákna absorbujú pri 65% relatívnej vlhkosti 17 % vlhkosti. Nasiakavosť získaných vláken stanovená skúškou volného napúčania v roztoku chloridu sodného s koncentráciou 0,9 % hmotnosťných je 38 g/g.

Materiál pre krytie rán sa z vzniknutého káblu vyrobí spôsobom opísaným v príklade 1.

Príklad 3

Spôsobom opísaným v príklade 2 sa kábel z nikdy nesušených vláken (s jemnosťou 1,7 dtex), vyrobených zvlákňovaním z roztoku, nechá reagovať s roztokom obsahujúcim 6,5 % hydroxidu sodného a 19,2 % monochlóroctanu sodného. Vzniknutá karboxymetylcelulózová vlákna vykazujú nasiakavosť, stanovenú skúškou voľného napúčania v roztoku chloridu sodného s koncentráciou 0,9 % hmotnostných, 28 g/g a stupeň substitúcie 0,375.

Ďalší obväzový materiál sa vyrobí narezaním káblu na 50 mm striž a mykaním vzniknuté striže za vzniku prameňa alebo povrazca. Prameň narezaný na dĺžku 25 cm sa zabalí a sterilizuje spôsobom opísaným v príklade 1.

Príklad 4

Opakuje sa postup opísaný v príklade 2 pri použití káblu z nikdy nesušených vláken vyrobených zvlákňovaním z roztoku s jemnosťou za sucha 3,0 dtex. Vyrobená karboxymetylcelulózové vlákna vykazujú nasiakavosť stanovenú skúškou voľného napúčania v roztoku chloridu sodného s koncentráciou 0,9 % hmotnostných, 31 g/g.

Materiál pre krytie rán vo forme látky alebo rezaného káblu sa vyrobí z takto vzniknutého káblu spôsobom opísaným v príklade 1.

Príklad 5

Vyrobí sa roztok s koncentráciou 6,5 % hydroxidu sodného a 19,2 % monochlóroctanu sodného a ochladí v upravovacom kúpeľu na -2C. Kábel z nikdy nesušených vláken (s jemnosťou 1,7 dtex), ktorý bol vyrobený zvlákňovaním z roztoku, sa vedie rýchlosťou 5 m/min postupne cez prítlačný válec (na ktorom sa prítlakom 100 kPa vytlačí voda na obsah 62 %, vztiahnuté na suchý kábel) do hore uvedeného upravovacieho kúpeľa, ďalej cez prítlačný válec (na ktorom sa prítlakom 34 kPa odtlačí upravovací kúpeľ na celkovú zádrž roztoku 75 %) do sušiarni, v ktorej sa udržuje teplota 90C a relatívna vlhkosť 10 %. V tejto sušiarni zostáva kábel 7 minút a potom sa perie spôsobom opísaným v príklade 2 a usuší. Vyrobené karboxymetylcelulózové vlákna vykazujú nasiakavosť stanovenú skúškou voľného napúčania v roztoku chloridu sodného s koncentráciou 0,9 % hmotnosťných, 34,1 g/g·

Príklad 6

Netkaná látka vyrobená zapletaním vláken za vlhka (ktorej plošná hmotnosť za sucha je 50 g/m²) vyrobená z celulózových vláken (s jemnosťou 1,7 dtex) zvláknených z roztoku sa použije vo vlhkom stave. Látka sa ponorí do reagenčného roztoku opísaného v príklade 1, zahreje na 50°C a nechá pri tejto teplote reagovať 180 minút. Takto vyrobená látka z karboxymetylcelulózových vláken sa vyperie v roztoku obsahujúcom 55 % priemyslového etanolu denaturovaného metanolom, 42 % vody a 3 % kyseliny octovej a usuší na obsah vlhkosti 15 %. Látka sa rozstrihá na štvorce 10 x 10 cm, ktoré sa zabalia a sterilizujú spôsobom opísaným v príklade 1.

Príklad 7

Suchá netkaná látka vyrobená zapletaním celulózových vláken zvláknených z roztoku sa navlhčí vodou a potom ponorí do reagenčného roztoku opísaného v príklade 1 a ďalej spracuje na materiál pre krytie rán spôsobom opísaným v príklade 6.

Príklad 8

Z látky vyrobenej spôsobom opísaným v príklade 1 sa vystrihne štvorec s rozmermi 5 x 5 cm, a tento štvorec sa umiestni do stredu štvorca s rozmermi 10 x 10 cm z polyuretánového filmu priepustného pre vodnú paru opatreného vrstvou lepidla (OpSite). Obnažený povrch lepidla sa spolu s povrchom látkového štvorca zakryje silikónovým papierom, ako snímateľnou podložkou. Materiál pre krytie rán sa zabalí a sterilizuje spôsobom opísaným v príklade 1.

Príklad 9

Kábel z karboxymetylcelulózových vláken vyrobený spôsobom opísaným v príklade 1 sa nareže na dĺžku 50 mm a zmieša v pomeru 1 : 1 s viskózovým hodvábom Fibro^^R^ (s jemnosťou 1,7 dtex) narezaným na dĺžku 38 mm. Zmes vláken sa mykaním spracuje na netkanú látku, ktorá sa zabalí a sterilizuje spôsobom opísaným v príklade 1.

Príklad 10

Kábel z karboxymetylcelulózových vláken vyrobený spôsobom opísaným v príklade 1 sa nareže na striž s dĺžkou 10 mm. Zmes 80 % tejto striže a 20 % dvojzložkového polyolefínového vlákna Celbond sa pneumatickým ukladaním zmesi suchých vláken a vzduchu na priepustnom dopravníku, ktorý má k spodnej strane pripojené odsávacie zariadenie, spracuje na rúno s plošnou hmotnosťou 40 g/m². Vzniknuté rúno sa spracuje na netkanú látku tým, že sa látkou rozprestrenou na priepustnom dopravníku vedie vzduch s teplotou 130’C, pričom dôjde k pretaveniu vláken Celbond a spevneniu netkanej látky.

Vzniknutá netkaná látka sa nastrihá na štvorce, ktoré sa zabalia a sterilizujú spôsobom opísaným v príklade 1.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Materiál pre krytie rán, vyznačuj úci sa t ý m , že jeho povrch, ktorý prichádza do styku s ranou obsahuje vlákna z karboxymetylcelulózy, ktoré sú schopné absorbovať prinajmenšom pätnásťnásobok svojej vlastnej hmotnosti vodného roztoku chloridu sodného s koncentráciou 0,9 % hmotnostných, pri meraní nasiakavosti skúškou volného napúčania, za vzniku napúčaného transparentného gélu, pričom, keď je tento materiál napúčaný do podoby transparentného gélu, zachováva si dostatočne vláknitý charakter, že je možné ho z rany odstrániť v súdržnej forme.
2. Materiál pre krytie rán podlá nároku 1, vyznačujúci sa tým, že vlákna z karboxymetylcelulózy majú dĺžku aspoň 15 mm.
3. Materiál pre krytie rán podlá nároku 2, vyznačujúci sa tým, že vlákna z karboxymetylcelulózy majú dĺžku aspoň 30 mm.
4. Materiál pre krytie rán podlá niektorého z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že vlákna z karboxymetylcelulózy majú stupeň substitúcie 0,25 až 0,45 karboxymetylovej skupiny, vztiahnuté na jednotku glukózy.
5. Materiál pre krytie rán podlá niektorého z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že vlákna z karboxymetylcelulózy sú pripravené reakciou celulózových vláken so silnou alkáliou a kyselinou monochlóroctovou alebo jej solou.
6. Materiál pre krytie rán podlá nároku 5, vyznačujúci sa tým, že celulózové vlákna sú vyrobené zvlákňovaním celulózy z roztoku.
7. Materiál pre krytie rán podlá nároku 5, vyznačujúci sa tým, že celulózové vlákna sú tvorené polynózickým viskózovým hodvábom.
8. Materiál pre krytie rán podlá niektorého z nárokov 1 až 7,vyznačujúci sa tým, že vlákna z karboxymetylcelulózy sú vo forme káblu, prameňa alebo látky, ktorá je schopná absorbovať prinajmenšom dvadsatpätnásobok svojej vlastnej hmotnosti vodného roztoku chloridu sodného s koncentráciou 0,9 % hmotnostných, pri meraní nasiakavosti skúškou volného napúčania.
9. Materiál pre krytie rán podlá niektorého z nárokov 1 až 8,vyznačujúci sa tým, že povrch materiálu prichádzajúci do styku s ranou sa v podstate skladá z karboxymetylcelulózových vláken a neobsahuje prídavok lepidla.
10. Materiál pre krytie rán podlá nároku 9, vyznačujúci sa tým, že povrch materiálu prichádzajúci do styku s ranou je tvorený káblom z karboxymetylcelulózových vláken, usporiadaným priečne materiálom.
11. Materiál pre krytie rán podlá niektorého z nárokov 1 až 8, vyznačujúci sa tým, že povrch materiálu prichádzajúci do styku s ranou obsahuje aspoň 50 % hmotnostných karboxymetylcelulózových vláken definovaných v nároku 1 a až do 50 % hmotnostných fyziologicky inertných vláken.
12. Materiál pre krytie rán podlá niektorého z nárokov 1 až 9 alebo 11, vyznačujúci sa tým, že povrch materiálu prichádzajúci do styku s ranou je tvorený látkou obsahujúcou karboxymetylcelulózové vlákna.
13. Materiál pre krytie rán podlá nároku 12, vyznačujúci sa tým, že látka je tvorená netkanou látkou.
14. Materiál pre krytie rán podlá nároku 12 alebo

13,vyznačujúci sa tým, že látka je pripravená reakciou látky z celulózových vláken so silnou alkáliou a kyselinou monochlóroctovou alebo jej solou.
15. Materiál pre krytie rán podlá nároku 12, vyznačujúci sa tým, že látka je pripravená spracovaním karboxymetylcelulózových vláken na látku tkaním, pletením alebo spôsobom výroby netkanej látky.
16. Použitie absorpčných karboxymetylcelulózových vláken, ktoré sú schopné absorbovať prinajmenšom pätnásťnásobok svojej vlastnej hmotnosti vodného roztoku chloridu sodného s koncentráciou 0,9 % hmotnosťných, pri meraní nasiakavosti skúškou volného napúčania, za vzniku napúčaného transparentného gélu, ktorý si zachováva dostatočne vláknitý charakter, že je možné ho z rany odstrániť v súdržnej forme, v povrchovej vrstve materiálu pre krytie rán, prichádzajúcej do styku s ranou.
17. Použitie podlá nároku 16, kde karboxymetylcelulózové vlákna majú dĺžku aspoň 15 mm.