SK752001A3 - Process and device for the production of a confectionary bar - Google Patents

Description

Vynález sa týka oblasti výroby cukrovinkových tyčiniek. Vynález sa týka konkrétne tyčiniek, ktoré obsahujú tuhé cukrovinkové jadro v troch rozmeroch a prinajmenšom čiastočný povlak z vareného cukru.

Doterajší stav techniky

Tyčinky na báze vareného cukru, obsahujúce jadro napríklad oblátkového, biskvitového alebo zmrzlinového typu, sú cukrovinkovými výrobkami, ktoré sú stále úspešnejšie. Varený cukor dodáva výrobku žuvateľnosť, ktorá sa vysoko cení, pretože umožňuje, aby sa v ústach dobre premiešal so zvyškom výrobku. Jadro, potiahnuté na niekoľkých stranách vareným cukrom, vytvára v ústach lepšiu homogenitu než štruktúry z na seba naložených vrstiev, ako sú napríklad jednoduché vrstvy typu karamel/oblátka.

Preto sa skúšajú vyrábať tyčinky, ktoré sú zloženými výrobkami, vo všeobecnosti vytvorenými z tuhého jadra v troch rozmeroch, potiahnutého prinajmenšom čiastočne vo svojich troch rozmeroch vrstvou vareného cukru, ktorá samotná je výhodne potiahnutá vonkajšou vrstvou čokolády.

Tradičná metóda výroby takýchto cukrovinkových tyčiniek pozostáva v kontinuálnej doprave oddelených častí jadra, ktoré sa má potiahnuť, pod clonou tekutého vareného cukru tak, aby sa jadro potiahlo na niekoľkých jeho stranách. Teplota, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie dostatočného stupňa tekutosti, je napríklad poriadku 60 °C a viac pre varený cukor karamelového typu. Hlavná nevýhoda poťahovania pod clonou vyplýva z obťažnosti kontroly hrúbky povlaku na zvislých stranách jadra. Predovšetkým v dôsledku svojej vysokej tekutosti v čase, keď pod ním prechádza jadro, varený cukor okamžite nestuhne, a preto má tendenciu stekať po zvislých stranách jadra nadol, čím vytvára nežiaduci gradient v hrúbke povlaku. Výsledkom toho je problém kvality a reprodukovateľnosti výrobku.

··

-2Ďalšia nevýhoda je spojená s veľkou masou kvapaliny, ktorá je nevyhnutná, aby sa uskutočnilo dobré potiahnutie, pričom sa jej veľký podiel musí regenerovať. Je teda nevyhnutné poskytnúť systém na spätné získavanie a opätovné spracovanie masy cukru, ktorý zohľadňuje problém, že táto masa má tendenciu rýchlo tuhnúť pri styku so súčiastkami regeneračného zariadenia. V niektorých prípadoch je nevyhnutné postarať sa o tunelový chladiaci systém, aby sa zrýchlilo chladenie povlaku, znížil gradientový efekt a tým sa znížila “strata” poťahovacieho materiálu.

Patent US 4 518 617 sa týka výroby blokov oblátok, vytvorených z na seba naložených vrstiev oblátok, potiahnutých medzivrstvami krému medzi dvoma vrstvami oblátok. Takýto spôsob sa teda týka výroby výrobkov, ktoré majú „sendvičové“ usporiadanie na báze postupne ukladaných vrstiev krému, a preto sa nijako netýka pokrývania cukrovinkového základu vrstvou vareného cukru na niekoľkých jeho stranách.

Európska patentová prihláška 0 304 570 sa týka spôsobu výroby cukrovinkovej masy na valci, pričom sa na masu roztrúsia tuhé zložky pred jej ochladením a uvedená masa sa uloží na dopravný pás.

Patent US 4 454 834 sa týka spôsobu poťahovania oblátkových plátov alebo podobne natieraním a solidifikáciou cukrovinkovej masy na oblátkových plátoch tak, aby sa vytvorili výrobky so „sendvičovou štruktúrou.

Tento vynález si nekladie za cieľ vytvoriť „sendvičové“ štruktúry, ale výrobky, potiahnuté na niekoľkých stranách, ktoré sa obyčajne získajú spôsobom vedenia cukrovinkového základu pod kvapalnou clonou vareného cukru.

Existuje potreba spôsobu výroby cukrovinkových tyčiniek, ktorá prekonáva vyššie uvedené nevýhody a najmä eliminuje problém, spojený s tvorbou gradientu hrúbky počas poťahovania výrobku v troch rozmeroch tradičnými spôsobmi.

Podstata vynálezu

Podstatou vynálezu je spôsob výroby jednotlivých cukrovinkových tyčiniek, obsahujúcich jadro v troch rozmeroch a vrstvu cukrovinkového materiálu na báze vareného cukru, ktorá prinajmenšom čiastočne pokrýva jadro. Tento spôsob zahrnuje operáciu, počas ktorej sa prinajmenšom jeden kontinuálny pás • ·

-3cukrovinkového materiálu na báze vareného cukru dimenzuje v horúcom stave na chladiaci valec. Potom, po dostatočnom ochladení na uvedenom valci, sa pás oddelí od valca. Pás sa potom ukladá na jadrový základ, ktorý je kontinuálne vedený na dopravných prostriedkoch. Ukladanie sa uskutočňuje privedením pásu do styku so základom v podstate v rovine ukladania, priliehajúcej k najviac prevýšenému povrchu alebo čiare styku so základom. Podľa dôležitého uskutočnenia tohto vynálezu sa pás privedie v čase ukladania do viskoplastického stavu, ktorý umožňuje, aby sa ohol pod vplyvom svojej vlastnej váhy tak, aby prinajmenšom čiastočne pokryl boky uvedeného základu, umiestnené pod uvedeným povrchom/čiarou styku. Výrobok sa potom nareže na časti požadovanej dĺžky.

Takýto spôsob má výhodu, že umožňuje potiahnutie alebo pokrytie jadrového základu pomocou cukrovinkového materiálu bez toho, aby nastali nevýhody, spojené s tradičnými spôsobmi poťahovania pod clonou. Najmä sa ukladanie uskutoční so zmenšeným alebo dokonca žiadnym gradientom hrúbky povlaku na bokoch jadra a spôsobuje minimálnu stratu materiálu. Výsledkom je lepšia kontrola rozmerových tolerancií výrobku. Nielenže je zabezpečená kvalita a reprodukovateľnosť výrobku, ale tiež sa dajú ľahšie vykonať modifikácie vo vzhľade, štruktúre a charakteristikách výrobku podľa potrieb, napríklad aby sa výrobok prispôsobil rôznym chutiam alebo rôznym trhom.

Deformácia pásu výhodne nastane ohnutím voľných častí cez základ jadra a bez významných zmien v začiatočných rozmeroch pásu, ako boli definované počas nanášania pásu na uvedený valec. Výraz „voľné časti“ by sa mal chápať tak, že znamená časti pásu, ktoré nie sú v styku s povrchom alebo s čiarou styku so základom v čase ukladania na základ. Je teda prekvapujúce, že sa pozoruje, že je možné uskutočniť ukladanie pásu na prinajmenšom čiastočné potiahnutie jadra s využitím vlastností viskoplastickej deformácie cukrovinkového materiálu tým, že sa nechá ohnúť jednoducho pod vplyvom svojej vlastnej váhy, avšak bez ovplyvnenia hrúbky alebo šírky pásu, ktorá bola nastavená na začiatku. Pod nevýznamnou zmenou rozmerov budeme rozumieť predĺženie kratšie než 5 % vzhľadom na začiatočné rozmery, ako boli definované v čase dimenzovania pásu.

Podľa výhodného uskutočnenia tohto vynálezu sa nanášanie pásu cukrovinkového materiálu uskutočňuje nanášaním materiálu v horúcom stave na • · ·

-4valec. Začiatočnou teplotou, dosiahnutou cukrovinkovým materiálom, je efektívna teplota, ktorá umožní dimenzovanie pásu, čo sa týka hrúbky a šírky, cez otvor, ktorý má rozmery, zodpovedajúce rozmerom pásu, ktorý sa má ukladať.

Dimenzovanie pásu je dôležitým štádiom, počas ktorého sa vytvára pás s rozmermi, ktoré zodpovedajú vytváraniu cukrovinkovej vrstvy, akonáhle je v ohnutom alebo potiahnutom usporiadaní na jadrovom základe.

Aby sa kontrolovali fyzikálne charakteristiky pásu, najmä jeho viskoplastický stav v čase ukladania na jadrový základ, je nevyhnutné ochladiť pás, aby sa dostatočne solidifikoval, kým sa neoddelí z valca. Na tento účel sa valec použije na chladenie pásu materiálu z vareného cukru od nanesenia pásu na valec, až kým sa neoddelí. Podľa jednej charakteristiky vynálezu sa pás podrobí zníženiu teploty na chladiacom valci o 50 až 60 °C, výhodne 52 až 57 °C. Tento pokles teploty zodpovedá rozdielu medzi začiatočnou teplotou pásu z vareného cukru počas dimenzovania a konečnou teplotou alebo teplotou na ukladanie pásu na základ. Je dôležité uvedomiť si, že počas kontrolovaného znižovania teploty na valci pás nie je vystavený žiadnemu mechanickému namáhaniu; to umožňuje zachovať emulznú štruktúru siete cukor/tuk. Dobré charakteristiky materiálu sa teda zachovajú s výhodou, že sa najmä oneskoria javy prenosu vlhkosti k jadru.

Začiatočná teplota ti, potrebná pre varený cukor, aby umožnila jeho efektívny prechod cez otvor, ktorý zabezpečuje presné dimenzovanie pásu na valec, je medzi 75 a 90 °C, výhodne medzi 85 a 92 °C.

Začiatočná teplota sa zvolí tak, aby masa vareného cukru bola v stave s nízkou viskozitou, ktorý umožňuje jej dimenzovanie cez otvor. Ak je masa príliš viskózna v dôsledku príliš nízkej teploty, pás sa nedá dimenzovať na valec alebo prinajmenšom nie na požadované rozmery a je riziko, že otvor sa čiastočne alebo úplne zablokuje materiálom. Nadmerná začiatočná teplota môže tiež spôsobiť tečenie pásu, ktorý sa prehýba na povrchu valca.

Konečná teplota t2 pásu počas jeho ukladania je medzi 25 a 40 °C, výhodne medzi 32 a 37 °C. Konečná teplota materiálu je tiež dôležitá, pretože určuje plastický stav materiálu. Ak je pás príliš horúci, nedá sa ľahko oddeliť, čo môže viesť k jeho roztrhnutiu alebo natiahnutiu. Na druhej strane pás v stave nadmernej

-5tuhosti sa bude dať ľahko oddeliť, ale neohne sa po uložení na jadrový základ a poťahovanie sa neuskutoční správne.

Samozrejme, hodnoty teploty sa môžu čiastočne meniť v závislosti od typu použitého vareného cukru a jeho formulácie, napríklad v závislosti od toho, či je to karamel, turecký med, nugat alebo podobne. Tiež si treba uvedomiť, že pás nemá rovnakú teplotu v celom svojom priereze. Medzi povrchom pásu v styku s valcom a vonkajším povrchom pásu sa pozoruje teplotný gradient niekoľko stupňov. K určitému stupňu opätovného vyrovnania teploty vnútri pásu však dôjde, keď pás opustí povrch valca. Uvedené teploty sa však majú chápať tak, že sú to stredné teploty pre daný prierez pásu.

Vhodnými meraniami viskozity bolo možné zistiť, že plastická viskozita materiálu na báze vareného cukru v rozsahu od pružnosti po ohýbanie je výhodne medzi 400 až 1000 Pa.s (4000 a 10 000 poise) pre rýchlosť šmyku medzi 2 a 8 s¹ a výhodne medzi 450 až 760 Ps.s (4500 a 7600 poise). Varený cukor je viskózny produkt s nenewtonovským správaním, jeho viskozita závisí od uvažovaného prahu šmyku.

Presná kontrola teplôt pásu sa v podstate dosiahne presným nastavením teploty chladiaceho valca a rýchlosti, ktorou valec postupuje. Teda valec sa vo všeobecnosti udržiava pri konštantnej teplote poriadku 18 až 22 °C, výhodne 20 °C ± 1 °C pre rýchlosť postupu poriadku 4 až 7 m/min., výhodne 5 až 6 m/min. Valec sa chladí vnútornou cirkuláciou chladiacej kvapaliny, ako je voda alebo zmes vody a glycerolu. Rozmery valca môžu byť premenlivé, avšak priemer valca je výhodne medzi 90 cm a 1,5 m, výhodnejšie asi 1 meter.

Pri prvom možnom režime sa valec otáča v smere opačnom k smeru, ktorý zodpovedá smeru postupu jadrového základu, takže po svojom oddelení pás vytvorí slučku, otvorenú na prednej strane; povrch styku pásu s valcom je potom povrchom styku s jadrovým základom. Tento konkrétny režim má výhodu, že umožňuje na vonkajší povrch ukladať kusy inklúzií, ako sú obilné vločky, orechy, sušené ovocie, čokoládové lupienky, cukríky alebo podobne. Toto ukladanie sa výhodne uskutočňuje po nanesení pásu na valec a pred jeho oddelením od valca. Využíva sa teda relatívne pastovitý stav pásu, aby sa dosiahla adhézia tuhých inklúzií, ktoré sa pri styku s pásom na ňom zachytia. Ako pás klesá na valec, adhézia inklúzií sa

-6·· ·· ·· · ·· ··· ··· ·· • · ··· · · · · · · • · · · · · · ···· · · · zabezpečuje postupným tuhnutím pásu. Ukladanie zložiek na valec je jedným z aspektov vynálezu, ktorý je samotný výhodný vzhľadom na tradičné spôsoby pod clonou, pretože umožňuje dosiahnuť vyššiu rovnomernosť ukladania po celých povrchoch výrobkov. Skutočne, pri metóde pod clonou sa ukladanie inklúzií uskutočňuje po potiahnutí jadra vareným cukrom, a preto zvislé strany povlaku poskytujú menej pevnú adhéziu v porovnaní s horným povrchom povlaku. Z tradičného spôsobu preto vyplýva nerovnomernosť v hustote inklúzií medzi vrchom a bokmi povlaku. Na rozdiel od toho podľa tohto vynálezu sa ukladanie uskutočňuje na plochý pás, čím sa podporuje homogénne rozloženie inklúzií.

Podľa jednej možnej alternatívy sa valec pri otáčaní poháňa v smere, zodpovedajúcom smeru pohybu jadrového základu; vonkajší povrch pásu na valci sa potom stane povrchom, ktorý je v styku s jadrovým základom. Tento režim má výhodu, že podporuje adhéziu pásu k základu v dôsledku skutočnosti, že vonkajší povrch pásu na valci je vo všeobecnosti o niekoľko stupňov teplejší než povrch v priamom styku s valcom. Preto je možné využiť túto teplotnú zmenu alebo gradient v páse na podporu jeho adhézie.

V súlade s výhodným režimom sa na valec nanesie niekoľko kontinuálnych pásov, usporiadaných na valci rovnobežne vedľa seba. Na tento účel je k dispozícii zásobník, obsahujúci roztavenú masu cukrovinky na báze vareného cukru, ktorý je umiestnený nad valcom. Zásobník zahrnuje dimenzovací hrebeň, vybavený radom niekoľkých otvorov, ktoré umožňujú dimenzovať rad niekoľkých kontinuálnych, rovnobežných pásov na valci na potiahnutie radu niekoľkých jadrových základov, vedených kontinuálne a rovnobežne na dopravných prostriedkoch, umiestnených pod chladiacim valcom. Rad niekoľkých jadrových základov sa získa narezaním plátu s väčšou šírkou na časti a bočným oddelením týchto častí oddeľovacími prostriedkami s definovaným bočným odstupom väčším, než je roztvorená šírka pásov, ktoré sa majú ukladať.

V súlade s ďalším režimom sa uloženie vrstvy cukrovinky dosiahne postupne umiestnením najmenej dvoch valcov, usporiadaných za sebou, prinajmenšom prvého valca, ukladajúceho prvú hrúbku pásu na jadrový základ, a potom prinajmenšom druhého valca, ukladajúceho druhú šírku pásu naložením na prvú. Takéto usporiadanie má výhodu, že je schopné zvládnuť široký rozsah rozmerov ·· ·· ·· · ·· • · · · · • ···· · · · · · · • ·· · · · ····· · · · ······· ·· ·· ·· ·· · ··

-7cukrovinkovej vrstvy, tak z hľadiska hrúbky, ako aj z hľadiska šírky. Najmä je možné vyrobiť veľké hrúbky povlakov poriadku 5 až 7 mm. Tiež je možné meniť hrúbku v niektorých častiach štruktúry, napríklad ukladaním odlišných šírok pásov. Tiež je možné uskutočniť povlaky z materiálov, ktorých povaha a/alebo charakteristiky sú odlišné, ako napríklad uložiť prvú vrstvu karamelu (najvnútornejšia vrstva), po ktorej nasleduje druhá vrstva, pozostávajúca z nugatu, alebo naopak.

Podľa tohto vynálezu sa vrstva cukrovinky z vareného cukru, ktorá slúži na vytvorenie povlaku, zvolí z prípravkov na báze karamelu, žuvateľnej pasty, tureckého medu a nugatu. Táto formulácia vo všeobecnosti obsahuje emulziu, pozostávajúcu z cukru, vody, tuku a voliteľne proteínov, a má teplotu varenia, meniacu sa medzi asi 120 a 130 °C.

Jadrom tyčinky je výhodne oblátka alebo zostava niekoľkých vrstiev oblátok s medzivrstvami plnkového krému, ako je orieškovo-karamelová zmes. Avšak jadro môže tiež pozostávať z biskvitového základu, zmrzlinového základu alebo zo stuhnutého vareného cukru, ako je nugat, alebo z ľubovoľnej z ich kombinácií.

Nakoniec sa tyčinky môžu po narezaní na časti potiahnuť úplne alebo čiastočne čokoládou.

Nakoniec sa vynález tiež týka zariadenia na výrobu cukrovinkových tyčiniek typu, ktorý obsahuje jadro v troch rozmeroch, potiahnuté vrstvou cukrovinkového materiálu na báze vareného cukru, ktorá prinajmenšom čiastočne pokrýva uvedené jadro; pričom uvedené zariadenie zahrnuje:

- dopravné prostriedky na vedenie kontinuálneho radu materiálu, ktorý sa má potiahnuť;

- prinajmenšom jeden chladiaci valec, umiestnený nad dopravnými prostriedkami, zahrnujúci valcový povrch;

- vyhrievaný zásobník na vloženie cukrovinkovej masy vo forme, v ktorej sa dá natrieť na povrch valca;

pričom zahrnuje na výstupe zásobníka dimenzovacie prostriedky, umožňujúce dimenzovať prinajmenšom jeden pás na valec, pričom uvedené prostriedky zahrnujú otvor, obmedzený tak v smere, rovnobežnom s povrchom valca, aby sa dimenzovala hrúbka pásu, ako aj vo zvislom smere, aby sa dimenzovala šírka pásu,

-8·· ·· ·· · ·· ··· · · ···· • ···· · e· · ·· • · · · · · · ···· ·· · aby sa na povrchu valca získal dimenzovaný pás, ktorý sa dá naniesť na kontinuálny rad, ktorý tvorí jadro, ktoré sa má potiahnuť.

Vyššie uvedené charakteristiky a výhody, ako aj iné znaky vynálezu vyplynú z podrobného opisu a obrázkov, uvedených ako neobmedzujúce príklady.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Obr. 1 je bočný pohľad na princíp zariadenia podľa spôsobu podľa tohto vynálezu;

Obr. 2 znázorňuje pohľad spredu na zariadenie z obr. 1 s čiastočným rezom pozdĺž A - A, znázorňujúci princíp ukladania na dimenzovanie a ukladanie pásov;

Obr. 3 je detail z obr. 2 s čiastočným rezom pozdĺž A - A;

Obr. 4 je detailný pohľad v reze pozdĺž B - B počas ohýbania pásu;

Obr. 5 je detailný pohľad v reze pozdĺž C - C po ohnutí pásu;

Obr. 6 je pohľad v reze na hotovú cukrovinkovú tyčinku;

Obr. 7 znázorňuje bočný pohľad na zariadenie na uskutočnenie spôsobu podľa jedného možného variantu tohto vynálezu;

Obr. 8 znázorňuje pohľad zhora na zariadenie z obr. 7;

Obr. 9 znázorňuje pohľad zhora na oblátkový plát po narezaní;

Obr. 10 znázorňuje pohľad zboku na oblátkový plát z obr. 9;

Obr. 11 znázorňuje rad alebo základ, ktorý tvorí postupnosť potiahnutých oblátok, v čase rezania na časti, aby sa vytvorili tyčinky;

Obr. 12 znázorňuje príklad výrobku, ktorý sa má potiahnuť, ktorý má polvalcový tvar;

Obr. 13 znázorňuje potiahnutý výrobok z obr. 12;

Obr. 14 znázorňuje príklad výrobku, ktorý sa má potiahnuť, ktorý má trojuholníkový tvar;

Obr. 15 znázorňuje potiahnutý výrobok z obr. 14.

• e		• ·	• ·		•		··	•
•	•	•	•	•	•	•	•	• ·
•	•	···	•	•	• ·	e	•	•
•	•	• ·	• ·	•	····	• ·	•	•
•
··		··	··		•		• ·	·· ·

Príkladv uskutočnenia vynálezu

Prvá forma poťahovacieho zariadenia 10 na uskutočnenie spôsobu je znázornená na obr. 1. Toto zariadenie zahrnuje dopravné zariadenie 20, ako je dopravný pás, usporiadané vodorovne na vedenie radu oblátok 30, 31, 32 s individuálnou dĺžkou Li. Oblátky sú usporiadané koncami pri sebe na dopravnom páse tak, aby definovali kontinuálny základ 3, ktorý sa má potiahnuť a ktorý má tvoriť jadro konečného výrobku. Základ 3 sa preto pohybuje v smere I vodorovného pohybu.

Nad dopravným zariadením je usporiadané poťahovacie zariadenie, ktoré zahrnuje chladiaci valec 4, ktorý má valcový povrch 40. Valcový povrch je výhodne hladký povrch. Valec je namontovaný na osi O otáčania, v podstate priečne k smeru I pohybu oblátkového základu. Zásobník 5 na vloženie roztavenej cukrovinkovej masy 8, ako je karamel, je namontovaný v hornej časti valca 4. K zásobníku sú výhodne pripojené vyhrievacie prostriedky, aby sa masa udržiavala v tekutom alebo polotekutom stave pri konštantnej teplote poriadku 85 až 95 °C. Zásobník je otvorený na svojom spodku tak, aby cukrovinková masa, nachádzajúca sa v zásobníku, bola schopná vstupovať do stáleho styku s valcom gravitáciou.

Ako je znázornené na obr. 2, zásobník má kalibračné prostriedky 60, ktoré tvoria hrebeň na rovnobežné dimenzovanie radu 7 cukrovinkových pásov 7a, 7b, 7c, 7d. Pásy sú usporiadané zvisle nad zodpovedajúcim radom niekoľkých jadrových základov 3a, 3b, 3c, 3d, ktoré sú vedené kontinuálne na dopravných prostriedkoch

20. Dimenzovacie prostriedky 60 sa skladajú z radu rovnobežných otvorov 61, vytvorených v stene zásobníka v počte, zodpovedajúcom počtu pásov, ktoré sa majú uložiť na chladiaci valec. Každý otvor 61 je dimenzovaný jednotlivo na šírku L a hrúbku e, aby vytvoril individuálny pás s požadovanými rozmermi. Výhodne sa môže zaviesť mikrometrický systém nastavovania hrúbky a/alebo šírky, ktorý sa dá individuálne ovládať pre každý otvor, aby sa umožnilo spresniť rozmery každého pásu, najmä tak, aby sa kompenzovali teplotné zmeny v zásobníku (tento systém samotný nie je znázornený).

Každý pás 7 sa ukladá v dôsledku otáčania chladiaceho valca, ktorý chladí najspodnejšiu vrstvu cukrovinkovej masy 8 v zásobníku, takže táto sa viskozitou

··	··	··	•	·· ·
• ·	•	•	•	•	•	•	··
• ·	• •e	•	•	• ·	e	•
• ·	• ·	• ·	•	····	• ·	•
··	··		··	•		··	··

prilepí na povrch valca a dimenzuje sa prechádzaním cez otvor 61. Počas jeho uhlového vedenia po valci sa cukrovinkový pás postupne chladí a jeho viskozita sa proporcionálne zvyšuje, čo vedie k tvorbe pásu, ktorý už má určitú pevnosť, kým dosiahne spodný bod valca, kde sa potom oddelí pomocou škrabky 80, usporiadanej tangenciálne k valcu. Teplota valca, ako aj rýchlosť otáčania valca sú parametre, ktoré sa regulujú podľa špecifických vlastností masy, ktorá sa má chladiť, a viskoplastického stavu, v ktorom sa má masa nachádzať, aby sa dosiahla jej schopnosť ohnúť sa v čase nanášania na základ, ktorý sa má potiahnuť. Uhlové usporiadanie zásobníka tiež závisí od týchto požadovaných konečných vlastností. Vo všeobecnosti je zásobník usporiadaný tak, že pás prechádza cez uhlový rozsah medzi 180 a 270 stupňami, výhodne medzi 190 a 220 stupňami (vrátane hraníc).

V niektorých prípadoch je pás schopný oddeliť sa sám ťahovým účinkom potiahnutej časti bez toho, aby sme museli mať škrabku. Avšak nadmerné ťahanie nie je žiaduce a môže viesť k nežiaducemu natiahnutiu pásu, takže bude výhodné, ak rýchlosť otáčania valca bude v podstate rovnaká ako rýchlosť vedenia základu 3 na dopravných prostriedkoch.

V znázornenom prípade je urobené opatrenie na ukladanie cereálií, ako sú burizóny alebo podobne, s použitím násypky 9, umiestnenej v podstate zvisle nad stredom valca a pri výtoku z dimenzovania. Teda cereálie sa dodávajú gravitáciou na pás cukrovinkovej masy v štádiu, kde si pás zachováva vysokú lepivosť pre častice s malou hmotnosťou. Adhézia cereálií je zabezpečená po celej dráhe postupným zvyšovaním viskozity pásu. Ako je znázornené na obr. 3, pás, ktorý dosiahol dostatočnú úroveň viskoplasticity, súvisiacej jeho dráhou na valci, sa ukladá na vrchnú časť oblátky 3 v zodpovedajúcej vodorovnej rovine P ukladania, teda v znázornenom prípade, ktorý reprezentuje oblátku s v podstate pravouhlým prierezom, na horný povrch 34 oblátky.

Všimnime si, že pás medzi čiarou oddelenia od valca a čiarou uloženia na oblátku vytvorí slučku 72, ktorá je otvorená v smere postupu I, takže vonkajší povrch 70 pásu, nesúci cereálie alebo iné inklúzie 90, tvorí vonkajší povrch povlaku na oblátke a povrch 71 styku s valcom tvorí vnútorný povrch na adhéziu na oblátke. Výška Hi medzi čiarou oddelenia a dopravným pásom sa dá optimalizovať tak, aby pás dosiahol viskoplastický stav pre efekt ohýbania, očakávaný v čase ukladania na

-11 ·· ·· ·· · ·· • · · · · ·· • ··· 9 9 9 9 99

9 999 99999999

99 99 999 oblátku. Na tento účel pokusy ukázali, že výška poriadku 4 až 15 cm, výhodne 5 až 8 cm, je optimálna.

Pás v čase ukladania výhodne vyčnieva za každý okraj tyčinky a šírka L pásu v podstate zodpovedá obrysu horného povrchu 34 a bočných povrchov 35, 36 oblátky, takže pás môže úplne a presne pokryť viditeľné časti oblátky. Obr. 4 znázorňuje medzistupeň, počas ktorého voľné časti 73, 74 pásu klesajú pod účinkom vlastnej váhy a obr. 5 potom znázorňuje pokrytie pásu pri úplnom ohnutí a adhézii voľných častí 73, 74 k oblátke. Výraz „voľné časti“ sa chápe tak, že znamená časti pásu, ktoré sú v čase privádzania pásu do styku s oblátkou vzdialené od povrchov oblátky, ktorá sa má potiahnuť. V tomto prípade, v príklade oblátky s pravouhlým prierezom, voľné časti tvoria bočné plochy povlaku, ktoré majú pokryť boky oblátky. Podľa dôležitého aspektu tohto vynálezu by v čase ukladania pozdĺž definovanej roviny P mal pás byť v nesolidifikovanom, ohybnom a plastickom stave, ktorý umožňuje, aby sa vyvinula schopnosť ohnúť sa z roviny P o uhol deformácie väčší než 20 stupňov, výhodne 45 až 90 stupňov. Je teda možné kvantifikovať deformáciu pásu meraním uhla, vytvoreného voľnými časťami pásu, keď sa ohnú, a to od vodorovnej referenčnej roviny, zodpovedajúcej rovine ukladania. V prípade, kde pás má schopnosť ohnúť sa menšiu než 20 stupňov v dôsledku nadmerne vysokej tuhosti účinkom pokročilého tuhnutia alebo účinkom hrúbky, je potom ťažké dosiahnuť pokrytie cukrovinkového povrchu podľa tohto vynálezu. Tiež je pre pás dôležité, aby sa dal ohnúť bez toho, aby tiekol alebo sa natiahol, čo by zmenilo jeho pôvodné rozmery spôsobom, ktorý sa ťažko kontroluje. Mierne tečenie sa však dá akceptovať do tej miery, pokiaľ sa neprejaví vizuálne ako defekt potiahnutého výrobku. Tiež je dôležité uvedomiť si, že na povrchu by si pás mal zachovať lepivosť k povrchom, ktoré sa majú potiahnuť. Povrch styku by si preto mal výhodne zachovať pastovitú a nie úplne solidifikovanú kvalitu, pričom bude mať určitú pevnosť, aby sa dal oddeliť od valca zoškrabovacími prostriedkami.

Ako je znázornené na obr. 1, solidifikácia kontinuálneho pásu cukrovinkovej masy, akonáhle sa ohol a priľnul k základu, pokračuje pozdĺž dopravného zariadenia, kým sa nenareže na jednotlivé tyčinkové časti vhodnými rezacími prostriedkami 81, ako je mechanický rezací systém, alebo ultrazvukom. Nasledujúcim krokom je potiahnutie tyčiniek čokoládovou vrstvou ľubovoľnými

-12• · ·· ··· ·· • · · · · · · · • · ··· · · · · · · • ·· ··· ······· · ···· ·· · · · ·· ·· ·· · ·· prostriedkami, ako ponorením do roztavenej čokoládovej masy alebo nastriekaním roztavenej čokoládovej masy (toto štádium nie je znázornené).

Obr. 6 znázorňuje konečný cukrovinkový výrobok, pripravený na balenie po potiahnutí vonkajšou vrstvou čokolády. Samotné jadro výrobku zahrnuje postupnosť vrstiev 37 oblátky a vrstiev 38 plnkového krému. Povlak 7 z vareného cukru pokrýva vrchnú a bočné plochy jadra a zahrnuje inklúzie 90. Nakoniec, vonkajšia vrstva čokolády 91 tvorí konečný povlak.

Obr. 7 a 8 znázorňujú usporiadanie zariadenia podľa jedného variantu. Oblátky sa získajú z plátov 29 oblátok, ako je znázornené na obr. 9 a 10. Tieto pláty majú dĺžku Li a šírku L? navrhnuté tak, aby sa umožnilo poťahovať po šírke viaceré jednotlivé oblátky 3a, 3b, 3c a podobne. Šírka L? je násobkom šírky h každej z jednotlivých oblátok, takže je možné potiahnuť definovaný počet v uvedenej vrstve, napríklad 23 jednotlivých oblátok šírky 1^ a dĺžky v tomto prípade. Každý oblátkový plát výhodne obsahuje sendvičovú štruktúru, zahrnujúcu naloženie na seba oblátkových vrstiev 37a, 37b, 37c s vrstvami 38a, 38b plnkového krému, umiestnenými medzi všetkými oblátkovými vrstvami. Plnkovou vrstvou môže výhodne byť krém s orieškovo-karamelovou príchuťou a podobne.

Oblátkové pláty 39 sa získajú natretím plnkového krému na oblátkovú vrstvu, umiestnením novej oblátkovej vrstvy na vrch a potom stlačením oblátkových vrstiev k sebe a tak ďalej, kým sa nedosiahne požadovaný počet oblátkových vrstiev.

Každý celý oblátkový plát 39 sa dopraví na dopravnom páse 21 až po rezaciu stanicu 22. Plát sa vloží medzi podávacie prostriedky 23 a rezacie prostriedky 24. Podávacie prostriedky sú poháňané v pozdĺžnom pohybe sem a tam, čo spôsobuje, že plát 39 prechádza cez rezacie prostriedky, ktoré pozostávajú z rezacej mriežky, vybavenej radom zvisle orientovaných rezných čepelí alebo drôtov. Oblátky 30, odrezané z plátu, sa potom jednotlivo oddelia na sťahovacej doske, aby došlo k bočnému oddeleniu, spôsobenému oddeľovacími prostriedkami, ako napríklad v ihlovej oddeľovacej stanici 25. Táto stanica je vytvorená vo forme dopravného zariadenia 27, visiaceho nad narezaným oblátkovým plátom, a zahrnuje oddeľovacie sane 28, ktoré sa môžu pohybovať pozdĺž dopravného zariadenia a sú vybavené ihlami 29, ktoré oddeľujú oblátky. Na nosiči namontované ihly sú poháňané vo zvislom pohybe sem a tam na vloženie ihiel do každého plátu v

-13oddeľovacej stanici. Samozrejme, vzdialenosť, ktorá oddeľuje oblátky, je určená podľa polohy pásov na valci, ich šírky a relatívnej vzdialenosti medzi nimi. Výhodná je bočná vzdialenosť medzi oblátkami poriadku 1 až 5 cm, aby sa dosiahla vysoká kapacita spracovania, pričom sa obmedzí veľkosť zariadenia.

Oblátky 30 takto umiestnené so vzájomným bočným odstupom, sa dopravujú na dopravných prostriedkoch 20 v smere vlastnej poťahovacej linky 10. Na tento účel sa pripravia kontinuálne rady oblátok, usporiadané natesno v smere ich vedenia, ako sme vysvetlili v príklade z obr. 1. Poťahovacia linka zahrnuje dve poťahovacie stanice 10a, 10b, oddelené pozdĺžne na linke, tvoriacej rad dvoch valcov 4a, 4b, namontovaných za sebou. Prvý valec 4a sa otáča v smere vedenia I dopravných prostriedkov tak, aby sa umožnilo ukladanie oblátok radu 75a rovnobežných pásov z vareného cukru s charakteristikou, že vonkajší povrch týchto pásov na valci sa stane prilepeným povrchom na oblátkach. Tento povrch je o niečo teplejší než povrch v styku s valcom, teda zlepenie týchto prvých pásov s oblátkami je zvýhodnené.

Druhá poťahovacia stanica 10b je namontovaná v opačnom smere s valcom 4b, otáčajúcim sa v opačnom smere k smeru vedenia. Je teda možné umiestniť na vrchnú časť valca prostriedky 9, určené na ukladanie tuhých inklúzií, ako sú cereálie, orechy a iné sušené ovocie, alebo cukríkov alebo čokoládových lupienkov a podobne. Týmito prostriedkami je vo všeobecnosti násypka s nastaviteľným otvorom, nasmerovaným nad valec a spojeným s vibrátorom. Zberný systém 91 je usporiadaný vodorovne, a je umiestnený zvisle pod zvislou dotyčnicou k povrchu valca tak, aby pozberal častice, ktoré sa oddelili od pásov.

Usporiadanie dvoch poťahovacích staníc za sebou podľa tohto vynálezu umožňuje široký výber poťahovacích hrúbok, ktoré sa môžu meniť od 1 mm, keď je v prevádzke jediná stanica, po maximum 7 až 8 mm, keď sú v činnosti dve stanice. Nad 3,5 až 4 mm na jeden pás sa pozoruje zvýšená tuhosť, čo vedie k schopnosti ohnúť sa, ktorá je nedostatočná na dosiahnutie správneho potiahnutia a prilepenia pásov. Maximálna hrúbka na jeden pás sa však môže meniť podľa povahy poťahovacích materiálov a podľa teplotných podmienok a nastavenia zariadenia.

Operácia, ktorá nasleduje po poťahovaní oblátok, pozostáva v rezaní častí

300 požadovanej dĺžky rezacími prostriedkami, ako je znázornené na obr. 11. Dĺžka ··

1-3 častí môže byť nezávislá a vo všeobecnosti je menšia než dĺžka Li častí 30 oblátok, usporiadaných koncami k sebe, hneď po poťahovaní. Poťahovanie vareným cukrom má výhodu integrálneho vzájomného spojenia častí 30 tak, aby tvorili kontinuálny potiahnutý základ, ktorý sa dá ľahko narezať na ľubovoľnom možnom požadovanom mieste.

Rozumie sa, že poťahovanie tyčinky sa môže doplniť uložením nižšej vrstvy vareného cukru v styku s nižším povrchom jadra (neznázornené). Na tento účel je možné uskutočniť ukladanie s použitím ďalšieho valca plocho dimenzovanej vrstvy vareného cukru na dopravný pás. Pás sa potom dimenzuje požadovaným spôsobom, čo sa týka hrúbky a šírky. Oblátka sa potom tangenciálne uloží na plochú vrstvu cukru, ktorý ešte úplne nestuhol, aby sa dosiahla adhézia oblátky k spodnej vrstve. Operácie poťahovania ostatných plôch sa uskutočňujú tak, ako sme opísali v predchádzajúcich príkladoch.

Obr. 12 až 15 ilustrujú rôzne varianty možných tvarov potiahnutých tyčiniek podľa tohto vynálezu. Obr. 12 a 13 znázorňujú usporiadanie cukrovinkového pásu viskoplastickým ohýbaním cez jadro s polguľovým priečnym prierezom. V tomto prípade sa pás nanesie na rovinu P ukladania, priľahlú k najvyššej čiare alebo k dotyčnici krivky O jadrového základu. Obr. 14 a 15 znázorňujú usporiadanie pásu na jadre trojuholníkového priečneho prierezu.

Samozrejme sú možné iné tvary základu v troch rozmeroch, ako je napríklad štvorcový alebo lichobežníkový tvar. Vo všetkých prípadoch má objekt, ktorý sa má potiahnuť, povrch, ktorý sa má potiahnuť, v troch rozmeroch a ukladanie sa uskutočňuje pozdĺž najvyššej čiary alebo povrchu základu predtým, než sa voľné časti samy ohnú nadol cez okraje základu, pričom sa využije výhoda schopnosti materiálu z vareného cukru ohýbať sa.

Pozoruje sa, že pri prevádzke podľa opísanej metódy sa dosiahne prekvapujúca rovnomernosť hrúbky povlaku cez všetky pokryté plochy; pričom takáto rovnomernosť by sa až doteraz nedala dosiahnuť v relevantných rozsahoch hrúbok a tradičnými spôsobmi. Takáto rovnomernosť sa podieľa na lepšej všeobecnej kvalite výrobku a homogénnejšej textúre a konzistencii. Pozoruje sa lepšia distribúcia tuhých inklúzií, zabudovaných do cukrovinky. Tiež sa pozoruje významné zníženie podielu masy, ktorá sa musí recyklovať.

·· ·

I

-15Rôzne príklady masy z vareného cukru, ktoré môžu byť vhodné na poťahovanie, sú uvedené v nasledujúcich príkladoch.

Príklad 1

Cukrovinková masa s mentolovou príchuťou typu žuvateľnej pasty sa vyrobí nasledujúcim spôsobom. 12 kg frappé sa pripraví z 50 % hmotn. vaječného albumínu a 50 % hmotn. vody. K frappé sa pridá osladená masa, zahriata na teplotu varenia 126 °C a pozostávajúca zo 100 kg glukózového sirupu, 100 kg cukru a 12 kg tuku. Frappé sa zmieša so sladenou masou pri teplote varu a pomieša sa. Naplní sa zásobník a udržiava sa pri teplote poriadku 90 °C na prechod k valcu.

Príklad 2

Karamelová masa sa vyrobí nasledujúcim spôsobom. 5 kg 140 blokovej (bloom) želatíny sa získa ponorením 50 % hmotn. do 50 % hmotn. vody. Pridá sa cukrová masa, zahriata na 129 °C a skladajúca sa zo 100 kg glukózového sirupu, 60 kg cukru a 15 kg tuku. 140 bloková želatína sa zmieša s cukrovou masou. Naplní sa zásobník a udržiava sa pri teplote poriadku 90 °C na prechod k valcu.

Príklad 3

Príklady pre masu tureckého medu a nugátovú masu sú nasledujúce:

	Prísady	Turecký med (kg)	Nugat (kg)
Časť 1	Cukor	20	16
	Voda	7	5
	Glukóza	26	14,5
Časť 2	Mliečny proteín alebo albumín	0,150	0,120
	Voda	0,225	0,180
	Glukózový sirup	0,625	0,450
Časť 3	Odstredené mlieko	—	3
	Polevový cukor	—	0,75
	Tuk	3	2

-16·· ·· ·· · ·· ··· ··· ··· • · ··· · · · · · · • · · · · · · ···· · · «

Príklad 4

Masa tureckého medu sa získa varením časti 1 pri 123 °C, aby sa získal sirup. Časť 1 sa pridá k časti 2 a potom sa šľahá vo vysokorýchlostnom planétovom šľahači. Potom sa pridá časť 3 pri malej rýchlosti a prenesie sa do zásobníka.

Príklad 5

Nugátová masa sa získa varením časti 1 pri teplote 120 °C, kým sa nezíska sirup, ktorý sa potom pridá k časti 2. Časti 1 a 2 sa šľahajú vo vysokorýchlostnom planétovom šľahači. Potom sa pridá časť 3 pri malej rýchlosti a zmes sa prenesie do zásobníka.

Príklad 6

Karamel typu z príkladu 2 sa podrobí pokusu merania viskozity pri teplote 35 °C, zodpovedajúcej priemernej teplote na ukladanie na oblátku. Výsledky sú nasledujúce:

Šmyková rýchlosť Viskozita (sekunda'¹) Pa.s

2756,2

4612,1

6529,1

8462,5 ·· ·· ·· · ··· ··· ······· • · ··· · · · · e ·· • · · · · · · ···· · · · · ···· · · ···· • · ·· ·· · ·· · · · ľ / ft-Wl

Claims (17)

1. Spôsob výroby jednotlivých cukrovinkových tyčiniek, obsahujúcich jadro v troch rozmeroch a najmenej jednu vrstvu cukrovinkového materiálu na báze vareného cukru, ktorá prinajmenšom čiastočne pokrýva jadro, vyznačujúci sa t ý m, že (i) prinajmenšom jeden kontinuálny pás (7) cukrovinkového materiálu na báze vareného cukru sa dimenzuje v horúcom stave na chladiaci valec (4);

(ii) po dostatočnom ochladení sa pás oddelí od valca (4) a tento pás sa uloží na kontinuálne vedený základ (3), určený na vytvorenie jadra tyčiniek; ukladanie sa uskutočňuje privedením pásu (7) do styku so základom v podstate v rovine (P) ukladania, priliehajúcej k najvyššiemu povrchu/čiare styku so základom; pás sa v čase ukladania privedie do viskoplastického stavu, ktorý umožňuje, aby sa ohol pod vplyvom svojej vlastnej váhy tak, aby prinajmenšom čiastočne pokryl boky (35, 36) uvedeného základu, umiestnené pod uvedeným povrchom/čiarou styku;

(iii) potom sa narežú časti požadovanej dĺžky.

2. Spôsob podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že deformácia pásu (7) nastane ohnutím voľných častí (73, 74) cez základ jadra a bez významných zmien v začiatočných rozmeroch pásu, ako boli definované počas nanášania pásu na uvedený valec.

3. Spôsob podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že dimenzovanie pásu (7) z cukrovinkového materiálu sa uskutočňuje ukladaním materiálu v horúcom stave na valec pri začiatočnej teplote, efektívnej na umožnenie dimenzovania pásu, čo sa týka hrúbky a šírky, cez otvor (61), ktorý má rozmery (L, e), zodpovedajúce rozmerom pásu, ktorý sa má ukladať.

4. Spôsob podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že pás (7), akonáhle je dimenzovaný, sa ochladí v styku s valcom (4) až do jeho oddelenia o rozdiel v teplote medzi začiatočnou teplotou (ti) a teplotou (t2) ukladania medzi 50 a 60 °C, výhodne medzi 52 a 57 °C.

-18·· ·· ·· · ·· ··· ··· ·· • · ··· · · · · · · • · · · · · ······· · ···· · · · · · ·· ·· ·· · ··

5. Spôsob podľa nároku 4, vyznačujúci sa tým, že začiatočná teplota (ti) je medzi 75 a 95 °C, výhodne medzi 85 a 92 °C, zatiaľ čo teplota (Í2) ukladania je medzi 25 a 40 °C, výhodne medzi 32 a 37 °C.

6. Spôsob podľa nárokov 3 až 5, vyznačujúci sa tým, že kontrola teplôt pásu medzi jeho nanesením na valec a jeho uložením na základ, ktorý sa má potiahnuť, sa dosiahne reguláciou valca (4) na konštantnú chladiacu teplotu a definovanú rýchlosť otáčania.

7. Spôsob podľa nároku 6, vyznačujúci sa tým, že kontinuálny základ (3) jadra pozostáva z viacerých natesno usporiadaných častí (30, 31, 32), dodávaných dopravnými prostriedkami (20), prevádzkovanými pri rýchlosti, ktorá je v podstate rovnaká ako rýchlosť otáčania valca.

8. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa t ý m, že po nanesení pásu (7) na valec (4) a pred stuhnutím sa v jeho plastickom stave naň uložia kusy (90) na zabudovanie, ako sú cereálie, orechy alebo sušené ovocie tak, aby sa dosiahla adhézia týchto kusov púhym stykom s materiálom pásu, ktorý ešte úplne nestuhol.

9. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa t ý m, že nanášanie na valec (4) sa uskutočňuje pomocou zásobníka (6), zahrnujúceho rad niekoľkých otvorov (61), tak, aby sa vytvoril rad niekoľkých rovnobežných kontinuálnych pásov (7a, 7b, 7c, 7d) na valci, ktoré samotné sa dodajú k zodpovedajúcemu radu niekoľkých jadrových základov (3a, 3b, 3c, 3d), vedených kontinuálne a rovnobežne na dopravných prostriedkoch (20).

10. Spôsob podľa nároku 9, vyznačujúci sa t ý m, že rad niekoľkých jadrových základov (3a, 3b, 3c, 3d) sa získa narezaním častí (30a, 30b, 30c) z plátu (39) väčšej šírky a potom bočným oddelením častí oddeľovacími prostriedkami (25), aby sa dosiahlo definované oddelenie ako funkcia zodpovedajúcej vzdialenosti medzi rovnobežnými pásmi na valci.

-19·· ·· ·· · ·· ··· ··· · · · • · ··· · · · · · · • · · · · · ···· · · · ···· · · · ·· ·· ·· ·· · ·· ·

11. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa t ý m, že ukladanie cukrovinkovej vrstvy (7) na jadrový základ sa dosiahne postupne radom najmenej dvoch valcov (4a, 4b), usporiadaných za sebou; prinajmenšom prvého valca (4a), ukladajúceho prvú hrúbku pásu na základ a potom prinajmenšom druhého valca (4b), ukladajúceho druhú hrúbku pásu na uvedený základ.

12. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa t ý m, že základ (3), ktorý sa má potiahnuť, má tvar v troch rozmeroch, vybraný z tvaru so štvorcovým, pravouhlým, trojuholníkovým, lichobežníkovým alebo polguľovým prierezom.

13. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa t ý m, že cukrovinková vrstva (7) z vareného cukru je vybraná z prípravkov na báze karamelu, žuvateľnej pasty, tureckého medu a nugatu.

14. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa t ý m, že jadro (30) zahrnuje oblátku, biskvit, zmrzlinu alebo stuhnutý základ z vareného cukru.

15. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa t ý m, že po narezaní tyčiniek na časti (300) sa nanesie čokoládový povlak (91).

16. Zariadenie na výrobu cukrovinkových tyčiniek typu, ktorý obsahuje jadro (30) v troch rozmeroch, potiahnuté vrstvou cukrovinkového materiálu (7) na báze vareného cukru, ktorá prinajmenšom čiastočne poťahuje uvedené jadro, pričom uvedené zariadenie zahrnuje:

- dopravné prostriedky (20) na vedenie kontinuálneho radu (3) materiálu, ktorý sa má potiahnuť;

- najmenej jeden chladiaci valec (4), umiestnený nad vyššie uvedenými dopravnými prostriedkami, zahrnujúci valcový povrch (40);

·· ·· ·· • • · • • • • • • • • • · • • ··· • • • · • • • • • · • · • ···· • · • • ·· • · ·· • ·· • ·

- vyhrievaný zásobník (5) na vloženie cukrovinkovej masy (8) vo forme, ktorá sa dá natrieť na povrch valca;

vyznačujúce sa tým, že zahrnuje na výstupe zo zásobníka (5) dimenzovacie prostriedky, umožňujúce dimenzovať prinajmenšom jeden pás (7) na valci, pričom uvedené prostriedky zahrnujú otvor (61), obmedzený tak v smere rovnobežnom s povrchom valca, aby sa dimenzovala hrúbka (e) pásu, ako aj vo zvislom smere, aby sa dimenzovala šírka . (I) pásu, aby sa na povrchu valca získal dimenzovaný pás, ktorý sa dá naniesť na kontinuálny rad, ktorý tvorí jadro, ktoré sa má potiahnuť, keď je vedené na dopravných prostriedkoch (20).

17. Spôsob výroby jednotlivých cukrovinkových tyčiniek, obsahujúcich jadro v troch rozmeroch a najmenej jednu vrstvu, vyrobenú z cukrovinkového materiálu na báze vareného cukru, prinajmenšom čiastočne pokrývajúcu uvedené jadro, v y značujúci sa tým, že zahrnuje:

- štádium kalibrovania pásu z vareného cukru v horúcom stave na chladiacom valci; uvedený pás sa dimenzuje čo do hrúbky a šírky;

- štádium chladenia pásu na uvedenom valci;

- štádium oddelenia pásu od valca a ukladania pásu na základ, ktorý má tvoriť jadro tyčiniek a kontinuálne prechádza pod pásom; pričom štádium ukladania sa uskutočňuje privedením pásu do styku so základom v podstate v rovine, priliehajúcej k najvyššiemu povrchu alebo čiare styku s uvedeným základom; pričom pás má šírku väčšiu, než je dĺžka čiary alebo šírka povrchu ukladania a pás sa v čase ukladania privedie do viskoplastického stavu tak, aby pás bol schopný • deformovať sa pod vplyvom svojej vlastnej váhy tak, aby prinajmenšom čiastočne pokryl plochy uvedeného základu pod uvedenou čiarou alebo povrchom styku bez zmeny rozmerov, ktoré získal počas dimenzovania,

- štádium rezania uvedeného potiahnutého základu na časti požadovaných dĺžok.

·· · ·· • · · · · · • · · · 9 · • · ······· · ·· ·· • ·· • ···· • ·· · ·· ·· •I · ·· ··· _Λ

W15-2W

·· ·· ·· • ·· • • • • · • • · ·· • • ··· • · • · • · • • • · • · · ···· • · · • ·· ·· ·· • ·· ··

I rl\ \ \ z

FIG.5 ·· ·· ·· · ·· ··· · · · ♦ · · • · ··· · · · · · · • · · · · · · ···· · · · ·· ·· ·· · ·· ··· oo Ll

I

• · ·· ·· • ·· • • • • • • • • • · • • ··· • • • · • • • • • · • · • • · · · • · • • • · ·· ·· • ·· ··

/ý ft-2íM

FIG.9

FIG.10 ' 1-3'

·· ·· ·· • ·· • • • • • • • · • · • • ··· • • • • • · • • • · • · • ···· • · · • ·· ·· ·· • ·· ··

P|/

6/6

FIG.13