SK371192A3 - Spôsob dietetickej úpravy cereálnych substrátov polosuchou fermentáciou vláknitými hubami čeľade Mucoraceae - Google Patents

Abstract

Úprava substrátov cereálneho pôvodu polosuchou aseptickou fermentáciou čistou kultúrou vláknitej huby čeľade Mucoraceae zameraná na zvýšenie ich dietetickej hodnoty obohatením o mikrobiálny lipid obsahujúci esenciálne mastné kyseliny. Fermentovaný substrát je po tepelnej úprave použiteľný ako dietetická potravina alebo krmivo, prípadne ako farmaceutická surovina. Cereálne substráty je možné kombinovať s vlákninou alebo prírodnými, olej obsahujúcimi materiálmi

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobu prípravy cereálnych materiálov so zvýšenou nutričuou suchou -fermentáciou vláknitými hubami čeľade použitie v ľudskej výžive a v krmovinárstve.

Doterajší stav techniky fermentovaných hodnotou poloMucoraceae pre

Stáročia sú známe dva procesy prípravy -fermentovaných potravín, ktoré sú po tepelnej úprave schopné priamej konzumácie - tempeh¹ ’tapé. Ich spoločnou črtou je fermentácia prírodných materiálov vláknitými hubami čeľade

Mucoraceae. U oboch sa časom vyvinul postup, kde za neasep— tických podmienok je dosianutá biocenóza s dominanciou vláknitej huby pri absencii nežiaducich mikroorganizmov.

Tempeh proces znamená fermentácia sóje vláknitými hubami radu Rhizopus. Efektom fermentácie je tezturácia substrátu do podoby kompaktného koláča, a zároveň čiastočná enzymatická hydrolýza biopalymérov zvyšujúca stráviteľnosť a redukujúca obsah antinutritívnych látok. (Nout, M.J.R, Rombouts, F.M.:

J. Appl. Bacteriol. 69. 1990, 609 - 6331

Steinkraus a kol. vypracovali postup modernej výroby tempeh s použitím čistej kul túry.štartéra rodu 8,hťzapus oíigfCjzpoi'us, ktorý sa dodnes s miernymi modifikáciami využíva (Steinkraus, K.H., Van Buren, J.P, Hackler, L.R., Hand, D.B.:

Food Technology 19. 1965, 63 - 931.

Tapé proces využíva kultúry rodu Rhizopus a fimylomyces v kombinácii s kvasinkami rodov Saccharomycopsís s Saccharomyces na prípravu sk1adkokyslého mierne alkaholického produktu z ryže (Merican, 2., Buee-Lee, Y.: In: Industrialization of indigenous fermented foods., ed.: Steinkraus, K.H.,

Marcel Dekker, New York 1939, 169 - 190).

Napriek dlhoročnej aplikácii týchto postupov, len minimálna pozornosť bola venovaná obsahu lipidov a ich štrukturálnym zmenám vo fermentovanom substráte.

Herring a kol. (Herring, L.: Bisping, B,: Rehm, H.J.:

Fat. Sci. Technol. 93. 1991, 303 - 303) konštatujú, že štruktúra mastných kyselín v lipide z tempeh zodpovedá lipidu sóje s miernym znížením obsahu kyseliny linolovej a

C*.— 1 i nol énove j v prospech kyseliny olejovej a poklesom indexu nenasýtenosti . Po prvýkrát je spomínaná kyselina í'-linolénová, ktorej obsah v tempeh pripravenom za optimálnych podmienok nepresahuje 0.3 Z všetkých mastných kyselín.

Preparáty pol^nenasýtených masntých kyselín obsahujúce kyselinu χ-linolénovú, arachidónovú, eikozapentaénovú a dokozahexaénovú sa s úspechom využívajú pri prevencii i terapii kardiovaskulárnych, imunitných a zápalových ochorení, pre regeneráciu pečene u alkoholikov a nekrotických komplikáciách diabetes melitus. (Harobin, D.F.zRev. Contemp. Pharmacother.

1, 1990, 1 - 45; P.ascaud, M., Brouard, C. : Can. Nutr. Diét. 2Δ,

1991, 185 - 190).

Náročný postup izolácie a puri-fikácie dietetický cenných lipidov z rastlinných a živočíšnych materiálov spôsobuje, ze ich preventívne užívanie je z cenových dôvodov obtiazne dostupné.

Al ternatívnou cestou získavania olejov so zvýšeným obsahom esenciálnych mastných kyselín je ich produkcia mikroorganizmami. Mnohé vláknité huby, baktérie, prvoky a riasy sú za vhodných podmienok schopné akumulovať lipid s vysokým stupňom nenasýtenosti (Radwan, S.S.: Appl. Microbiol.

Biotechnol. 35, 1991, 421 - 430).

Ú 80—tých rokoch bolo zaznamenaných vela pokusov patentovať submerznú mikrobiálnu produkciu lipidu bohatého poly — nenasýtenými mastnými kyselinami ako. sú kyselina

Z- linolénová a kyselina arachidónová . Okrem pôvodných japonských prihlášok patentov (Suzuki, 0., Yokochi, T. : JF

Appl. 59-22394, 1984; JP Appl. 56- 19231-33), patentovaných i v Amerike (Suzuki, O., Tsuchimura, T., Yokochi, S.: US

Pat. 4 783 408, 1988; Herbert, R.A. Keith, S. M.: US Pat. 4

851 343, 1989), európske prihlášky patentov neuspeli pre skôr publikované zloženie lipidov potenciálnych mi krabí ál n ych

1965, 230

325 - 331 biol. 3JL,

Yokochi,

1985), sa producentov (Shaw, R.: Biochim. Biophys. acta, 2fi, — 237: Shaw, R.: Comp. Biochem. Physiol. lfi, 1966, .: Chesters, C.G.C., Peberdy, J.F.: J. Gen. Micro1965, 127 — 34). Zamietnuté prihlášky Suzuki, 0.,

T.: EP A 125 764; Suzuki, O., Yokochi: EP A 155 420, stali dôvodom zamietnutia i neskorších s podobným obsahom.

Podstata vynálezu

Riešením redukcie nákladov a zvýšenia stability lipidu obsahujúceho polynenasýtené mastné kyseliny je kultivácia mikroorganizmov čeľade Hucoraceae na polosuchých cereálnych substrátoch orientovaná na prípravu potravín podobných tempeh a tapé. Na rozdiel od submerzných postupov odpadá nutnosť izolácie a stabilizácie mikrobiálneho lipidu. Odlišnosťou od známych postupov využívaných u fermentovaných potravín je deklarovaný obsah nutrične cenných pol/nenasýtených mastných kyselín, aseptické vedenie procesu, netradičné mikrobiálne kmene a cereálny substrát.

Predment vynálezu je založený na našom pôvodnom zistení, že počas polosuchej fermentácie so stúpajúcim podielom sachari dického substrátu stúpa obsah dietetický cenných polynenasýtených mastných kyselín v mikrobiálnom lipide z 0 na 5 — 50 ’Z v závislosti na použitom druhu mikroorganizmu, zložení a spôsobe úpravy substrátu. Fermentačný proces úpravy cereái.nych substrátov vláknitými hubami čeľade Mucoraceae poskytuje vďaka mikrobiálnemu lipidu produkt so zvýšenou nutričnou hodnotou vhodný ako dietetikum a probiotikum pre humánne a veterinárne aplikácie.

Cereálne substráty vo forme, krúpov, drte alebo múky; ich vzájomné kombinácie, kompozície cereálnych substrátov s olejninani, výliskami olejnín, olejmi alebo lipidickými odpadmi a zmesi s 1 ignocelulózovými materiálmi je nutné počas procesu úpravy substrátu zvlčiť natoíko, aby sa po vychladnutí vysterilizovaného substrátu na jeho povrchu nevyskytovala voľná voda, no zároveň aby obsah vlhkosti bol dostatočný pre rast vybraného kmeňa vláknitej huby čeíade Mucoraceae.

Kultivácia kmeňom vláknitej huby sa uskutočňuje v režime polosuchej fermentácie v aeróbnych podmienkach pri teplote 5 — 40°C , počas 2 — 30 dní , pri vlhkosti substrátu 30 — 70 7. a pH v rozmedzí 3 — 10; s výhodou pri 15 - 37 °C, 3 - 21 dní, pH 4 — S a vlhkosti 50 — 60 7.. Priaznivý vplyv na priebeh kultivácie má počiatočná acidi-f i káci a substrátu namáčaním v zdriedených roztokoch kyselín tak, aby pH substrátu po sterilizácii bolo v rozmedzí 4 - 6.5.

Dobu kultivácie možno s výhodou predĺžiť skladovaním -f ermen tovaného substrátu 1 — 10 dni pri teplote 4 - 15 °C, pričom pokračuje reštrukturali záci a lipidov smerom k nárastu nenasýtenosti.

Obsah lipidu v substráte alebo prídavok lipidického materiálu do substrátu ako prekurzora umožňuje selektívne cr

zvyšovať produkciu žiadaných pol/nenasýtených mastných kyselín v mikrobiálnom lipide.

Vhodnými mikroorganizrnami čeľade ľlucoraceae sú nepatogénnne kultúry rodov: Rhísopus, Aŕucor, 'j'ácmnŕc!ť-u»i, Aŕortie — relÍc, Cun.í j'.g.hazjie-í ία. Napr. kmene: PAŕsepus slígospcrus CC H ŕÍLicoi' /TiLíc? CľCAÍ * ť. p/ ?' ϊ_/?Γϊ_ L CľCSF' i Áío^^-·' íieretla aLpina. CCF 135, Cunnirtg.teellc echínulcta CCF 103.

Fermentovaný cereálny substrát je konzumovatefný alebo skŕmiteľný po tepelnej úprave postačujúcej na dosiahnutie inaktivácie mikroorganizmov, ktorá je dôležitá z hľadiska požiadaviek hygieny, ako organoleptických vlastnosti.

získania žiadaných

Na analýzu lipidu sme použili modifikovaný postup podľa.

ChrisfcDPhersona a Glassa ( Christophersan- 3.W., Glass, 3.W.:

J. Bairx Sci. 52, 1969, 12S9 - 1290 ).

12 g su.che.i zhomogenizovanej vzorky bol izolovaný celkový lipid trojnásobnou extrakciou zmesou chloroform : 3 ľ⁷ metanol 2:1 (100 cm a 2 -krát 50 cm“'). K získanému extraktu lipidu bal pridaný 1.2 násobok vody, vzniknutá emulzia bola pretrepaná a nechaná štát cez noc na oddelenie fáz. Chloroformová vrstva bola prenesená do oddeľavacieho lievika a vysušená prepustením cez bezvodý síran sodný do predvarenej nádoby. Chloroform bol vákuovo odparený a získaný lipid bol použitý na analýzu zloženia mastných kyselín.

Príprava metylesterov mastných kyselín:

Približne 3B mg lipidu sa rozpustí v 1 cm^ hexánu. Do skúmavky sa pridá. 0.1 cm“' transesteri f ikačného činidla (metanolát sodný) , dôkladne sa pretrepe a nechá sa štát 20 minút.

Pridá sa cca 1 cm metanol icke j HC1 (.cca 13 7. roztok HC1 v metanole)do odfarbenia, pretrepe a nechá sa stáť rfaľsich 45 minút. Hexánová vrstva obsahujúca metylestery mastných kyselín sa použije na anal ýzu.metylestermi sa odsaje do

Eppendorfovej skúmavky a použije na analýzu mastných kyselín plynovou chromatografiou. .

Metylestery mastných kyselín sme stanovili na prístroji

Chróm 5 s kolónou so sklennou kolónou dĺžky l.S m o vnútornom priemere 2 mm so zakotvenou fázou —

7. -ným dietyléngly kaljantará.tom adsorbavanom na chroraasorbG.

Sušina pre-fermentovanej masy bola stanovená gravimetrický

Pr í k 1 ad 1.

g jačmenných krúpov bolo zaliatych v 250 ml Erlen—

-r meyerovej banke 30 ctr,^J horúcej vody a po 3 hodinovom napučaní vysteri 1 izovaných v autokláve nasýtenou parou 0.12 HPa 30 minút. Po vychladnutí bol substrát inokuiovaný dvoma očkami 14dŕtových spór kultúr podľa tab 1. pripravených na platniach so

Sabouraudovým agarom a dôkladne premiešaný. Pa ó-dnovej (kultúry č. 1-3) a. 13-dnovej kultivácii, (kultúry 4 - fi) , pri teplote 2S°C v atmosfére nasýtenej vodnou parou, boli fermentované substráty vysušené. Hmotnosť. prefermentovaného substrátu, množstvo izolovaného lipidu a zastúpenie kyseliny ť'-l inolénovej a arachi donove j v získanom lipide je uvedené v tab. 1.

Môžeme konštatovať, že najvhodnejšie kultúry tenie cereálneho substrátu kyselinou ?-1 inolénovou ;·> >> I ί /1 L íl Li Ĺ ci í d fO F 0C Uí'í’t í í’i /ŕ A r7^>1p**r* L L £1 i? L

Z’'.errr. r d i ν.·η. sLe.-aiya CCF i Si S a najmä. tfortier čeL ú'.c 7(14. kde sme vo s-fermentovanom cereáinom zaznamenali obsah 12.1 7. lipidu obsahujúceho 18.6 Z výzmnamnej zložky. Pre obohatenie fermentovaného kyselinou arach i donovou je vhodný len kmeň Aíor íere

CCF iSS. kultúry rodu Mortierella si pre dostatočný b i omasou obohatení e mi krab i áí nou vyžadujú pre obohasú č'ír.e.*u?i£ CC F el L u i íczprodukte dietetick substrátu

Z íl-·» ? /*; í vs nárast a čas dlhší o

ο r

u c

U

O

L e

U

U x

D

O

L a

r u

Π3 a

•3

L

J£

C

U x

c c

c

U

C oi ai u

u

L

Q

U

E (U

O u

fl!

u <1 <x n

II >

□

C •o

Ό

U

U

Ľ #8 <1

J

I o

>

o c

OJ o

c

J <1 u ti x □

Ό

Q.

• H r^ s

c u

a m

h) (Ί n r) <j C'l aj n s o s co oj s r) n o

c

E

I

1.

x

C

Ql in x

f4

U >

jJ

Ό rt a

fJ n

u

F— u

u

U1

Ό □

ut

1Í c

in u

c >

ij 0 c a m u 7 3aw t

VI < c •u u c

e iZ <r -< r) n n in ό n •t «o *n *n e n fs <f

03	s	»“4 CO			hi
-0	o	03 C'i M	N	C r4	•0

c	o	-0	r4	C)	CO	Q	C-l
<1	r-i	ΙΠ	in	θ'	0-	r·*	hl
CO	f-Ί	•S	—	CO	0	•n	cO
s	-	rM		s	s	r4	s

3		rM	in	r4		hl
r)	r) rM	rí	Τ'	10.	σ-	G

0	«0	Ό	K) R^	K) R^	hl ff4	h) R^	hl ^4
hl
Q	03
	r4
lL	K3
U	r4			U		rH
u				0-		θ'	in
	Ο-	in	<r	s		r4	03
u	υ	«t	R-4	^4			t-4
•U	u	r4				E
u			E	E			ÍL
RKl	m	Ο-				U	U
3	c	υ	1í	13	U	L	u
C	13	•U	C	C	c	0
-f4	σ»		•H	-4	Ή	a
r	01	VI	R^	f-4	—4	v:	u
’J	-4	r·	01	OJ	0)	«4	c
01	01	5	£3	Í3	n	>	F4
		Ql	U	13	13	L	a
13	1í	m	VI	IU	vi	U	—«
—4	_(	•^4	R<	•4	R4	n.	15
^4	—4	dl
01	01		13	1Í	/*	15	13
E	e	e	~4	-4	,—4	-4	rM
U	U	3	-4		R,	r| .	-4
r	r	•r4	01	01	Ql	01	01
cn	σ»	Ό	u	L	L	L	L
c	c	H	01 ·	0)	Ol	0)	01
•f4	f4	C		.»4	• f4	. f4	f4
C	C	ε	U	U	4J	U	U
c	c	13	L	Ι-	L	L	L
3	3	r	0	Ο	0	0	0
U	U	H	E	E	E	r	E
	f'l	H3	tr	in	0		□3

Q kul t i vác i e.

Príklad 2.

g ryže bolo zvlhčené 10 ml vody v Erlenmayerovej ban ke a nechané 30 minút napúčat. Po vysteri1 izavani bola banka inokulovaná 2 očkami spór kmeňa H’JCOr wruc ecío CCF i 384. Po 7v ľ O . .

dnovej kultivácii pri teplote 28 C bol -fermentovaný substrát analyzovaný. Získali sme 9.2 g suchého pre-f ermentovaného produktu. Kultiváciou došlo k zmene zastúpenia mastných kyselín v lipide obohatením o kyselinu Z— 1 inolénovú v množstve

10.4 štruktúra mastných kyselín v lipide je v tab. 2.

Tab. 2.: Pro-fil mastných kyselín v ryži a v ryži fermentovanej kmeňom Aítícor mueedo CCF 1384.

1 Substrát 1	C14: 0	Mastné C16:0 Clóxl	kyseli ny	1 C18:3c<,
C18: 0	C18:1 C18:2	C18:3/
ryža	0.9	30.8 0.1	1. 1	22.2 43.8	-	1. 1
-f. ryža	1 . 1	20. 1 0. 1	3. 4	28.9 36.0	10. 4	-

Príklad 3.

Fermentácia sa uskutočnila v 100 cm’ Er1enmeyerových bankách uzavretých vatovou zátkou s 10 g presne naváženého napučaného a vysteri1 izovaného substrátu zloženia podía tab.

3. Banky boli inokulované dvoma očkmai spór a dôkladne pre— miešane. Kultivácia prebiehala pri 25°C pccaä 7 dni. počiatočná vlhkosť substrátu bola 50 Z.

Tab. 3.: Substráty pre SSF kultiváciu na jačmenných krúpoch s prídavkom repkových výliskov a odpadovej -frakcie výroby metylesterov repkového oleja (NERO).

1 Označenie 1	Jačm. krúpylg)	Voda. (cm )	1 . Prídavok 1
A	10	10
B	10	10	5 g repk. výlisky
C	10	10	5 cm' MERO

V tab. 4. sú uvedené výťažky lipidu (hmotnosť a 7.

vzhľadom na pôvodný lipid), ako i Z lipidu v produkte vzhľadom na pôvodné množstva substrátu. Rast je charakterizovaný nasledovne: + slabý ++ dobrý +++ výborný t

Na. jačmenných krúpoch kultúry vyprodukovali niekoľkonásobne viac i ntraceluiárneho lipidu než obsahoval substrát. Na zmesných substrátoch, kde došla k poklesu celkovej hmotnosti získaného lipidu po fermentácii, dochádzalo k zmene zastúpenie mastných kyselín v lipide. Najlepší rast mycéiia bol pozorovaný pre kombináciu krúpov a repkových výliskov, prítomnosť MERa sa prejavila. iba slabým inhibičným vplyvom na rast. Počas kultivácie dochádzalo k vysušovaniu substrátu.

Tab.4.: SSF kultivácia na škrobnatých substrátoch s prídavkom repkových výliskov a odpadovej frakcie c výroby metylesterov repkového oleja (MERQ).

1	Hmotnost	Výťažok	7. 1 i p i du 1
Kul túra	Substrát	Rast	1 i P i du	lipidu	vzhľadom
t			(g>	(7. ·	na. substr. ,
Rhi zopus	A	++	0.0847	3Ί6.8	0.9
oli gosporus	E		0.2784	90. 1	-i. a t-J
CCM 718	C	++	4.0250	97.3	40.3
Rhi zopus	A	+++	0.1779	812.3	1.8
oli gosporus	E	+++	0.1462	11.4	1.5
CCM 792	C	+++	4.3605	91.8	43. 6
Rhizomucor	A	4-	0.0583	266.2	0.6
mi ehei	S	+++	0.8098	63. 1	8. 1
CCM 703	C	+	4.1953	88.3	42.0
Cunn i ngham.	A	4-4-4·	0.1834	837.4	1.8
echi mulata	B	4-4-	0.3539	27.6	3.5
CCF 103	C	4-4-	2.8009	59. 0	28.0
Cunn i ngham.	A	++	0.2776	1268	2.8
elegans	B	4-4-	0.5146	40.0	5.2
CCF 1318	C	4-4-	2.5799	54.3	25.8
Thamni di um	A	++	0.1492	681.2	1.5
elegans	E	++	0.2931	7? ψ	2.9
CCF 1456	C	++	3.0942	65. 1	30. 9
Mortierel la.	A	++	0.1609	734.7	1.6
alp i na	B	+ 4-	0.7605	59.3	7.6
CCF 185	C	++	4.5265	95.3	45.3
jačm. krúpy	A		0.0219	100.0
krúpy + výlisk	y E		1.2827	100.0
krúpy + MERQ	C		4.7512	100.0

Z tab. 4. a tab. 5., ktorá zachytáva profil, mastných kyselín v lipide, môžeme konštatovať, že so vzrastom množstva pridaného exogénneho lipidu vo -farme repkových výliskov alebo

MERa prudko klesá obsah pol ynenasýtených mastných kyselín vo výslednom lipide. Na druhej strane, celkové množtvo kyseliny

Z —1 inolénovej a arachi donovej bolo maximálne pre jačmenné krúpy s prídavkom repkových výliskov. Najvyšia produkcia

Μθ2'~ í 3iS.

sub — kysemetaseli nu nenasýtených mastných kyselín bola pozorovaná u kmeňov íiereíia tzipií'.a CCF í S5 a Č ť rttfAcX’Jie í α ec.t i nulai a CCF

Kmene rodu Rh.ť2ŕpus nie sú shopné mimo škrobnaté straty tvoriť biologicky cenné ω-6 nenasýtené mastné liny. Na lipid- obsahujúcich substrátoch využívajú, pre bolizmus v rastlinných materiáloch prítomnú ω-3 ky tf-linolénovú.

Tab.5.t ŕolosucha kultivácia na skroBnatvcn substrátoch s prídavkom repkových výliskov a odpadovej •C) c

u

4J iJ lf c, «Τ

G t

r*?

n u

oj

U

X fO

CC

U

0	Cl 45	«4	45 <1	N	t)
N	- α	ΓΙ	s s	lf)	t)
Q	s s	s	S Q	«4	s

<t ΙΠ «0 O N lf) N |x M r

in	c	lf)
lf)	-	4)
<9	ro	Q

lf)

r-

s

lf)

in

r-

-t

CO

CO

f-l

<r

Ό

*r

^3

N

h

fx

0-

ŕ)

hl

N

in

r)

f-l

f-l

tn

h)

f-l

«t

0-

fl

ti

*

fl

-0

•0

in

<?

-0

n

tri

Q

C-J

9

*

O

Q

•c

O

Q

-

<r

in

Ifl

c

Ό

ľ)

Ch

aj

aj

o-

CO

<·

n

o

O

rx

J-

-rt

aj

O

fl

in

o Q

s

N

in

Ό

N

«rt

«4

-rt

e

f-l

f)

in

n

m.cj

ΙΠ

•

1

•

f

«

ť)

«rt

«rt

hl

Q

n

fl

f-l

tn

f-l

ŕ)

h

Q

ΙΠ ľs

«4

•

X

Cl OJ

03 o CO <3

α w

G fx

hl s

s s

«0 ľ) s

O h5 C-l

S 05 05

f-l 45 f-l h- hl

C*l <3

tn Ch

e o

45 «rt

fx

hl

tf

tn

05 O

-rt

hl -

o

n

05 00

o

-t

Q

r)

n

Ifí

ti

0

θ'

C-l

n

N

C.*

tn

<r

N

C3

H

>0

N

03

«-(

tn

«rt

C-l

hl

ií

u

f-l

fl

«rt

fl

-rt

«4

f-l

f-l

f-l

f-l

01

(M

r-i

N

f-l

f-l

«4

-rt

f-l

tn

f-l

fl

fl

UJ

r

rt<

C'J

C

r?

o

Ό

-rt

o

C

IX

43

fs

«4

«rt

f-l

Γ4

h)

N

ŕ·)

«rt

0-

,4

|X

3

fx

H)

tn

f-J

hl

rt

03

lf)

->4

in

hl

«rt

3

ľx

05

hl

«f

f-l

«ŕ

f'J

OJ

03

45

<0

“1

Q

<r

hl

05

|X

O

43

rf

n

tn

«4

CN

fX

41

ŕ

«4

f-l

r:

45

3

45

3

«rt

«,

í)

U

«0

c

4)

b)

<3

lf)

-0

•0

σ

Irt

O

O

hl

tn

45

«rt

rt

C

«rt

C

O

O

—4

ll

0

s

|X

05

fx

tn

hl

Cl

S

Cl

43

«r

s

G

fx

«f

03

«rt

0-

h)

hl

05

45

r)

hl

fl

0

«

hi

fl

•rt

«4

fx

<r

tn

*c

e

h

IX

e

Q-

«4

h-

3

¢-

t>

3

•rt

fx

tn

c

•2

CC

flí

—rt

fl

•rt

05

—rt

s

s

3

f’i

«-<

3

«rt

š

«rt

«rt

S

O

«rt

S

fú

s

s

>

D

0

Λ

u

-rt

n

in

tn

S

«4

-0

rt4

«4

tn

f-l

«4

«rt

45 N

«rt

«4

fl

Ch

G

aj

m

<c

r-i

-rt

<ŕ

cr

0-

UT

—rt

s

H

45

in

hl

N

tn

«rt

OJ

íl

45

t

f

(

»

t

t

c

—4

3

s

•rt

S

«4

-rt

«4

«rt

«4

f-l

S

f-l

s

s

9

9

9

yi

(J

>

a

0

9

U

n

ei

n

Q3

lf)

03

0-

«4

«rt

M

S

IX

hl

«rt

lf)

«rt

«-

«r

C)

«rt

L

M

N

OJ

s

hl

fX

o-

9

03

o

«rt

3

M

9

Ch

in

N

«r

,x

fx

s

o

«rt

03

Φ

4J

-C

XJ

>

<->

«4

45

tn

«rt

0

o

fX

T*

h)

Ό

tn

rt

4)

tn

¢-

45

tn

c

S

Ό

f-í

in

45

tn

lf

u

--

«rt

—

«rt

-4

«rt

«4

C4

Φ

C

£

X

—4

s

r?

ŕ-)

b)

-rt

—·

IX

ľ)

M

C-l

IX

*n

O

O

—

fs.

Ľ

m

.,

«4

«rt

hl

in

s

r-i

--·

3

n

s

f-l

Q

ui

«4

Q

Qf

tn

cr

•

•

«

«

s

x

r*

s

G

a

G

G

3

s

3

S

Q

s

3

s

3

3

u

x

.u

£

c

«í

u

u

L

L

x

V

X

c

lf

c

03

u

<r

co

u

<L

ffl

u

c

03

U

<r

CO

U

C

23

u

zr

CO

u

c

CO

U

>

u

□

m

d

M

4)

ω

ε

x

<y

2Z

lf

u

_

-a

O

in

lf

•

x

—t

CC

45

0

0

□

L

e

45

e

e

«rt

a

X

ω

L

L

L

t

fJ

-t

14

43

□

—4

·□

>

r

Ί·

Ú.

m

Q

lf

u

1J

£

4)

£

CC

«4

4)

Φ

4)

□

a

aj

□

a

n

3

H

G

Zrt

r)

G

lf

—1

T3

lf

1Γ)

L

lf)

+

+

t

n

m

•rt

a

if

o

c

- rt

9

C

3

s

C

c

10

«4

C

rr

U

43

03

□

0

0

□

0

fX

□

o

Γχ.

-a

E

-rt

rt

«rt

C

ίβ

«rt

-rt

C

x

x

M

Cf

M

G

N

£

C

rt

C

G

t

c?

v

rt

e

a

a

o

rt

rt

r

rt

rt

Γ

rt

OJ

Z

c

C

U.

c

01

Ll

(ΰ

<υ

U.

t

a

Ll

U

□

□

QC

r

U

£

•rt

U

_r

rt

U

D

U

u

3

«rt

U

£

—1

u

0

«4

U

L

u

ll)

CC

0

(J

IX

0

u

CC

e

u

U

'D

u

U

D

U

1-

OJ

u

E

43

(J

•-1

úí

Z

Príklad 4.

Kultivácie, bola pre 4 vytipované kmene! jeden zátupca rodu .PA. Ĺ — c? p us , lepší kmeň z rodu C u/':?': i rSjSA.cX’Jie i c:, ľ'.'tcíM.'tť či tun.

e L e rfaris CCR .'$ Mor L íere ί lu oLpír^o. CCf 1 5?tô) zopakovaná za rovnakých podmienok ako v príklade 3, len pre kultúr·-·. .^Aŕc?r £ i e rello aLpirta CCF' 1 P5 =me kultivovali paralelnú sadu baniek počas 21 dní. Sledovali sme vplyv pomeru škrobnatého substrátu (pšeničná, múka? a repkových výliskov na celkový výťažok lipidu a množstvo vyprodukovaných polynenasýtených mastných kyselín. Zloženie substrátov je v tab. 6.

Prerastené substráty boli po 7 (21 ) dňoch vysušené a extrahované ako v predchádzajúcom pokuse. Výsledky sú v tab. 7.

Tab. ó.: Substráty pre SSF kultiváciu na pšeničnej múke a repkových výliskoch.

1--- □značenie 1	Pšen. múka(g)	Repk. výl.(g)	3 1 Voda cm I
A	10	0	12
B	ó. 7	· '2'	12
C	T *T	6. 7	12
D	o	10	12

Pre kultúru ŕTiísopus cligasporus C'C'Fí 72í' sa. opätovne potvrdila, že so vzrastom množstva exogénneho lipidu prudko klesá syntéza nenastýtených štruktúr a zloženie endogénnych mastných kyselín sa blíži ich profilu v substráte. Pre αΠ o

>

o a

c u

x c

4J m

fl

L a

fl o

>

4J

Ul •N

C e

a c

>

o jt

Ul •x >

r u

x >

(ermentovanom substráte pre vybrané kmene.

|x n

«3 h4J cs <T n

u

S ä

•φ u

c 43

4J U

S m .» u

a s

C <r G m o ' o U c - ~ h a a o - e x jj <3

Ľ

U ui o

D ω

43 43 f· n h) w G Q

- in « <r N q

G S

Q

-0 <3	03 «t	03 H	fl M
f-J	M	(h	t>

O	O	M	’i	e4
03	<r	tn	O	«-4
	. Ul	*		•
h?	3	h)	Q	Q

43

CO

o

fl·

tn

03

s

m

s

s

h)

r)

Q3

VJ

03

C'l

in

S

-0

H)

fx

43

r j

|X

(Ί

n

Q3

Ul

m

tn

C'J

H

•

’Jl

«

Ul

•

»

3

Q3

co

-ó

-0

|X

fx

Q

to

h*

IX

03

θ'

aj

in

43

03

43

<r

o

C'l

to

tr

ro

0*

io

a

fl

s

8

n

r4

O

b

Ό

fl

in

in

θ'

c

M

in

VI

r4

b)

θ'

M

*

,

t

Ul

•

«

•

r)

s

s

f

h·

<ľ

f-3

fl ^4

r<

n

ŕ)

fl

s

s

fl

s

s

fl

o

03

03

o

f-

fl

s

f-

fl

M

fl

o

K)

*4

m

N

M

<r

CO

h)

UJ

03

fl

fx

M

fl

tr

fx

M

tn

s

a

in

rx

co

VJ

<3

43

<r

r)

in

in

in

43

in

tr

0*

th

-4

’i

h)

,x

03

fl

N

tr

N

fl

C4

fl

N

fl

C'l

fl

Γ4

fl

fl

M

fl

M

-1

fl

fl

«t

C

N

fl

fx

θ'

c

*4

io

in

S

K)

in

in

θ'

®

fl

N

o

-

w4

a*

’i

σ·

fl·

Ch

fl

cu

tn

*4

43

in

-

-*

-

03

ti

ΓΙ

<1

CO

in

s

ro

tn

N

s

V)

VI

IX

Ch

io

_4

a

h)

w4

^4

b

10

m

V3

<r

in

m

m

M

io

io

in

’i

io

Ό

fl

tn -o

tn

h}

03

o

fl

03

03

s

C'J

θ'

VI

fx

o

r4

S

e

«-*

43

S

Q

fs

0·

0·

fl’

s

03

□3

θ'

t?

3

rx

A

r)

Q

’i

s

f

’i

-

s

s

s

fl

»4

s

s

fl*

^4

s

vi

n

8

f)

-

r4

-

N

in

in

w4

s

N

«>1

VI

e

«

s

S

fl

03

-0

fl

^4

w

»·

^4

«0

in

K)

fl

Ch

fl

ti

rx

rx

-M

3

h)

-4

in

43

in

in

***

S

s

s

^4

*4

^4

**

*4

s

S

S

3

3

s

s

8

C4

0·

θ'

«r

fl·

<0

fx

Q3

h7

»4

M

V)

(h

i)

h>

fl

03

CU

Q

C'l

N

C4

43

43

r)

03

**

s

Ch

Q3

S

i)

s

s

s

io

^4

s

-0

•0

ΙΠ

in

-0

N

43

tn

VJ

03

VI

tn

s

Ix

n

43

VJ

fx

(X

43

***

^4

r4

fl

in

-0

r-i

fl

s

3

yi

m

Ul

Ul

•

Ul

«

(P

Ul

Ul

<

Ul

Ul

m

Ul

Ul

W

Q

Q

s

s

fl

’i

rx

fl

fl

W

’i

r-

e4

3

rx

-4

ŕX

w

IX

in

’i

’i

1-3

in

fl

43

o

IX

03

h3

03

O

Ch

Q3

Ch

θ'

i

Ch

rx

03

43

fx

m

C'J

tn

’i

<i

in

03

tn

43

O

tn

43

-4

H)

S

fl

~4

tn

fl

rx

43

-4

3

tn

o

rx

8

fl

’i

C'J

3

01

Ch

03

-*

—

rx

s

3

C'J

’i

rx

Q

s

s

s

S

s

-

-

S

Q

s

s

s

8

-

fi

S

f'i

r?

C ffl U Q

C sj G Q

Ui

0

fl

-τ

□

e

e

L

fl

m

□

z.

03

.,*

ti

u!

OJ

3

a

fl

Ul

·-»

τ

ui

tn

L

tn

L

tn

a

Ul

o

c

C

m

*4

c

<i

0/

fl

03

or

α

03

•*4

0

0

f

•»4

fl

•4

C

fl

*4

C

*4

H

c

4-4

c

M

σ

C

P

6

σ

U

C

4J

-a

Ό

-4

z

c

01

E

fl

Oi

E

t

a

U.

Ό

L

a

Ua

C

u

□

G

£

—4

CJ

0

-4

G

0

~4

U

-4

CC

0

(J

G

OJ

U

H

01

U

E

fl

U

rs

r

fl

u

Cl

syntézu kyseliny ϊ-1 inalénovej je potrebný sacharidický substrát.

Maximálne výťažky kyseliny χ-l inolénovej boli pozorované pre kultúry C. eiegwus g T. čl&gans pri pomere pšeničná múka:

repkové výlisky 1 : 2, a činili 0.066 g a 0.031 g resp. Celkové množstvo lipidu v produkte nepresiahlo 1 g v prípade T.

eLe^ctrts a 1.5 g v prípade C. ele^ans. Výťažky lipidu na kombinácii substrátu repkové výlisky : múka boli rádovo vyššie než na čistej múke, čo nie je spôsobené len odlišnou štruktúrou substrátu, ale i vhodnejším podielom zdroja uhlíka a dusíka stimulujúcom rast.

Najvyššie výťažky polynenasýtených mastných kyselín v lipide boli zistené po 21- dňovej kultivácii kultúry ŕfcrtierella cĺL ρΐηα. CCF 135, kde sme pre pomer pšeničná múka : repkové výlisky 2:1 získali 2.27 g lipidu z 10 g pôvodného substrátu, čo pri 19,3 Z obsahu kyseliny arachidónovej v profile mastných kyselín zodpovedá 3.5 Z konverzii substrátu na kyselinu arachidónovú.

Fr í k1 ad 5.

Substrát pre kultiváciu kmeňa /fcrtísreílc a. L p i. nu CCF l S5 bol pripravený zmiešaním 300 g suchého mláta, 100 g ľanového oleja, 50 g mletých jačmenných krúpov, umiestnený do mikroténového sáčku a steri1izovaný 30 minút pri 0.12 MPa. Po vychladnutí bol inokulovaný 150 ml tekutého inokula. Množstvo vody bolo bilancované tak, aby po prídavku inokula nebola prekročená sarbčná schopnosť substrátu a kultivácia, sa uskutočňovala v režime polosuchej fermentácie. Inokulum bolo pripravené 5— dňovou kultiváciou na hydrolyzovanej srvátke pri teplote 28 °C na závesnej rotačnej trepačke. Príprava inokula vycházala zo sporovej suspenzie. Polosuchá kultivácia sa us— •-i

k.utočnila na ploche približne 700 cm“ pa dobu 14 dní pri teplote 25°C a aerácii sterilným vzduchom o prietoku 0.5 dm“’.

— 1 , . . min . Pa ukončení kultivácie sme z východiskových 1300 g substrátu obsahujúceho 450 g sušiny a 22 X lipidu v sušine, získali 1040 g pre-fermentovanej masy. Výsledný produkt sme rozdelili na dve rovnaké časti po 520 g.. Prvá po vysušení poskytla 193 g sušiny obsahujúcej 31.7 g lipidu (16.4 7.

suš.); druhú sme na 7 dni umiestnili do chladničky s teplotou 9-10 °C. Po predĺženej kultivácii sme získali 173 g sušiny obsahujúcej 22 g lipidu, t.j. 12.7 7. sušiny. Výsledky analýzy lipidu sú v tab. 8.

Prídavok prekurzorového oleja, ako i predĺženie fermentácie v chladničke, majú priaznivý vplyv na tvorbu mikrobiánej biomasy obohatenej kyselinou arachidonovou i eikozapentaénovou. Skladovaním v chlade vzrastá pomer ω—6/ω-3 nenasýtených mastných nad 1.0, čo je z biologického híadiska veľmi priaznivé, rovnako pomer polynenasýtených mastných kyselín k nasýteným okolo 7.0 je v rámci biologického optima.

C> 1 vj

Pr i k 1 ad <5.

F'o 1.5 kg jacmených krúpov a lúpaného prosa bolo namáčané oddelene v 5 dm³ vody 5 hodín pri laboratórnej teplote. Po napučaní bal substrát zbavený prebytočnej vody, umiestnený do sáčkov o rozmeroch 100:<50 cm a steri 1 izovaný ostrou parou 45 min pri 0.12 MPa. Po vychladnutí bol inokulovaný dvoma Petriho miskami ( priemer 10 cm ) vegetatívneho sporového inokula kmeňa Ator t iereí íu apLiríc: CCF i S5, starého 3 týždne, aseptickým prenesením obsahu misiek k sterilnému substrátu a dôkladne premiešaný. Kultivácia sa uskutočnila pri teplote 25 °C po dobu 10 dní pre jačmenné krúpy, 14 dní pre proso, za aerácie 5 dm^.min vlhčeným sterilným vzduchom. Po dňoch kultivácie bola vzorka prerastenej hmoty prosa uložená na 7 dní do chladničky s teplotou 5 °C. Po ukončení kultivácie bola f ermentovaná. masa usušená pri 65 °C.

ú tab. 9. môžeme porovnať zvýšenie obsahu lipidu vo

-Fermentovanom substráte oproti východiskovým cereálnym materiálom (jačmeň, proso), ako vysoké Obohatenie substrátu mikrobiálnym lipidom dosiahla 5 Z, z čoho približne 30 Z tvorí kyselina arachidónová. Skladovaním fermentovanej cerálnej masy v chlade ďalej narastá jej celkové množstvo až na 48 Z z celkových mastných kyselín.

TJ

Tí ll

O

O

C •Φ >

O r

Ϊ

E

O

3Ĺ >

Ό

L a

OJ

4-»

TJ

TJ

C in

Q.

U

O m

c a

tj tj

OJ

L ai >

~ o

W G

U □

O L

E * j ačmennych

CO

TJ >

O

C •11

TJ

	i 4J
* Cl		in	O	C
Ll. 1	c	s	s	11
□ 1	u.			G
CL 1	tn	-0	č-	. <U
				N
		a]	1Π	0
ΌΙ	1-1	C]	Q	X
1 1	1	«		.4
ľ# 1	Ϊ	Q	Τ’*	OJ
				TJ
		h?
	u	t		TJ
	□	ΙΠ	43	>
				0
	in			c
	..	□3	03	•0
	s	•		Ό
	ČI	N	Q	«4
	u		CM	r
				u
	¢-			m
-O	«	•O	N	L
1	S	«		«í
3	čl	P>	CM
	u	CM	n	f
	»·]			>
r-i	o	N	n	a
í	a]	«		c
3		in		•Φ
	CJ	>M		«4
				0
	f')			c
O		O	in	«4
1	c]	t	1	—4
j
	u			»
				•TJ
	čl			>
	,<	k]	CM	0
	o	1	«	^4
	—		3	0
	u			c
				H
	^4			_4
m	·♦	S	er
s	<3	1	•	t
	*«4	Q	03	Ul
	U	«-*		x
x				3£
C	s
--4	t.	^4	in	II
—i	a	I	t	w·
Cl		CM	—4
Ul	U			x
x				c
x	-4			•*4
	M			~4
41	<3	U)	Ul	U
c	*			Ul
4J	U			x	x
ui				Jŕ	C
flj	S				-H
E	.1	O		EU	—4
	-a	•	t	C	OJ
	τ-4	N	Γχ	4J	Ul
	u			Ul	x
				af	3í
	3			E
	<«	«Τ			QJ
		•	Ul	•OJ	C
	-4	Q		C	lj
	u			OJ	m
				Ω	TJ
			11	•x	• c
			Ό	Ul
			TJ		•OJ
			^4	c	C
			r	OJ	Of
			u	c	4J
				x	X
			>	^4	Ul
				0	*
			ϊ*-	G	G
w
u			f	1	|
TJ
>			.«4	C
-»		c	c	Ll	c
4J		Ό	υ	□	u.
				Cl	ω
□		’T	r*
s/		r—4		*

a>

r u

m o

o

G

O a

m

L» ·*

L

L» lfl

Ω □

Vi

E

O

C .« ai ľ

u ε

o c

m >

o u

C ε

L

u.

u u

u bi □

O θα] aj c

a m

«s

L u

W t > o jŕ ε r □ u o >- L

C -3

4J 4J

Ifl ~

Ό 3 ε a

Q) »4 -«4

C u

Οι <í a >

jj u m U 3 r-J X σa <« ko ..

I Q 3 M

U rl <3 ..

I s 3 ČI

U

M

M ..

ľ o: 3 U í·] -c .. i a] 3

U

í -5 |ω o č- Q

Q oj

M C-l

4β.

o· m

(M čl

f*.	Ul	Γ) s	Ul	Ui
	o		' et	S

čl M

s	-	S	T	r»
σ·’	•ó	<r	Q	in
m	—4	-a	CM
—4	»-4	č.	CM	s
r)	S	či	in	<>
r4		čl
S	čl	3	CM	1-1

čl a] - č- n

r*	CM
^4	Q

h)	<ŕ	s	s	M
r!	Q	či	aj	<>
CM	CM	—	—

či

3

<r	-4	in	G	-
CM	03	t)	03
C Φ	••Ί	0	G	G
e	e	u»	E	e
u	L	O	L	L
«J	QJ	L	01	01
n	't-	G		4-

Pr í k 1 ad 7.

kg suchých jačmenných krúpov bola namáčané v 5 dm^J 0. 1 M HC1 pri laboratórnej teplote po dobu 3 hod. Po napučaní bol substrát zbavený prebytočnej voľnej vody, umiestnený do sáčku o rozmeroch 150 :< 53 cm a sterilizovaný parou 45 min pri 0.12 MPa. Po vychladnutí bol inokulovaný dvoma Petriho miskami ( priemer 10 cm ) vegetatívneho sporového inokula kmeňa Cun.nťng’czfne L Le CCF í 31 S, starého 10 dni, aseptickým prenesením obsahu misiek k sterilnému substrátu a dôkladne premiešaný. Rovnako pripravený substrát bol naočkovaný jednou miskou kultúry Th.a}-nn.ídizim. elegans CCF 1456. Kultivácia sa uskutočnila pri teplote 25 ^aC 8 dní pre C- elegans a 7 dni pre T. eLegarts. Plocha kultivácie bola v prvom prípade 0.8 m a pre druhý kmeň 0.6 m*~. Aerácia bola zabepečená prietokom 5 dm'^.min * vlhčeného sterilného vzduchu. Po ukončení kultivácie bola časť vzorky T. &le^gans CCF 1456 uložená na 7 dní do chladničky pri teplote 7- 8 °C. Oba fermentované produkty boli po sterilizáci vysušené ako v predchádzajúcich príkladoch .

T tabuľky 10. vyplýva, že obe kultúry sú schopné vo stvrťprevádzkových podmienkach dosiahnuť obohatenie východiskového cereálneho substrátu mikrobiálnym lipidom obsahujúcim vyše 15 7. kyseliny y-linolénovej , ale T. &l&g&í\s

CCF 1456 až po predĺžení konverzie skladovaním v chlade.

r o

JQ □

kultivácii Cunninghamel la elegaris CCF 1318 a Thamnidium elegans CCF I45č> v mikro c

u o

ai c

□

c.

u s

>

o c

•OJ

XJ

	n 1 3	n oi 44 U	PI Š	Ul	in
		H	PI	-0	G
	-0		*		»
	1	03	ť)	ri	fx
	3	»4	44	44	r4
		U
		ct
		,*	O	44
		03	t
		44	ΙΠ	O	G
		U	pi	C1	f-Ί
		1.	o	Q
		ω	•	«	«
		44	03	s	ŕ)
		U	K)	H	H)
x		Q
c		«·	M	(M	44
• 44		CO			•
«4		44	K3	uí	(N
OJ		.CJ
ul
x		44
		.(	tfl	in	<r
		<1	•
•aj		w	w	w	44
c		u
4J
m		s
43		,,	M	44	03
c		Ί3	•	•	«
		44	e	r*«	tfl
		U			44
		G
		··	r*	tn	PI
			*
		w	s	Q	S
		CJ

T3		•ifl
•p4		3	o	s	M
a		tfl	•	•	*
«4			tfl	«r	in
		>
ŕi
		ΓΊ
w
m		Jt
a		UJ	Q		in
c		X	fx	in
jj		C	«	•
a			W	M	Q
ε		•tfl
r		3
		tfl			Ό
					r-
					+
			C3	M3	<3
			w	tfl	in
			k)	<r	e
			44		44
			U	ti_	U-
			u	U	u
			u	U	u
			Ul	tfl	Ul
			c	C	c
			ní	Π3
	L		Cl	σ>	P
	3		u	αι	(b
	4J		«4	-u	44
	_<		OJ	dl	0!
	3		1	«	*
	—		u	H	H

	1 Ost. ,	r4 Q	P4 S
3				<ŕ	O
0			0	·	•
			1	S	IX
u			3	pi	44
•fl				u
>
• M				1-3
4J			0	«	PI
44			1	S	«
3			3	C-l	44
				u
3	£			K3	44
0	U		k)	,,
JZ	0		1	03	*4
u	a		3	44
3	•3			U
tfl	L
0	.¥			n
-4			•0	.·	44	Ό
0	r·		1	a	t	•
a	U		3	C4	N	n
	• x			U		44
E	C
0	C			PI
C	D			··	-0	44
OJ	5			03	•	«
>	•U			44	03	M
4J	<0			ϋ	N	N
L	•Ί
a				^4
				··	<r	N
u	C			a	»	«
a				r4	M
	r)			u	PI	K3
	G
OJ	-4			8
£				«.	0	tfl
»4	Ll			03	a	•
a	u				«r	«Γ
•44	(J			U
-M
				w
	•U	n		·»
>		Xí		<3	Ul	Ifl
		VJ		r·
	3			U
C	C	x
•44	-44	C		s
44	' £	«4		·	o
01	U	44		43	•	•
Ifl	OJ	01		•4	s	<1
x		Ifl		U	P)	-4
íx		x
	U	Jt		s
				M	44	44
r	U	01		in	«'	•
u		c		♦4	Q	s
•x	Ifl	4J		U
C	03	tfl
-U	u—	43		G
Ul		E		M	r-3	4-
<ΰ	u_			<r
E	u			«	S	S
	o			U
tu
	43
C	C				in	K3
Φ	-4				03	S
Cl	a				44	4
•3	—4
jj	*5				u.	U.
tfl					u	u
43	•				u	u
M	E
					43	.
M					C	c
•		43			••4	*4
44		L			a	£
»4		•3			—4	U
		4J			d	U
«		<—4
n		3				,
*		\S			E	(_J
H		-		-

n v 15 1

Prí k1 ad S.

ó kg suchých jačmenných krúpov bolo namáčané vody 2® h pri laboratórnej teplote. Po napučaní a čiastočnej spontánnej ac i d i-f i kác i i mliečnou fermentáciou bol substrát zbavený prebytočnej voľnej vody, umiestnený do sáčku o rozmeroch 150x5® cm a sterilizovaný 45 min pri 0.12 MPa. Po vychladnutí bol inokulovaný troma Petriho miskami ( priemer 10 cm ) vegetatívneho sporového inokula kmeňa Afcrííereile oípťr.o čč'p-'ŕí?, starého 2 týždne, asepitckým prenesením obsahu misiek k sterilnému substrátu a dôkladne premiešaný. Kultivácia sa uskutočnila pri teplote 3® —

C pa dobu 14 dni a aerácii 10 dm“, min vlhčeným sterilným vzduchom. Po ukončení kultivácie bola -f ermentovaná masa usušená pri 65 °C, prióm sa získalo 3.45 kg sušiny obsahujúcej 7.5 7. lipidu. Zastúpenie mastných kyselín v lipide je uvedené v tab. 11.

Príklad 9.

kg jačmenných krúpov bolo namáčané v 15 1 vody pri laboratórnej teplote. Po napučaní a čiastočnej sponntánnej ac i d i-f i kác i i mliečnou f ermentác i ou bol substrát zbavený prebytočnej voľnej vody, umiestnený do šáčku o rozmeroch 150x50 cm a ster i 1 i z ovaň ý astrou parou 45 min pri 0.12 MPa. Po vychladnutí bal substrát inokulovaný dvoma Petriho miskami ( priemer 10 cm ) vegetatívneho sporového inokula kmeňa C’innťníí.hcz/ru? í L e eeAiťn.u lezca CCF 103, starého 3 týždne, aseptickým '? T prenesením obsahu misiek k sterilnému substrátu a dôkladne premiešaný. Kultivácia sa uskutočnila pri teplote 28 - 32 °C po dobu 8 dni a aerácii 10 dm.min vlhčeným sterilným vzduchom. Po ukončení kultivácie bola -f ermentovaná masa usušená pri 65 °C. Získalo sa 2.75 kg sušiny preíermentovanej hmoty obsahujúcej 5.7 7. lipidu. Pro-fil mastných kyselín vo fermentovanom substráte je v tab. 11.

Obohatenie substrátu kyselinou ?-linolénovou v experimente v mikroténových tuneloch dosiahlol5.6 'Z z celkových mastných kyselín vo -f er mentovane j hmote.

Priemyselná yyuzit.eInQS.Í.

Vynález je využiteľný pre prípravu fermentovaných potravín a krmovín z cereálnych materiálov, obohatených dietetický cenným lipidom, z ktorých možno izolovať čisté oleje použitľné vo farmaceutickom a chemickom priemysle.

Claims (12)

1. / Spôsob úpravy substrátov cereálneho pôvodu polosuchou aseptickou fermentáciou čistou kultúrou vláknitej huby čeľade

Mucoraceae zameraný na zvýšenie ich dietetickej hodnoty obohatením o mikrobiálny lipid obsahujúci esenciálne mastné kyseliny, zvýšenie stráviteľnosti v dôsledku hydrolýzy bio— polymérov, a produkt ním pripravený.

2. / Spôsob podľa 1./, kde východiskovým susbtrátom cereálneho pôvodu sa rozumie jedna z nasledujúcich podôb cereálnych -zŕn obsahujúcich škrob:

- drtený šrot cereálie

- múka

- krúpy pripravené odstránením pliev.

3. / Spôsob podľa 1./, kde substrátom je jedna z nasledujúcich cereáli í alebo ich kombinácia: pšenica, jačmeň, raž, ovos, proso, cirok, pohánka, ryža alebo kukurica.

4. / Spôsob podľa 1./, kde cereálne substráty sú kombinované s drťou, olejom alebo výliskami olejnatých semien ako sú napr.:

repka olejná, horčica, sezam, sója, ľan, arašidy.

5. / Spôsob podľa 1./, kde cereálne substráty sú kombinované s

1 ignocelulózovými materiálmi ako sú: izolovaná dietetická vláknina, obilné plevy, slama, mláto, hobliny, piliny.

6. / Spôsob podľa 1./, kde substrát je obohatený prídavkom metylesterov mastných kyselín alebo neesterifi kovaných zvyškov po výrobe biona-fty - MERO—organ i cká -frakcia obsahujúca voľné mastné kyseliny.

T./ Spôsob podľa 1./, kde substrát je zvlhčený na potrebnú úroveň, sterilizovaný a po vychladení na kultivačnú teplotu inokulovaný čistou kultúrou čeľade Mucoraceae.

8. / Spôsob podľa bodu 1./ - ó./, kde substrát je homogenizovaný a súčasne steri1izovaný extrúziou pri teplotách > 120 °C.

9. / Spôsob podľa 1./, kde kultivácia sa uskutočňuje pri teplote 5 - 40°C, počas 2 - 30 dní, pri vlhkosti substrátu 30 - 70 Z a pH v rozmedzí 3 - 10; s výhodou pri 15 - 37 °C, 3

21 dní, pH 4 - 8 a vlhkosti 50 - 60 Z.

10. -./S: Spašob“':pšgcira 1./ - 9./, kde fermentovaný produkt je skladovaný 1 — 10 dni pri teplote 4 — 15 °C, pričom pokračuje reštrukturalizácia lipidov smerom k nárastu nenasýtenosti.

11. / Fermentovaný produkt pripravený podľa 1./ - 9./, kde použitým mikroorganizrnom sú nepatogénne kultúry rodov: Rhi — zopus, Mucor, Thamnidium, Mortierella, Cuninghamel1 a.

12. / Produkt podľa 11./ obsahujúci zvýšený podiel aspoň jednej z nasledujúcich esenciálnych mastných kyselín v celkovom lipide v porovnaní s východiskovým ne-fermentovaným substrátom:

kyselina linolová, y-1inolénová, dihomo-Z-1inolénová, arachidánová, eicosapentaénová.

13. / Mikrobiálny lipid izolovaný z -f ermentovaného cereálneho produktu podľa 11./, pripravený známymi postupmi získavania lipidu a jeho puri-f i kácie.