[go: up one dir, main page]

SK288876B6 - Spôsob výroby nanokompozitného materiálu s antibakteriálnymi vlastnosťami, takýto materiál a jeho použitie - Google Patents

Spôsob výroby nanokompozitného materiálu s antibakteriálnymi vlastnosťami, takýto materiál a jeho použitie Download PDF

Info

Publication number
SK288876B6
SK288876B6 SK50017-2017A SK500172017A SK288876B6 SK 288876 B6 SK288876 B6 SK 288876B6 SK 500172017 A SK500172017 A SK 500172017A SK 288876 B6 SK288876 B6 SK 288876B6
Authority
SK
Slovakia
Prior art keywords
hcqd
carbon quantum
antibacterial properties
quantum dots
nanocomposite material
Prior art date
Application number
SK50017-2017A
Other languages
English (en)
Other versions
SK500172017A3 (sk
Inventor
Zdenko Špitálsky
Zoran Markovic
Mária Kováčová
Original Assignee
Ustav Polymerov Sav
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Application filed by Ustav Polymerov Sav filed Critical Ustav Polymerov Sav
Priority to SK50017-2017A priority Critical patent/SK288876B6/sk
Priority to US16/490,439 priority patent/US20200017646A1/en
Priority to EP18719324.8A priority patent/EP3589682B1/en
Priority to PCT/SK2018/050004 priority patent/WO2018160142A1/en
Publication of SK500172017A3 publication Critical patent/SK500172017A3/sk
Publication of SK288876B6 publication Critical patent/SK288876B6/sk

Links

Classifications

    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C08ORGANIC MACROMOLECULAR COMPOUNDS; THEIR PREPARATION OR CHEMICAL WORKING-UP; COMPOSITIONS BASED THEREON
    • C08JWORKING-UP; GENERAL PROCESSES OF COMPOUNDING; AFTER-TREATMENT NOT COVERED BY SUBCLASSES C08B, C08C, C08F, C08G or C08H
    • C08J5/00Manufacture of articles or shaped materials containing macromolecular substances
    • C08J5/005Reinforced macromolecular compounds with nanosized materials, e.g. nanoparticles, nanofibres, nanotubes, nanowires, nanorods or nanolayered materials
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C08ORGANIC MACROMOLECULAR COMPOUNDS; THEIR PREPARATION OR CHEMICAL WORKING-UP; COMPOSITIONS BASED THEREON
    • C08JWORKING-UP; GENERAL PROCESSES OF COMPOUNDING; AFTER-TREATMENT NOT COVERED BY SUBCLASSES C08B, C08C, C08F, C08G or C08H
    • C08J3/00Processes of treating or compounding macromolecular substances
    • C08J3/28Treatment by wave energy or particle radiation
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C08ORGANIC MACROMOLECULAR COMPOUNDS; THEIR PREPARATION OR CHEMICAL WORKING-UP; COMPOSITIONS BASED THEREON
    • C08KUse of inorganic or non-macromolecular organic substances as compounding ingredients
    • C08K9/00Use of pretreated ingredients
    • C08K9/08Ingredients agglomerated by treatment with a binding agent
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C08ORGANIC MACROMOLECULAR COMPOUNDS; THEIR PREPARATION OR CHEMICAL WORKING-UP; COMPOSITIONS BASED THEREON
    • C08LCOMPOSITIONS OF MACROMOLECULAR COMPOUNDS
    • C08L53/00Compositions of block copolymers containing at least one sequence of a polymer obtained by reactions only involving carbon-to-carbon unsaturated bonds; Compositions of derivatives of such polymers
    • C08L53/02Compositions of block copolymers containing at least one sequence of a polymer obtained by reactions only involving carbon-to-carbon unsaturated bonds; Compositions of derivatives of such polymers of vinyl-aromatic monomers and conjugated dienes
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C08ORGANIC MACROMOLECULAR COMPOUNDS; THEIR PREPARATION OR CHEMICAL WORKING-UP; COMPOSITIONS BASED THEREON
    • C08LCOMPOSITIONS OF MACROMOLECULAR COMPOUNDS
    • C08L71/00Compositions of polyethers obtained by reactions forming an ether link in the main chain; Compositions of derivatives of such polymers
    • C08L71/02Polyalkylene oxides
    • BPERFORMING OPERATIONS; TRANSPORTING
    • B82NANOTECHNOLOGY
    • B82YSPECIFIC USES OR APPLICATIONS OF NANOSTRUCTURES; MEASUREMENT OR ANALYSIS OF NANOSTRUCTURES; MANUFACTURE OR TREATMENT OF NANOSTRUCTURES
    • B82Y20/00Nanooptics, e.g. quantum optics or photonic crystals
    • BPERFORMING OPERATIONS; TRANSPORTING
    • B82NANOTECHNOLOGY
    • B82YSPECIFIC USES OR APPLICATIONS OF NANOSTRUCTURES; MEASUREMENT OR ANALYSIS OF NANOSTRUCTURES; MANUFACTURE OR TREATMENT OF NANOSTRUCTURES
    • B82Y30/00Nanotechnology for materials or surface science, e.g. nanocomposites
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C08ORGANIC MACROMOLECULAR COMPOUNDS; THEIR PREPARATION OR CHEMICAL WORKING-UP; COMPOSITIONS BASED THEREON
    • C08KUse of inorganic or non-macromolecular organic substances as compounding ingredients
    • C08K2201/00Specific properties of additives
    • C08K2201/011Nanostructured additives
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C08ORGANIC MACROMOLECULAR COMPOUNDS; THEIR PREPARATION OR CHEMICAL WORKING-UP; COMPOSITIONS BASED THEREON
    • C08KUse of inorganic or non-macromolecular organic substances as compounding ingredients
    • C08K3/00Use of inorganic substances as compounding ingredients
    • C08K3/02Elements
    • C08K3/04Carbon
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C08ORGANIC MACROMOLECULAR COMPOUNDS; THEIR PREPARATION OR CHEMICAL WORKING-UP; COMPOSITIONS BASED THEREON
    • C08LCOMPOSITIONS OF MACROMOLECULAR COMPOUNDS
    • C08L2201/00Properties
    • C08L2201/10Transparent films; Clear coatings; Transparent materials
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C08ORGANIC MACROMOLECULAR COMPOUNDS; THEIR PREPARATION OR CHEMICAL WORKING-UP; COMPOSITIONS BASED THEREON
    • C08LCOMPOSITIONS OF MACROMOLECULAR COMPOUNDS
    • C08L2203/00Applications
    • C08L2203/02Applications for biomedical use

Landscapes

  • Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Health & Medical Sciences (AREA)
  • Chemical Kinetics & Catalysis (AREA)
  • Medicinal Chemistry (AREA)
  • Polymers & Plastics (AREA)
  • Organic Chemistry (AREA)
  • Engineering & Computer Science (AREA)
  • Materials Engineering (AREA)
  • Nanotechnology (AREA)
  • Manufacturing & Machinery (AREA)
  • Medicinal Preparation (AREA)
  • Compositions Of Macromolecular Compounds (AREA)

Abstract

Spôsob výroby nanokompozitného materiálu s antibakteriálnymi vlastnosťami zahŕňa zmiešanie polyméru a plniva, pričom množstvo plniva v zmesi je max. 10 % hmotnostných, štrukturálne bloky polyméru sú tvorené polyamidovými, akrylátovými, butadiénovými, dialkylftalátovými, dimetylsiloxánovými, izoprénovými, izobutylénovými, styrénovými štruktúrnymi jednotkami, a plnivom sú hydrofóbne uhlíkové kvantové bodky hCQD, ktoré sú vyrobené metódou „zdola nahor” kondenzačnou reakciou polyoxyetylén-polyoxypropylén-polyoxyetylénu. Nanokompozitný materiál je prispôsobený na vyvolanie oxidačného stresu a obmedzenie životaschopnosti baktérií, pričom kontrolovaná antibakteriálna aktivita materiálu je aktivovaná po jeho iluminácii modrým svetlom vo viditeľnom rozsahu s vlnovou dĺžkou 420 – 470 nm.

Description

Navrhované riešenie sa týka hybridného nanomateriálu s antibakteriálnymi vlastnosťami, spôsobu jeho výroby a jeho použitia v antibakteriálnych aplikáciách.
Doterajší stav techniky
Odhaduje sa, že väčšina bakteriálnych infekcií u človeka je v korelácii s biofilmom a asi 50 % z infekcií súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou súvisí so zdravotníckymi pomôckami zavedenými do tela. Baktérie tvoriace biofilm, ktoré spôsobujú chronické infekcie, predstavujú veľký problém v oblasti ochrany verejného zdravia.
Biofilm je definovaný ako štruktúrované spoločenstvo súvisiace so živým alebo inertným abiotickým povrchom vytvoreným mikrobiálnymi bunkami vloženými do samovyprodukovanej polymémej matrice prevažne polysacharidového materiálu. Mikrobiálne biofilmy sú v prírode všadeprítomné a môžu sa tvoriť na širokej škále povrchov vrátane živých tkanív, zdravotníckych pomôcok zavedených do tela, potrubí vodovodných systémov alebo prírodných vodných systémov.
Význam biofilmu je dobre známy v lekárskom a priemyselnom kontexte, ako aj v kontexte životného prostredia. Tieto mikrobiálne agregáty predstavujú potenciálne rezervoáre pre patogény, ktoré slúžia ako nepretržitý zdroj infekcií a krížových kontaminácií. V odvetviach priemyslu, kde predstavujú baktérie vážne riziko (napríklad potravinársky priemysel), sa používajú materiály, ako napr. plasty, gumy, sklo, cement a nehrdzavejúca oceľ. Stupeň tvorby biofilmu na rôznych materiáloch vytvorený baktériou Legionella pneumophila bol skúmaný Rogersom v (Rogers, J., Dowsett, A. B., Dennis, P. J., Lee, J. V. and Keevil, C. W. (1994). Influence of temperature and plumbing matéria! selection on biofilm formation and growth of Legionella pneumophila in a model portable water systém containing complex microbial flóra. Appl Environ Microbiol 60, 1585 - 1592) a Meyerom v (Meyer, B. (2001) Approaches to prevention, removal and killing of biofilms. In 2nd International Symposium on Disinfection and Hygiene: Future Prospects. pp. 249 - 253. Wageningen, the Netherlands: Elsevier Sci Ltd.) a bolo zistené, že schopnosť podporovať tvorbu biofilmu narastá v smere nasledujúceho radu materiálov: sklo, nehrdzavejúca oceľ, polypropylén, chlórovaný PVC, nemäkčený PVC, mäkká oceľ, polyetylén, etylén-propylén a latex. Mnohé priemyselné odvetvia potrebujú antibakteriálnu úpravu plastových a latexových povrchov, nakoľko tieto podpomjú bakteriálnu proliferáciu.
Drvivá väčšina zdravotníckych pomôcok môže mať za následok biofilmové infekcie, z ktorých najdôležitejšie sú infekcie krvného riečiska súvisiace s použitím venóznych katétrov, infekcie močových ciest súvisiace s použitím katétrov a pneumónia súvisiaca s použitím jednotiek umelého dýchania. Okrem toho, organizmy súvisiace s biofilmom sú zásadne odlišné od populácií suspendovaných (planktonických) buniek. Baktérie v biofilme vykazujú významne zníženú citlivosť na antibiotiká, dezinfekčné prostriedky, ako aj na prirodzené a adaptívne imunitné mechanizmy hostiteľa. To znamená, že infekciu spôsobenú bakteriálnym biofilmom je veľmi ťažké vyliečiť.
Striebro bolo používané po stáročia ako biocídny prípravok. Pri kontakte s vlhkosťou dochádza k elektrochemickej reakcii uvoľňujúcej ióny striebra. Tieto ióny prenikajú do mikróbov, ktoré následne nie sú schopné byť činné, rásť alebo reprodukovať sa. Biocídy na báze striebra našli uplatnenie v materiáloch, ako polyvinylchlorid (PVC), polyuretán (PU), polyetylén (PE), kompozity drevo/plast a taktiež vo farbách a náteroch na báze vody s nízkym obsahom prchavých organických látok na účely zabránenia rastu mikróbov. Očakáva sa, že nárast prípadov infekcií vrátane meticilín-rezistentného Staphylococcus aureus (MRSA), znepokojenie nad podmienkami, ako je syndróm chorých budov, a vysoký dopyt po výrobkoch odolným proti mikróbom povedú k zvýšeniu dopytu po biocídoch na báze striebra v plastoch.
Sektory s najväčším dopytom po biocídoch na báze striebra sú závody na spracovanie potravín, závody na výrobu liečiv a zdravotnícke zariadenia, ako napr. nemocnice a opatrovateľské domovy, ktoré ponúkajú ideálne prostredie pre mikróby.
Použitie nanočastíc striebra však so sebou prináša niekoľko nevýhod:
L nanočastice striebra vykazujú nekontrolovateľnú antibakteriálnu aktivitu počas celého času použitia, 2. nanočastice striebra sú náchylné na oxidáciu, takže po určitom čase nevykazujú antibakteriálne účinky, 3. nanočastice striebra sú rozpustné vo vode; akékoľvek vystavenie povrchu nanokompozitu obsahujúceho nanočastice striebra vode alebo biologickým tekutinám (moč, krv, pot) má za následok jeho degradáciu, 4. striebro je finančne nákladný materiál.
Ďalšie riešenie problémov súvisiacich s infekciami spôsobenými bakteriálnym biofilmom predstavujú antimikrobiálne povrchy, ktoré sú navrhnuté tak, aby buď pri vzájomnom kontakte mikróby odpudzovali („odpudzujúce povrchy“), alebo ich usmrtili („usmrcujúce povrchy”). Na „odpudzujúce povrchy“ sa baktérie iba veľmi ťažko naviažu. Všeobecne sa tieto povrchy pripravujú modifikáciou povrchu - buď neutrálnymi polymérmi, ako je polyetylénglykol, čo zabraňuje adhézii baktérií sférickou zábranou, alebo nabitými aniónovými polymérmi, ktoré odpudzujú záporne nabité bunkové membrány. „Usmrcujúce povrchy” by zase mohli byť vytvorené modifikáciou povrchu katiónovými polymérmi, ktoré silne interagujú s bunkovou membránou a spôsobujú jej narušenie.
Ďalší spôsob, ako vyrobiť „usmrcujúci povrch”, je zabudovať do polymémeho substrátu fotoaktívne látky. Fotoaktívne látky ničia baktérie buď zvýšením povrchovej teploty nad 42 °C, alebo povrchovou emisiou reaktívnych foriem kyslíka. Týmto spôsobom pripravil Noimark (Noimark S, Allan E, Parkin IP. Lightactivated antimicrobial surfaces with enhanced efificacy induced by a dark-activated mechanism, Chem. Sci. 2014; 5: 2216 - 2223) prvý svetlom aktivovaný antimikrobiálny povrch s účinnosťou, ktorá prevyšuje účinnosť ostatných biocídnych polymérov. Tieto baktericídne povrchy boli pripravené začlenením kryštálovej violete, metylénovej modrej a nanočastíc zlata (veľkosti 2 nm) do lekárskeho silikónu pomocou metódy jednoduchého ponárania. Toto riešenie je však založené na dvoch materiáloch (kryštálová violeť, metylénová modrá), ktoré sú náchylné proti fotoblednutiu, čo znamená, že po krátkodobom ožiarení menia svoju chemickú štruktúru. V dôsledku toho strácajú tieto materiály svoje antibakteriálne vlastnosti.
Veľké množstvo anorganických nanočastíc predovšetkým na báze striebra, titánu alebo zinku a organických zlúčenín, ako je N-butyl-l,2-benzizotiazolín-3-ón, zinok 2-pyridín-tiol-l-oxid a podobne, bolo použitých ako biocídy, zapuzdrené v rôznych polymémych systémoch (polykaprolaktón/etylén-vinylacetátový kopolymér, butylbenzylftalát, diizodecylftalát, di(heptyl, nonyl, undecyl) ftalát). Striebro a titán sú však pomerne drahé materiály. Antibakteriálne zlúčeniny na báze zinku sú zase rozpustné vo vode a náchylné k degradácii.
Nedávno bola syntetizovaná trieda uhlíkových nanočastíc, výrazne lepšia v zmysle chemickej inertnosti a biokompatibility ako konvenčné polovodičové kvantové bodky, a táto trieda bola označená ako uhlíkové kvantové bodky (Carbon Quantum Dots, CQD). Ich priaznivé vlastnosti zahŕňajú luminiscenciu závislú od veľkosti a vlnovej dĺžky, odolnosť proti fotoblednutiu, jednoduchosť výroby a biokonjugácie. Rovnako ako ich príbuzný fullerén, sú CQD účinným zdrojom singletového kyslíka. Singletový kyslík je toxická forma kyslíka produkovaná CQD po ich ožiarení bežnou LED diódou s vlnovou dĺžkou svetla medzi 420 až 470 nm. Singletový' kyslík je vysokoúčinná molekula, ktorá narúša bakteriálne membrány vo veľmi krátkom čase. Z týchto dôvodov sú CQD v súčasnej dobe stredobodom výskumu rôznych skupín s cieľom vyvinúť biocídy s nízkou toxicitou, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu.
Uhlíkové kvantové bodky (CQD) sú najnovší OD fluorescenčný nanomateriál na báze uhlíka s priemerom menším ako 100 nm. V týchto nanomateriáloch sú atómy uhlíka sp2-hybridizované, čo znamená, že ich vnútorné jadro je charakterizované π-konjugovaným systémom. Ich najdôležitejšou vlastnosťou je ich polovodičový charakter s nastaviteľnou energiou zakázaného pásma, zvyčajne menšou ako 1,5 eV. Navyše majú veľmi silnú fotoluminisenciu vo viditeľnej oblasti spektra a vysokú odolnosť proti fotoblednutiu.
Syntéza CQD môže byť dosiahnutá v dvoch zásadne odlišných prístupoch: „bottom-up” kondenzačné reakcie a „top-down” rezanie materiálov na báze grafénu. Pokiaľ ide o „bottom-up” prístup, CQD sú syntetizované z malých uhlíkových prekurzorov, ako je kyselina citrónová, kyselina L-glutámová, adenozíntrifosfát alebo polycyklické aromatické uhľovodíky. „Top-down” syntéza je založená na oxidačnom rezaní grafénových materiálov: hydrotermálne alebo elektrochemické rezanie grafénu, uhlíkových nanorúrok a fullerénov. Zvláštna podskupina uhlíkových kvantových bodiek je pripravovaná elektrochemickým rezaním grafénu. Tento druh bodiek sa nazýva grafénové kvantové bodky (Graphene Quantum Dots, GQD). Štruktúra GQD je viac usporiadaná v porovnaní so štruktúrou CQD, čo má za následok ich mierne odlišné vlastnosti.
Jednou z hlavných charakteristík CQD je vysoká rozpustnosť vo vode, čo spolu s nízkou toxicitou a biologickou kompatibilitou z nich robí atraktívny materiál pre biologické aplikácie: súčasne sa používajú v in vitro a in vivo zobrazovaní buniek, v cielenom zavádzam liekov a fotodynamickej terapii.
Fotodynamická terapia (Photodynamic therapy, PDT) je neinvazívna liečba na selektívnu deštrukciu nádorových buniek a antimikrobiálnu terapiu. Tento prístup vyžaduje kolokalizáciu molekúl kyslíka, svetla a látky citlivej na svetlo, ktorá bude konvertovať kyslík na reaktívny singletový kyslík a spôsobovať fotocyto toxicitu.
Nedávna štúdia ukázala, že po ožiarení modiým svetlom genemje roztok GQD na vodnej báze reaktívny kyslík a ničí ľudské gliomické bunky alebo baktérie (1. Z. Markovic, B. Ristic, K. Arsikin, D. Klisic, Lj. Harhaji-Trajkovic, B. Todorovic-Markovic, D. Kepic, T. Kravic-Števo vie, S. Jovanovic, M. Milenkovic, D. Milivojevic, V. Bumbasirevic, M. Dramicanin, V. Trajkovic, Graphene quantum dots as autophagy-inducing photodynamic agents, Biomaterials, 2012; v33; pp 7084 - 7092; 2. B. Z. Ristic, M. M. Milenkovic, I. R. Dakic, B. M. Todorovic-Markovic, M. S. Milosavljevic, M. D. Budimir, V. G. Paunovic, M. D. Dramicanin, Z. M. Markovic, V. S. Trajkovic, Photodynamic antibacterial effect of graphene quantum dots, Biomaterials, 2014; v35; pp 4428 - 4435).
V štúdii publikovanej v roku 2014 sa uvádza, že elektrochemický pripravené grafénové kvantové bodky (GQD) generujú pri fotoexcitácii (470 nm, 1 W) reaktívne formy kyslíka a ničia dva kmene patogénnych baktérií, konkrétne meticilín-rezistentný Staphylococcus aureus a Escherichia coli. Hubenie baktérií bolo preukázané znížením počtu bakteriálnych kolónií stanoveným štandardným spočítaním na platniach, zvýše ním absorpcie propidium jodidu potvrdzujúcim poškodenie bunkovej membrány, ako aj morfologickými defektmi vizualizovanými atómovou silovou mikroskopiou. Vyvolanie oxidačného stresu pri baktériách vystavených fotoexcitovaným GQD bolo potvrdené farbením redox-senzitívnym fluorochrómom dihydrorodaminom 123. Ani GQD, ani ožiarenie neboli samotne schopné spôsobiť oxidačný stres a znížiť životaschopnosť baktérií. Dôležité je tiež, že slezinové myšie bunky boli výrazne menej citlivé za rovnakých experimentálnych podmienok, čo poukazuje na značné selektívne antibakteriálne fotodynamické pôsobenie GQD.
Štúdie publikované v Biomaterials sú založené na grafénových kvantových bodkách rozpustných vo vode. Takýto materiál však nie je vhodný na výrobu zlúčenín s polymérmi rozpustnými v organických rozpúšťadlách nemiešateľných s vodou.
Hlavný nevyriešený problém dostupných metód využívaných v antibakteriálnej liečbe predstavuje používanie finančne nákladných plnív, ktoré sú navyše cytotoxické. Ďalej je tu taktiež potreba materiálov, ktoré budú mať kontrolovateľnú antibakteriálnu aktivitu, aby sa zabránilo vzniku rezistencie baktérií, ako aj materiálov, ktoré budú schopné zabezpečiť ochranu proti superbaktériám.
Podstata vynálezu
Na účely prípravy polymémeho nanokompozitu obsahujúceho CQD sa vyriešilo niekoľko problémov, ako je napríklad rozpustnosť v organických rozpúšťadlách. Polyméry používané na väčšinu biomedicínskych, potravinárskych a farmaceutických aplikácií nie sú rozpustné vo vode. Zvyčajne sú rozpustné iba v obmedzenej skupine organických rozpúšťadiel, ako je chloroform alebo toluén. Na účely prekonania tohto problému sa vyvinula nová metóda výroby hydrofóbnych CQD (hCQD) rozpustných v chloroforme a toluéne.
Veľkosť hCQD je v intervale 5 až 15 nm. hCQD je fotoluminiscenčný materiál, t. j. pri ožiarení určitým excitačným zdrojom emituje svetlo zvyčajne vo viditeľnej oblasti spektra (obr. 3). Táto vlastnosť umožňuje jednoduchú identifikáciu ich prítomnosti v polymémom kompozite, a to buď v hornej vrstve kompozitu (film), alebo vnútri kompozitu.
Pomocou elektrónovej paramagnetickej rezonancie (EPR) sa dokázalo, že hCQD produkujú molekuly singletového kyslíka (obr. 4). hCQD vykazovali stabilnú produkciu singletového kyslíka pri ich ožiarení modrou lampou. Po 7 minútach bola spinová pasca vyčerpaná a EPR záznam ukazoval pokles produkcie singletového kyslíka. Po pridaní nového množstva čerstvej spinovej pasce ukazoval EPR záznam identickú produkciu singletového kyslíka.
Nanokompozit na báze styrén-izoprén-styrénového triblokového kopolyméru (Kraton) a hydrofóbnych CQD môže byť vyrobený ktoiýmkoľvek z nasledujúcich spôsobov: metóda „vrstva za vrstvou” („layer by layer” (LbL)), metóda „prípravy z roztoku” a metóda elektrospiningu (elektrostatického zvlákňovania):
1. Metóda „vrstva za vrstvou” je založená na depozícii vrstvy hCQD metódou „nanášania kvapiek” a následnou depozíciou vrstvy styrén-izoprén-styrénového triblokového kopolyméru (Kratonu) na jej vrchu. Alternatívnou metódou je Langmuir-Blodgettovej depozícia hCQD v hornej časti filmu polyméru. Metódou „vrstva za vrstvou” bola vyrobená veľmi homogénna vrstva hCQD.
Priemerná hrúbka jednovrstvového hCQD filmu bola 3,6 nm.
2. Metóda „prípravy z roztokov” je založená na zmiešam roztokov polyméru a hCQD v toluéne. Následným odparením rozpúšťadla v PTFE (polytetrafluóretylén - teflon) forme bol pripravený kompozit s milimetrovou hrúbkou. hCQD agregovali vnútri polyméru.
3. Elektrostatické zvlákňovanie je metóda výroby vlákien, ktorá využíva elektrické pole na produkciu vlákien s priemerom rádovo niekoľko desiatok nanometrov. Vlákna pripravené týmto spôsobom mali priemer približne 200 nm až 1 pm.
Spôsob výroby nanokompozitného materiálu s antibakteriálnymi vlastnosťami zahŕňa zmiešame polyméru a plniva, pričom množstvo plniva v zmesi je maximálne 10 % hmotn., štrukturálne bloky polyméru sú tvorené polyamidovými, akrylátovými, butadiénovými, dialkylftalátovými, dimetylsiloxánovými, izoprénovými, izobutylénovými, styrénovými štruktúrnymi jednotkami, a plnivom sú hydrofóbne uhlíkové kvantové bodky (hCQD) pripravené „bottom-up” kondenzačnou reakciou polyoxyetylén-polyoxypropylén-polyoxyetylénu, ktorá zahŕňa:
- rozpustenie polyoxyetylén-polyoxypropylén-polyoxyetylénu vo vode v množstve 2 až 10 % hmotn.,
- zmiešame získaného roztoku s koncentrovanou kyselinou fosforečnou, ktorej množstvo je dvojnásobné než množstvo vody použitej na rozpustenie polyoxyetylén-polyoxypropylén-polyoxyetylénu,
- zahriatie zmesi na 240 - 260 °C počas 90 - 240 minút - ochladenie zmesi na izbovú teplotu,
- zmiešame zmesi s toluénom alebo iným organickým s vodou nemiešateľným rozpúšťadlom, ktorého množstvo je trojnásobné než množstvo vody použitej na rozpustenie polyoxyetylén-polyoxypropylén-polyoxyetylénu,
- dekantáciu vody a
- filtráciu hCQD rozpustených v toluéne alebo chloroforme.
Uhlíkové kvantové bodky (hCQD) môžu byť buď nanesené ako vrstva na povrchu polyméru, alebo zabudované do polymém. Homogénna zmes hCQD a polyméru sa rozpustí v toluéne alebo v inom organickom s vodou nemiešateľnom rozpúšťadle.
Hybridný nanokompozitný materiál môže byť vyrobený metódou „vrstva za vrstvou”, metódou „prípravy z roztoku”, elektrostatickým zvlákňovaním alebo „miešaním v tavenine”.
Hybridný nanokompozitný materiál vykazuje antibakteriálnu aktivitu po ožiarení modiým svetlom vo viditeľnej oblasti s vlnovou dĺžkou 420 - 470 nm.
Hrúbka vrstvy uhlíkových kvantových bodiek j e 3-100 nm.
Hybridný nanokompozitný materiál môže byť vyrobený ako transparentný materiál.
Hybridný nanokompozitný materiál môže byť použitý na vyvoláme oxidačného stresu a obmedzenie životaschopnosti baktérií, pričom kontrolovateľná antibakteriálna aktivita materiálu je aktivovaná po jeho ožiarení modrým svetlom vo viditeľnej oblasti s vlnovou dĺžkou 420 - 470 nm. Hybridný nanokompozitný materiál s antibakteriálnymi vlastnosťami môže byť použitý v medicínskych aplikáciách a v aplikáciách pre potravinársky a farmaceutický priemysel.
Spôsob výroby pozostáva vo všeobecnosti z dvoch fáz:
1. výroba hydrofóbnych uhlíkových kvantových bodiek rozpustných v chloroforme alebo toluéne. hCQD sú vyrobené pyrolýzou kopolyméru polyoxyetylén-polyoxypropylén-polyoxyetylén rozpusteného v kyseline fosforečnej. Po ochladení produktu sú hCQD prenesené z vodnej do organickej fázy,
2. výroba polymérového kompozitu obsahujúceho hCQD.
Ďalší spôsob výroby kompozitu obsahujúceho hCQD:
hCQD sú zmiešané s polymérom metódou „miešaním v tavenine”. Na prípravu kompozitných materiálov sa zmieša zmes polyméru a vhodného množstva hCQD v extrudéri pri teplote nad teplotou tavenia príslušného polyméru a pri lýchlosti miešania aspoň 30 ot./ min počas 10 minút. Extrudované vlákna sú lisované do tvaru pásov s použitím hydraulického lisu (Fontijne SRA-100) pri rovnakej teplote, aká bola použitá pri miešam horúcich tavenín, pri tlaku 10 barov, počas 3 minút.
Boli vyrobené tri rôzne typy kompozitov:
1. film hCQD na fólii polyméru,
2. hrubá fólia polyméru obsahujúca hCQD a
3. nanovlákna polyméru obsahujúce hCQD.
Bolo preukázané, že nanokompozit styrén-izoprén-styrénový triblokový kopolymér (Kraton) /hCQD vyrobený metódou „vrstva za vrstvou” produkuje viac molekúl singletového kyslíka než kompozity vyrobené inými metódami (obr. 5).
Fotodynamické antibakteriálne testy preukázali, že nanokompozit styrén-izoprén-styrénový triblokový kopolymér (Kraton)/hCQD pripravený metódou „vrstva za vrstvou” je veľmi účinný antibakteriálny materiál.
Výhody použitia uhlíkových kvantových bodiek ako antibakteriálneho činidla sú:
1. Toxicita je spustená pôsobením modrého svetla s vlnovou dĺžkou 420 - 470 nm. Bez prítomnosti tohto žiarenia nevykazujú hCQD žiadnu toxicitu proti baktériám.
2. hCQD sú rozpustné v organických rozpúšťadlách bežne používaných na rozpúšťame polymérov.
3. hCQD sú nerozpustné vo vode. Biologické tekutiny nemôžu rozpustiť hCQD a degradovať antibakteriálny účinok kompozitu.
4. hCQD sú stabilný materiál z dlhodobého časového hľadiska. Nevytvárajú ľahko chemické zlúčeniny s atmosférickými plynmi alebo molekulami prítomnými v biologických tekutinách.
5. hCQD je lacnejší materiál ako nanočastice striebra alebo titánu.
Novosť tohto prístupu je založená na kontrolovateľnom antibakteriálnom pôsobení kompozitu a na nedegradovateľných vlastnostiach kompozitu. Tento kompozit môže byť napríklad úspešne použitý na podlahy a stenové krytiny v nemocniciach, pričom jeho antibakteriálny účinok je riadený počtom zapnutých modrých LED diód v osvetlení na stropoch, napr. iba počas pracovného času.
Prehľad obrázkov na výkresoch
Obr. 1 Charakterizácia GQD: (A) Distribúcia veľkosti nanočastíc GQD vypočítaná AFM softvérom; (B) Fotoluminiscenčné spektrá GQD vystavených rôznym excitačným vlnovým dĺžkam.
Obr. 2 Fotoexcitované GQD redukujúce počet bakteriálnych kolónií: (A) E. coli a (B) S. aureus suspenzie boli inkubované s fosfátovým tlmivým fýziologickým roztokom (kontrola) alebo vystavené súčasnému pôsobeniu GQD (200 mg/ml) a modrého svetla (470 nm, 1 W) počas 15 minút. Počet jednotiek tvoriacich kolóniu bol stanovený štandardným spočítaním na platniach.
Obr. 3 Fotoluminiscencia hCQD rozpustených v chloroforme pri rôznych excitačných vlnových dĺžkach v rozmedzí od 320 nm (UV žiarenie) do 480 nm (tmavé modré svetlo).
Obr. 4 Dlhodobá produkcia singletového kyslíka hydrofóbnymi uhlíkovými kvantovými bodkami v chloroforme, po ich ožiarení, meraná pomocou elektrónovej paramagnetickej rezonancie (EPR).
Obr. 5 Produkcia singletového kyslíka meraná pomocou EPR spektroskopie. Signál zo styrén-izoprén-styrénového triblokového kopolyméru (Kraton)/hGQD filmu (pripraveného metódou „vrstva za vrstvou”) má 2,5-krát väčšiu intenzitu ako referenčná vzorka spinovej pasce.
Príklady uskutočnenia vynálezu
Spôsob výroby nanokompozitného materiálu s antibakteriálnymi vlastnosťami zahŕňa zmiešame polyméru a plniva, pričom množstvo plniva v zmesi je maximálne 10 % hmotn., štrukturálne bloky polyméru sú tvorené polyamidovými, akrylátovými, butadiénovými, dialkylftalátovými, dimetylsiloxánovými, izoprénovými, izobutylénovými, styrénovými štruktúrnymi jednotkami a plnivom sú hydrofóbne uhlíkové kvantové bodky (hCQD) pripravené „bottom-up” („zdola nahor”) kondenzačnou reakciou polyoxyetylén-polyoxypropylén-polyoxyetylénu, ktorá zahŕňa:
- rozpustenie polyoxyetylén-polyoxypropylén-polyoxyetylénu vo vode v množstve 2 až 10 % hmotn., - zmiešame získaného roztoku s koncentrovanou kyselinou fosforečnou, ktorej množstvo je dvojnásobné než množstvo vody použitej na rozpustenie polyoxyetylén-polyoxypropylén-polyoxyetylénu. Koncentrovaná kyselina fosforečná je 85 % vodný roztok kyseliny fosforečnej,
- zahriatie zmesi na 240 - 260 °C počas 90 - 240 minút,
- ochladenie zmesi na izbovú teplotu,
- zmiešame zmesi s toluénom alebo chloroformom, ktorého množstvo je trojnásobné než množstvo vody použitej na rozpustenie polyoxyetylén-polyoxypropylén-polyoxyetylénu,
- dekantáciu vody a
- filtráciu hCQD rozpustených v toluéne alebo chloroforme použitím PTFE filtra s veľkosťou pórov 200 nm.
Bola preukázaná možnosť výroby nanokompozitu na báze styrén-izoprén-styrénového triblokového kopolyméru (Kraton) a hydrofóbnych CQD metódou „vrstva za vrstvou” („layer by layer” (LbL)), metódou „prípravy z roztoku” a metódou elektrospiningu (elektrostatického zvlákňovania).
Metóda „vrstva za vrstvou” je založená na nanesení vrstvy hCQD metódou „nanášania kvapiek” a následným nanesením vrstvy styrén-izoprén-styrénového triblokového kopolyméru (Kratonu) na jej vrchu. Alternatívnou metódou je Langmuir-Blodgettovej depozícia. Vrstva hCQD pripravená touto metódou bola veľmi homogénna.
Metóda „prípravy z roztoku” je založená na miešam roztokov polyméru a hCQD v toluéne. Následným odparením rozpúšťadla v PTFE (polytetrafluóretylén - teflon) forme bol pripravený kompozit s milimetrovou hrúbkou. hCQD neboli homogénne distribuované v kompozite.
Elektrostatické zvlákňovanie je metóda výroby vlákien, ktorá využíva elektrické pole na produkciu vlákien s priemerom rádovo niekoľko desiatok nanometrov. Vlákna pripravené týmto spôsobom mali priemer približne 200 nm až 1 pm.
Nanokompozit styrén-izoprén-styrénový triblokový kopolymér (Kraton)/hCQD vyrobený metódou „vrstva za vrstvou” produkuje viac molekúl singletového kyslíka než kompozity vyrobené inými metódami.
Fotodynamické antibakteriálne testy preukázali, že nanokompozit styrén-izoprén-styrénový triblokový kopolymér (Kraton)/hCQD pripravený metódou „vrstva za vrstvou” je veľmi účinný antibakteriálny materiál.
Nanokompozit styrén-izoprén-styrénový triblokový kopolymér (Kraton)/hCQD rieši nasledujúce problémy:
1. Antibakteriálny účinok nanokompozitu je spustený pôsobením modrého svetla s vlnovou dĺžkou 420 až
470 nm. Bez prítomnosti tohto žiarenia sa kompozit nevyznačuje žiadnou toxicitou proti baktériám.
2. CQD nepodliehajú oxidácii alebo degradácii. Ide o stabilný materiál počas dlhého časového obdobia.
3. hCQD podľa predmetného riešenia sú rozpustné v organických rozpúšťadlách kompatibilných s bežnými polymérmi, so schopnosťou produkovať reaktívne formy kyslíka. hCQD podľa predmetného riešenia sú nerozpustné vo vode alebo biologických tekutinách.
Príklad 1
Syntéza hCQD: 1 g polyoxyetylén-polyoxypropylén-polyoxyetylénu (Pluronic 68) bol rozpustený v 100 ml vody počas 15 minút. Potom bolo pridaných 200 ml kyseliny fosforečnej a zmes bola miešaná do vzniku homogénnej reakčnej zmesi. Reakčná zmes bola zahriata na magnetickom miešadle na 240 °C počas približne 240 minút. Počas tohto času bol získaný hnedo sfarbený produkt. Reakčná zmes bola vychladená na izbovú teplotu a následne bolo pridaných 250 ml vody, čím sa získal precipitát hnedastočiernej farby.
Na jeho vrch bolo naliatych 300 ml chloroformu. Vodná a organická fáza sa zmiešali na miešadle, pokiaľ chloroform nezískal žltú farbu. Organická fáza bola dekantovaná a filtrovaná.
Vrstvy nanočastíc boli nanesené pomocou upravenej Langmuir-Blodgettovej (LB) metódy s použitím počítačom riadenej Langmuir-Blodgettovej vaničky (Nima Technology). Pri tomto spôsobe je substrát - fólia styrén-izoprén-styrénového triblokového kopolyméru (Kraton) umiestnený vo vodorovnej polohe vnútri vaničky predtým, než sú častice distribuované do vodnej subfázy. Nanočastice hCQD rozpustené v chloroforme boli pomocou mikrostriekačky rozptýlené na rozhranie vzduch/voda LB vaničky. Po ustálení pri teplote 18 °C počas 30 minút z dôvodu odparenia chloroformu bola vrstva nanočastíc komprimovaná na fázu monovrstvy. Povrchové napätie zoskupení nanočastíc bolo sledované Wilhelmyho metódou. Usporiadaná monovrstva bola prenesená na substrát regulovaným odstránením subfázy pri povrchovom napätí 20 mN/m.
Multivrstvy nanočastíc boli pripravené použitím opísaného spôsobu, postupným pridávaním vrstvy po vrstve. Výsledná hrúbka filmu hCQD multivrstiev bola v rozsahu od 3 do 100 nm.
Veľkosť, tvar a lokálne usporiadame zoskupení boli študované pomocou transmisného elektrónového mikroskopu s vysokým rozlíšením (HR TEM) a atómovou silovou mikroskopiou (AFM Bruker Nanoskop). Emisné spektrá boh zaznamenané naRF-5301PC (Shimadzu, Japan) spektrofluorofotometri. Excitačná vlnová dĺžka bola nastavená v rozsahu od 320 do 480 nm. Fluorescencia roztokov bola meraná v 1 x 1 cm kremenných kyvetách v pravouhlovom usporiadam. V prípade vysokej koncentrácie vzorky je možné merať v trojhrannej kyvete na účely čiastočného potlačenia vlastnej absorpcie. Homogenita nanesených LB vrstiev cez veľké oblasti bola overená konfokálnou fluorescenčnou mikroskopiou (Witec) s použitím režimu skenovania.
EPR spektroskopia bola použitá na monitorovanie tvorby singletového kyslíka v organických roztokoch a na povrchoch. EPR experimenty boli vykonávané pri izbovej teplote použitím spektrometra Magnetech pracujúceho pri nominálnej frekvencii 9,5 GHz. Zmes obsahujúca 0,18 ml TMP (tetrametylpiperidín) a hCQD koloidy v chloroforme s koncentráciou 1 mg.ľ1 bola sonifikovaná, inkubovaná a ožiarená modiým svetlom s vlnovou dĺžkou 470 nm pri izbovej teplote počas 24 hodín. Alikvotné časti (30 μΐ) zmesí TMP-hCQD boli potom prenesené do 3 mm (vnútorný priemer) kremenných rúrok a signál TEMPOL bol analyzovaný pomocou EPR. Kvantifikácia signálov bola vykonaná výpočtom strednej hodnoty amplitúd EPR signálov a dáta boli vyjadrené v arbitrárnych jednotkách.
Podobný postup bol použitý na stanovenie tvorby singletového kyslíka na povrchu nanokompozitu.
Modifikovaná skúška mikrotitračnou doskou bola použitá na kvantifikáciu tvorby biofilmu zástupcom grampozitívnej (S. aurues) a gramnegatívnej baktérie (E. coli) v polymémych nanokompozitoch obsahujúcich hCQD po ich ožiarení. Táto technika zahŕňa fixovanie bakteriálneho filmu metanolom, farbenie kryštálovou violeťou, a potom, ako sa viazané farbivo uvoľní etanolom, merame optickej hustoty roztoku pomocou kolorimetrického snímača.
Príklad 2
Syntéza hCQD: 1 g polyoxyetylén-polyoxypropylén-polyoxyetylénu (Pluronic 68) bol rozpustený v 100 ml vody počas 15 minút. Potom bolo pridaných 200 ml kyseliny fosforečnej a zmes bola premiešaná do vzniku homogénnej reakčnej zmesi. Reakčná zmes bola zahriata na magnetickom miešadle na 250 °C počas približne 120 minút. Počas tohto času bol získaný hnedo sfarbený produkt. Reakčná zmes bola vychladená na izbovú teplotu a následne bolo pridaných 250 ml vody, čím sa získal precipitát hnedastočiernej farby. Prilialo sa 300 ml toluénu. Vodná a organická fáza sa zmiešali na miešadle, pokiaľ toluén nezískal žltú farbu. Organická fáza bola dekantovaná a filtrovaná.
Na prípravu kompozitných materiálov sa použilo 5 ml toluénového roztoku hCQD s koncentráciou 5 % hmotn. Následne sa intenzívne miešalo 5 ml 10 % roztoku styrén-izoprén-styrénového triblokového kopolyméru (Kratonu) v toluéne s 5 ml roztoku hCQD v toluéne počas asi 2 hodín. Zmes sa vyliala do formy s požadovaným tvarom a nechala sa stáť cez noc.
Veľkosť a tvar hCQD boli študované pomocou transmisného elektrónového mikroskopu (HR TEM) a atómovou silovou mikroskopiou (AFM Bruker Nanoskop). Emisné spektrá boli zaznamenané na RF-5301PC (Shimadzu, Japan) spektrofluorofotometri. Excitačná vlnová dĺžka bola nastavená v rozsahu od 320 do 480 nm. Fluorescencia roztokov bola meraná v 1 x 1 cm kremenných kyvetách v pravouhlovom usporiadam. V prípade vysokej koncentrácie vzorky je možné merať v trojhrannej kyvete na účely čiastočného potlačenia vlastnej absorpcie. Homogenita kompozitu cez veľké oblasti bola overená konfokálnou fluorescenčnou mikroskopiou (Witec) s použitím režimu skenovania.
Na monitorovanie tvorby singletového kyslíka v organických roztokoch a na povrchoch bola použitá EPR spektroskopia. EPR experimenty boli vykonávané pri izbovej teplote použitím spektrometra Magnetech pracujúceho pri nominálnej frekvencii 9,5 GHz. Zmes obsahujúca 0,18 ml TMP (tetrametylpiperidín) a hCQD koloidy v toluéne s koncentráciou 1 mg.l1 bola sonifikovaná, inkubovaná a ožiarená modiým svetlom s vlnovou dĺžkou 470 nm pri izbovej teplote počas 24 hodín. Alikvotné časti (30 μΐ) zmesí TMP-hCQD boli potom prenesené do 3 mm (vnútorný priemer) kremenných rúrok a signál TEMPOL bol analyzovaný pomocou
EPR. Kvantifikácia signálov bola vykonaná výpočtom strednej hodnoty amplitúd EPR signálov a dáta boli vyjadrené v arbitrárnych jednotkách.
Podobný postup bol použitý na stanovenie tvorby singletového kyslíka na povrchu nanokompozitu.
Príklad 3
Syntéza hCQD: 1 g polyoxyetylén-polyoxypropylén-polyoxyetylénu (Pluronic 68) bol rozpustený v 100 ml vody počas 15 minút. Potom bolo pridaných 200 ml kyseliny fosforečnej a zmes bola premiešaná do vzniku homogénnej reakčnej zmesi. Reakčná zmes bola zahriata na magnetickom miešadle na 260 °C počas približne 90 minút. Počas tohto času bol získaný hnedo sfarbený produkt. Reakčná zmes bola vychladená na izbovú teplotu a následne bolo pridaných 250 ml vody, čím sa získal precipitát hnedastočiemej farby. Prilialo sa 300 ml chloroformu. Vodná a organická fáza sa zmiešali na miešadle, pokiaľ chloroform nezískal žltú farbu. Organická fáza bola dekantovaná a filtrovaná.
Syntéza kompozitného materiálu transparentný polyamid/hCQD bola uskutočnená v 5 krokoch: (1) príprava polyamidových roztokov (n-propanol, 18 % hmotn. polyamidu); (2) zriedenie koloidného roztoku hCQD v chloroforme; (3) príprava prekurzorového zvlákňovacieho roztoku použitím 8 g roztoku polyamidu s koloidným roztokom obsahujúcim 5 % hmotn. hCQD; (5) výroba transparentných kompozitných polyamid/hCQD nanovlákien elektrostatickým zvlákňovaním pri izbovej teplote a 25 % relatívnej vlhkosti. Aplikované napätie bolo 9 kV a vzdialenosť medzi špičkou ihly a kolektorom bola 15 cm. Rýchlosť prietoku bola 1 ml/h. Pripravené kompozitné nanovlákna boli vysušené pri izbovej teplote vo vákuu.
Veľkosť a tvar hCQD boli študované pomocou transmisného elektrónového mikroskopu (HR TEM) a atómovou silovou mikroskopiou (AFM Bruker Nanoskop). Veľkosť a tvar kompozitných nanovlákien boli študované pomocou skenovacieho elektrónového mikroskopu (Dual Beam (FIB/SEM) Microscope Quanta 3D 200i (FEI)). Emisné spektrá boli zaznamenané na RF-5301 PC (Shimadzu, Japan) spektrofluorofotometri. Excitačná vlnová dĺžka bola nastavená v rozsahu od 320 do 480 nm. Fluorescencia roztokov bola meraná v 1 x 1 cm kremenných ky vetách v pravouhlovom usporiadam. V prípade vysokej koncentrácie vzorky je možné na účely čiastočného potlačenia vlastnej absorpcie merať aj v trojhrannej kyvete. Homogenita kompozitu cez veľké oblasti bola overená konfokálnou fluorescenčnou mikroskopiou (Witec) s použitím režimu skenovania.
EPR spektroskopia bola použitá na monitorovanie tvorby singletového kyslíka v organických roztokoch a na povrchoch. EPR experimenty boli vykonávané pri izbovej teplote použitím spektrometra Magnetech pracujúceho pri nominálnej frekvencii 9,5 GHz. Zmes obsahujúca 0,18 ml TMP (tetrametylpiperidín) a hCQD koloidyv chloroforme s koncentráciou 1 mg.11 bola sonifikovaná, inkubovaná a ožiarená modiým svetlom s vlnovou dĺžkou 470 nm pri izbovej teplote počas 24 hodín. Alikvotné časti (30 μΐ) zmesí TMP-hCQD boli potom prenesené do 3 mm (vnútorný priemer) kremenných rúrok a signál TEMPOL bol analyzovaný pomocou EPR. Kvantifikácia signálov bola vykonaná výpočtom strednej hodnoty amplitúd EPR signálov a dáta boli vyjadrené v arbitrárnych jednotkách.
Podobný postup bol použitý na stanovenie tvorby singletového kyslíka na povrchu nanokompozitu.
Príklad 4
Syntéza hCQD: 3 g granúl zmesi parafínu s polyizobutylénom (Paraplast) sa roztopia pri teplote 70 °C použitím varnej dosky s regulovateľnou teplotou. Táto tavenina sa rýchlo vstrekne do dusíkom prepláchnutého roztoku toluénu, a potom sa mierne mieša počas 3 hodín. Na zlepšenie pasivácie rovnako ako aj fluorescenčných vlastností hCQD sa na začiatku miešania do zmesi pridá 0,4 ml dodekántiolu. Roztok zmení farbu po ukončení reakcie na žltozelenú. Tento roztok sa ultrafiltruje použitím 0,2 pm filtra.
Na prípravu kompozitných materiálov sa v miešači horúcich tavenín (v 15 ml komore mikromiešača DSM Xplore alebo 30/50 ml komore mixéra alebo extrudéra Brabender GmbH & Co. KG) zmieša zmes styrén-izoprén-styrénového triblokového kopolyméru (Kraton) a hCQD v množstve 10 % hmotn. pri teplote nad teplotou topenia styrén-izoprén-styrénového triblokového kopolyméru (Kraton) pri lýchlosti miešania najmenej 30 ot./min počas 10 minút. Extrudované vlákna sú lisované do tvaru pásov s použitím hydraulického lisu (Fontijne SRA-100) pri rovnakej teplote, aká bola použitá pri miešam horúcich tavenín, pri tlaku 10 barov, počas 3 minút.
Veľkosť a tvar hCQD boli študované pomocou transmisného elektrónového mikroskopu (HR TEM) a atómovou silovou mikroskopiou (AFM Bruker Nanoskop). Emisné spektrá boli zaznamenané na RF-5301PC (Shimadzu, Japan) spektrofluorofotometri. Excitačná vlnová dĺžka bola nastavená v rozsahu od 320 do 480 nm. Fluorescencia roztokov bola meraná v 1 x 1 cm kremenných kyvetách v pravouhlovom usporiadaní. V prípade vysokej koncentrácie vzorky je možné na účely čiastočného potlačenia vlastnej absorpcie merať aj v trojhrannej kyvete. Homogenita kompozitu cez veľké oblasti bola overená konfokálnou fluorescenčnou mikroskopiou (Witec) s použitím režimu skenovania.
Na monitorovanie tvorby singletového kyslíka v organických roztokoch a na povrchoch bola použitá EPR spektroskopia. EPR experimenty boli vykonávané pri izbovej teplote použitím spektrometra Magnetech pracujúceho pri nominálnej frekvencii 9,5 GHz. Zmes obsahujúca 0,18 ml TMP (tetrametylpiperidín) a hCQD koloidy v toluéne s koncentráciou 1 mg.l1 bola sonifikovaná, inkubovaná a ožiarená modiým svetlom s vlnovou dĺžkou 470 nm pri izbovej teplote počas 24 hodín. Alikvotné časti (30 μΐ) zmesí TMP-hCQD boli potom prenesené do 3 mm (vnútorný priemer) kremenných rúrok a signál TEMPOL bol analyzovaný pomocou EPR. Kvantifikácia signálov bola vykonaná výpočtom strednej hodnoty amplitúd EPR signálov a dáta boli 5 vyjadrené v arbitrárnych jednotkách.
Podobný postup bol použitý na stanovenie tvorby singletového kyslíka na povrchu nanokompozitu pripraveného „miešaním v tavenine”.
Priemyselná využiteľnosť
Hybridný nanomateriál s antibakteriálnymi vlastnosťami možno použiť na podlahový materiál, krytbu, pokryté výrobky, stenové krytiny, okenné krytiny, flexibilné fólie na obaly potravín, fólie na antibakteriálne katétre, vlákna na antibakteriálne stehy na povrchu tela a ďalšie aplikácie, kde je potrebný antibakteriálny 15 účinok, najmä v lekárskych aplikáciách a v priemyselných odvetviach, ako je výroba potravín a farmaceutická výroba.

Claims (11)

1. Spôsob výroby nanokompozitného materiálu s antibakteriálnymi vlastnosťami s použitím plniva vo forme uhlíkových kvantových bodiek CQD, vyznačujúci sa tým, že zahŕňa zmiešanie polyméru a plniva, pričom množstvo plniva v zmesi je max. 10 % hmotnostných, štrukturálne bloky polyméru sú tvorené polyamidovvmi. akrylátovými, butadiénovými, dialkylftalátovými, dimetylsiloxánovými, izoprénovými, izobutylénovými, styrénovými štruktúrnymi jednotkami, a plnivom sú hydrofóbne uhlíkové kvantové bodky hCQD, ktoré sú vyrobené metódou „zdola nahor“ kondenzačnou reakciou polyoxyetylén-polyoxypropylén-polyoxyetylénu, ktorá zahŕňa: rozpustenie 2 - 10 % hmotnostných polyoxyetylén-polyoxypropylén-polyoxyetylénu vo vode; zmiešame získanej zmesi s koncentrovanou kyselinou fosforečnou, ktorej množstvo je max. do dvojnásobku objemu vody použitej na rozpustenie polyoxyetylén-polyoxypropylén-polyoxyetylénu; zahriatie zmesi na teplom 240 - 260 °C počas 90 - 240 minút; ochladenie zmesi na izbovú teplotu; následné zmiešanie zmesi s toluénom alebo chloroformom, ktorého množstvo je max. do trojnásobku objemu vody použitej na rozpustenie poly oxyetylén-polyoxypropylén-polyoxy etylénu; dekantáciu zmesi a následné odfiltrovanie hydrofóbnych uhlíkových kvantových bodiek hCQD rozpustených v toluéne alebo v chloroforme.
2. Spôsob výroby nanokompozitného materiálu s antibakteriálnymi vlastnosťami podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že hydrofóbne uhlíkové kvantové bodky hCQD sú nanesené na povrch polyméru vo forme filmu.
3. Spôsob výroby nanokompozitného materiálu s antibakteriálnymi vlastnosťami podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že hydrofóbne uhlíkové kvantové bodky hCQD sú zakomponované do polyméru.
4. Spôsob výroby nanokompozitného materiálu s antibakteriálnymi vlastnosťami podľa nároku 1 alebo nároku 2, vyznačujúci sa tým, že substrát styrén-izoprén-styrénového triblokového kopolymém sa umiestni vnútri Langmuir-Blodgettovej vaničky, následne sa nanočastice hydrofóbnych uhlíkových kvantových bodiek hCQD rozpustia v chloroforme, pomocou mikrostriekačky rozptýlia na rozhranie vzduch/voda Langmuir-Blodgettovej vaničky, a po odparení chloroformu sa vrstva nanočastíc komprimuje na fázu monovrstvy a usporiadaná monovrstva sa prenesie na substrát regulovaným odstránením subfázy, pričom multivrstvy nanočastíc sa pripravia postupným pridávaním vrstvy po vrstve.
5. Spôsob výroby nanokompozitného materiálu s antibakteriálnymi vlastnosťami podľa nároku 1 alebo podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že sa zmieša 10 % roztok styrén-izoprén-styrénového triblokového kopolyméru v toluéne s roztokom hydrofóbnych uhlíkových kvantových bodiek hCQD v toluéne s koncentráciou hydrofóbnych uhlíkových kvantových bodiek hCQD 5 % hmotn., potom sa zmes vyleje do formy a nechá sa odstáť.
6. Spôsob výroby nanokompozitného materiálu s antibakteriálnymi vlastnosťami podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že polymér a hydrofóbne uhlíkové kvantové bodky hCQD sa zmiešajú v extrudéri pri teplote, ktorá je nad teplotou tavenia polyméru a pri rýchlosti miešania aspoň 30 ot./min. počas 10 minút, a následne sa extrudované vlákna lisujú do tvaru pásov pomocou hydraulického lisu pri rovnakej teplote, aká bola použitá pri miešam horúcich tavenín, pri tlaku 1 MPa, počas 3 minút.
7. Spôsob výroby nanokompozitného materiálu s antibakteriálnymi vlastnosťami podľa nároku 1, vyznačuj ú c i sa tým, že sa pripravia polyamidové roztoky v n-propanole s koncentráciou polyamidu 18 % hmotn., potom sa zriedi koloidný roztok hydrofóbnych uhlíkových kvantových bodiek hCQD v chloroforme, pripraví sa prekurzorový zvlákňovací roztok použitím 8 g roztoku polyamidu s koloidným roztokom obsahujúcim hydrofóbne uhlíkové kvantové bodky hCQD, potom sa vyrobia transparentné kompozitné polyamid/hydrofóbne uhlíkové kvantové bodky hCQD nanovlákna elektrostatickým zvlákňovaním pri izbovej teplote a 25 % relatívnej vlhkosti, a kompozitné nanovlákna sa vysušia pri izbovej teplote vo vákuu.
8. Nanokompozitný materiál s antibakteriálnymi vlastnosťami vyrobený spôsobom podľa nároku 1, nároku 2 alebo nároku 4, vyznačujúci sa tým, že hrúbka filmu hydrofóbnych uhlíkových kvantových bodiek hCQD je 3 - 100 nm.
9. Nanokompozitný materiál s antibakteriálnymi vlastnosťami vyrobený spôsobom podľa nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že materiál v prostredí s modrým svetlom vo viditeľnom rozsahu s vlnovou dĺžkou 420 - 470 nm vykazuje antibakteriálnu aktivitu.
10. Nanokompozitný materiál s antibakteriálnymi vlastnosťami podľa nároku 8 alebo nároku 9, vyznačujúci sa tým, že materiál je transparentný.
11. Nanokompozitný materiál s antibakteriálnymi vlastnosťami podľa nárokov 8 až 10 na použitie v medicínskych aplikáciách, v potravinárskom priemysle a vo farmaceutickom priemysle.
SK50017-2017A 2017-03-02 2017-03-02 Spôsob výroby nanokompozitného materiálu s antibakteriálnymi vlastnosťami, takýto materiál a jeho použitie SK288876B6 (sk)

Priority Applications (4)

Application Number Priority Date Filing Date Title
SK50017-2017A SK288876B6 (sk) 2017-03-02 2017-03-02 Spôsob výroby nanokompozitného materiálu s antibakteriálnymi vlastnosťami, takýto materiál a jeho použitie
US16/490,439 US20200017646A1 (en) 2017-03-02 2018-02-27 Manufacture method of nanomaterial with antibacterial properties, the material thereof, and its use
EP18719324.8A EP3589682B1 (en) 2017-03-02 2018-02-27 Manufacture method of nanomaterial with antibacterial properties, the material thereof, and its use
PCT/SK2018/050004 WO2018160142A1 (en) 2017-03-02 2018-02-27 Manufacture method of nanomaterial with antibacterial properties, the material thereof, and its use

Applications Claiming Priority (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
SK50017-2017A SK288876B6 (sk) 2017-03-02 2017-03-02 Spôsob výroby nanokompozitného materiálu s antibakteriálnymi vlastnosťami, takýto materiál a jeho použitie

Publications (2)

Publication Number Publication Date
SK500172017A3 SK500172017A3 (sk) 2018-09-03
SK288876B6 true SK288876B6 (sk) 2021-07-14

Family

ID=62028083

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
SK50017-2017A SK288876B6 (sk) 2017-03-02 2017-03-02 Spôsob výroby nanokompozitného materiálu s antibakteriálnymi vlastnosťami, takýto materiál a jeho použitie

Country Status (4)

Country Link
US (1) US20200017646A1 (sk)
EP (1) EP3589682B1 (sk)
SK (1) SK288876B6 (sk)
WO (1) WO2018160142A1 (sk)

Families Citing this family (10)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
CN110643181B (zh) * 2019-08-30 2021-07-20 北京化工大学 一种硅烷碳量子点增容的聚合物共混物及制备方法和应用
CN110819097B (zh) * 2019-10-29 2021-12-24 南京工业大学 一种碳量子点-聚合物复合材料及制备和应用
BR102020002172A2 (pt) 2020-01-31 2021-08-10 Fundação Universidade De Brasilia Potencializador de fotossíntese baseados em nanopartículas híbridas de carbono, seu processo de obtenção e seu uso como nanobioestimulantes e nanofertilizantes em cultivos agrícolas
CN112626846B (zh) * 2020-11-16 2022-10-18 中科量子(广州)新材料有限公司 粘胶纤维及其制备方法和无纺布及其制备方法与应用
CN112626847B (zh) * 2020-11-16 2022-07-29 中科量子(广州)新材料有限公司 粘胶纤维及其制备方法与应用和无纺布及其制备方法和面膜布和面膜及其制备方法
CN113004561B (zh) * 2021-04-16 2022-10-18 天津大学 一种基于水性聚氨酯的双信号力响应聚合物复合薄膜及制备方法
CN114376927A (zh) * 2022-01-12 2022-04-22 皖西学院 一种基于精氨酸的碳量子点冻干粉作为防腐抗菌剂用于化妆品中的应用
CN114854393B (zh) * 2022-05-23 2024-05-17 山东大学 一种聚氧乙烯长链修饰的两亲碳点及其制备方法与应用
CN115231551B (zh) * 2022-09-05 2023-09-01 云南师范大学 一种利用邻苯二甲酸二甲酯制备碳量子点的方法
CN119191541B (zh) * 2024-11-07 2025-12-26 东北农业大学 一种人工湿地填料及制备方法和应用

Family Cites Families (2)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
WO2014023097A1 (zh) * 2012-08-06 2014-02-13 中国科学院理化技术研究所 一种杂原子掺杂的多功能碳量子点的制备方法及其应用
WO2016025051A2 (en) * 2014-05-26 2016-02-18 William Marsh Rice University Graphene quantum dot-polymer composites and methods of making the same

Also Published As

Publication number Publication date
US20200017646A1 (en) 2020-01-16
EP3589682B1 (en) 2021-01-27
EP3589682A1 (en) 2020-01-08
WO2018160142A1 (en) 2018-09-07
SK500172017A3 (sk) 2018-09-03

Similar Documents

Publication Publication Date Title
SK288876B6 (sk) Spôsob výroby nanokompozitného materiálu s antibakteriálnymi vlastnosťami, takýto materiál a jeho použitie
Liu et al. Antimicrobial activity of zinc oxide–graphene quantum dot nanocomposites: enhanced adsorption on bacterial cells by cationic capping polymers
JP5777337B2 (ja) 抗菌性材料
Bai et al. N-halamine-containing electrospun fibers kill bacteria via a contact/release co-determined antibacterial pathway
Song et al. Electrospun nanofibers with antimicrobial properties
Baek et al. In situ assembly of antifouling/bacterial silver nanoparticle-hydrogel composites with controlled particle release and matrix softening
Zhang et al. In situ assembly of well-dispersed Ag nanoparticles on the surface of polylactic acid-Au@ polydopamine nanofibers for antimicrobial applications
Zhu et al. Antimicrobial and antifouling surfaces through polydopamine bio-inspired coating
JP5599470B2 (ja) 抗真菌材料
US9005540B2 (en) Conjugated polyelectrolyte capsules: light activated antimicrobials
Wu et al. Advancement of Near-infrared (NIR) laser interceded surface enactment of proline functionalized graphene oxide with silver nanoparticles for proficient antibacterial, antifungal and wound recuperating therapy in nursing care in hospitals
Dai et al. MSNs-based nanocomposite for biofilm imaging and NIR-activated chem/photothermal/photodynamic combination therapy
US9370187B2 (en) Selenium-based biocidal formulations and methods of use thereof
Soumya et al. Zinc oxide–curcumin nanocomposite loaded collagen membrane as an effective material against methicillin-resistant coagulase-negative Staphylococci
Aliabadi et al. HTCC‐Modified Nanoclay for Tissue Engineering Applications: A Synergistic Cell Growth and Antibacterial Efficiency
Nerantzaki et al. Design of a multifunctional nanoengineered PLLA surface by maximizing the synergies between biochemical and surface design bactericidal effects
Peter et al. CuO/Ag hybrid nanomaterial coated hydrophilic natural rubber film with minimal bacterial adhesion and contact killing efficiency
US9505027B2 (en) Method of immobilization of silver nanoparticles on solid substrates
Zhan et al. Silver nanoparticle-loaded titanium-based metal–organic framework for promoting antibacterial performance by synergistic chemical–photodynamic therapy
D'Britto et al. Silver nanoparticle studded porous polyethylene scaffolds: bacteria struggle to grow on them while mammalian cells thrive
Chen et al. Influences of processing and sterilizing strategies on reduced silver nanoparticles in poly (vinyl alcohol) electrospun membranes: Optimization and preservation of antibacterial activity
Houshyar et al. Smart suture with iodine contrasting nanoparticles for computed tomography
Esfanjani et al. Electrospun polycaprolactone coated with gum tragacanth containing layered double hydroxide/thymol nanohybrid for wound dressing application
Fan et al. Preparation and properties of antibacterial biomaterial PAA/TiO2/Ag
Olmos et al. Polymeric materials with antibacterial activity: A Review. Polymers 2021, 13, 613

Legal Events

Date Code Title Description
TA4A Addition of inventor(s)
TC4A Change of owner's name

Owner name: USTAV POLYMEROV SAV, V. V. I., BRATISLAVA, SK

Effective date: 20220121

SPCT Transfer of rights of an spc

Free format text: OWNER(S): ABBVIE MANUFACTURING MANAGEMENT UNLIMITED COMPANY, IE; PREDCHADZAJUCI MAJITEL: ABBVIE IRELAND UNLIMITED COMPANY, IE; DATUM ZAPISU DO REGISTRA: 19.7.2024

Spc suppl protection certif: 299 50017-2017

Free format text: OWNER(S): ABBVIE IRELAND UNLIMITED COMPANY, IE; PREDCHADZAJUCI MAJITEL: ABBVIE BAHAMAS LTD., BS; DATUM ZAPISU DO REGISTRA: 19.7.2024

Spc suppl protection certif: 299 50017-2017