SK286867B6

SK286867B6 - Spôsob kontinuálnej výroby dvoj- alebo viacvrstvových minerálnych vláknitých dosiek a zariadenie na jeho uskutočnenie

Info

Publication number: SK286867B6
Application number: SK1286-2001A
Authority: SK
Inventors: Peter Wyss; Fredy Zimmermann; Bent Jacobsen
Original assignee: Rockwool International A/S
Priority date: 1996-03-25
Filing date: 1997-03-24
Publication date: 2009-06-05
Also published as: EA199800855A1; PL184688B1; SI0889981T1; SI1111113T1; BA98344A; HUP0001326A2; EP1111113B1; DK1111113T3; ATE395452T1; PL329169A1; SK127998A3; ES2166530T3; CZ302498A3; EP1111113A2; EA000493B1; SK283915B6; EP0889981A1; WO1997036035A1; EP0889981B1; ATE209715T1

Abstract

Pri spôsobe výroby dvoj- alebo viacvrstvových spájaných dosák z minerálnych vlákien sa vláknové rúno predspracováva pozdĺžnym stláčaním rúna v stláčajúcej jednotke (19), ďalej sa stlačené rúno vedie do rozdeľujúceho zariadenia (41), kde sa rozdeľujúcimi prostriedkami rozdeľujúceho zariadenia (41) rozdelí na dve alebo viac pomocných vrstiev (43, 45). Aspoň jedna pomocná vrstva (45) rúna sa stláča v smere hrúbky, nasleduje združenie pomocných vrstiev (43, 45) a ich doprava do spájacej stanice (25), v ktorej sa rúno spája. Pretrhnutiu rúna pri naťahovaní pomocných vrstiev (43, 45) medzi stláčajúcou jednotkou (19) a spájacou stanicou (25) sa zabraňuje prostriedkami proti pretrhnutiu.

Description

Doterajší stav techniky

V posledných rokoch boli uverejnené najrôznejšie zdokonalenia výroby minerálnych vláknitých dosiek. Môže sa dosiahnuť podstatné zlepšenie vlastnosti minerálnych vláknitých dosiek, napríklad preorientovaním vlákien napríklad tak, že vlákna sú vyrovnané prevažne kolmo na veľké plochy dosky. Výsledkom je možnosť zvýšenia pevnosti v tlaku a v ťahu kolmo na rovinu dosky.

Známe sú rôzne spôsoby, pri ktorých sú vlákna tak preorientované, že výrobok získa vlnité usporiadanie, ale obyčajne sa dosiahne vyššia účinnosť, keď jc konečný výrobok v podstate bez zvlnenia. Existuje mnoho uverejnených spôsobov pozdĺžneho stláčania vláknitého rúna na výrobu buď vlnitého výrobku, alebo výrobku bez zvlnenia. Takýto spôsob je opísaný v spise DE 16 35 620, EP 133 083, US 4 567 078, WO 91/14816 a WO 94/16164.

Všeobecne je známe rozdeľovanie vláknitého rúna v smere hrúbky do pomocných vrstiev, ktoré sa potom vrstvia, združujú a vytvrdzujú, čo je zrejmé napríklad z CA 1057183 a z EP 277 500. Takéto spôsoby majú rôzne nedostatky. Napríklad spodná vrstva je často len predspracovaná tak, že výsledný produkt má relatívne malú pevnosť v tlaku. Tieto spôsoby majú tiež nedostatok spočívajúci v tom, že spodná vrstva prechádza len nepatrným zhutňovaním a v podstate neprechádza žiadnym preorientovaním vlákien.

V spisoch WO 88/00265, WO 92/13150, WO 94/16162 je rúno alebo vláknitá vrstva pozdĺžne stláčaná pred tým, než je vrstva rozdelená na dve pomocné vetvy.

Podstata vynálezu

Predložený vynález sa týka kontinuálneho spôsobu výroby dvojvrstvových alebo viacvrstvových spájaných minerálnych dosák z rúna z minerálnych vlákien, a to pozdĺžnym predbežným stláčaním rúna v stláčacej jednotke, privádzaním predspracovaného rúna do oddeľujúcej jednotky, rozdeľovaním rúna rozdeľujúcimi prostriedkami na dve alebo viac pomocných vrstiev, stláčaním rúna v smere hrúbky, nasledujúcim vrstvením pomocných vrstiev rúna a dopravy do spájacej stanice, v ktorej je rúno spájané, pričom pretrhnutiu naťahovaných pomocných vrstiev rúna medzi stlačujúcou stanicou a spájacou stanicou sa preventívne zabraňuje prostriedkami, ktoré môžu obsahovať obmedzujúce prostriedky.

Pri spôsobe výroby podľa vynálezu je rúno stlačené v smere hrúbky aj dĺžky takto rozdelené na dve alebo viacero pomocných vrstiev rovnobežných s veľkými povrchmi, zatiaľ čo sa preventívne zabraňuje deformácii v smere hrúbky pomocných vrstiev, ktoré sa pridržiavajú proti veľkým povrchom. Aspoň jedna pomocná vrstva je stláčaná v smere hrúbky a/alebo dĺžky s nasledujúcim združovaním pomocných vrstiev a ich spájaním. Týmto spôsobom je možne vyrobiť viacvrstvový výrobok.

Hoci je adhézia pomocných vrstiev vytvrdeným spojivom bežne dostatočná, kontaktné povrchy pomocných vrstiev môžu byť pred ich združovaním nastriekané alebo naimpregnované spojivom. V zásade, združené vrstvy sú spolu držané vhodnými prostriedkami, ktoré môžu vykonávať ešte raz stláčanie v smere hrúbky. Je výhodné, keď sú vrstvy ešte pred spájaním pozdĺžne stláčané. Pozdĺžne stláčanie môže byť uskutočňované v pomere 1,1 : 1, maximálne 2:1. Kontaktné povrchy sa môžu zväčšovať do veľkosti konečného pozdĺžneho stláčania tak, že spájanie pomocných vrstiev sa zlepší.

Spôsob podľa vynálezu sa týka kontinuálnej výroby dosák z minerálnych vlákien, ktoré majú dve alebo viacej vrstiev s rozličnou hustotou predspracovaného vláknitého rúna, kde je predbežne stláčané rúno privádzané do rozdeľujúceho zariadenie rúna, v ktorom sa rúno delí na dve pomocné vrstvy alebo viac pomocných vrstiev, ďalej sa stláča aspoň jedna pomocná vrstva v smere hrúbky, nasledovne sa združujú pomocné vrstvy a dopravujú sa do spájacej stanice, kde je rúno spojené. Podstata opísaného spôsobu spočíva v tom, že vláknité rúno sa pozdĺžne stláča pred privádzaním do rozdeľujúceho zariadenia v stláčacej jednotke bez stláčania v smere hrúbky v kontinuálne stláčacej zóne, v ktorej sa udržiava nominálna hrúbka výrobku a pretrhnutiu pomocných vrstiev naťahovaných medzi stláčacou jednotkou a spájacou stanicou sa bráni obmedzujúcimi prostriedkami.

Vynález sa tiež týka nového zariadenia na kontinuálnu výrobu spájaných minerálnych vláknitých dosák z minerálneho rúna, ktoré obsahuje prostriedky na dopravu predspracovaného rúna v smere F, prvé dopravné prostriedky na dopravu rúna do rozdeľujúceho zariadenia, rozdeľujúce zariadenie na rozdeľovanie rúna na dve pomocné vrstvy alebo viac pomocných vrstiev, prostriedky na stláčanie aspoň jednej pomocnej vrstvy v smere hrúbky, druhé dopravné prostriedky na nasledujúce združovanie pomocných vrstiev a ich dopravu do spájacej stanice, v ktorej je rúno spájané, spájaciu stanicu na spájanie stlačeného rúna. Podstata zariadenia spočíva v tom, že prvé dopravné prostriedky tvoria stláčaciu jednotku, ktorá obsahuje aspoň dva páry dopravníkov, umiestnených za sebou v dopravnom smere a prostriedky, ktoré sú usporiadanie na zabránenie pretrhnutia pomocných vrstiev rúna naťahovaných medzi stláčacou jednotkou a spájacou stanicou.

Spôsob a zariadenie opísané v predloženom vynáleze sa líšia od známych spôsobov a zariadení v podstate v tom, že predspracované rúno sa ďalej stláča v smere hrúbky a/alebo dĺžky, najmä v smere dĺžky v stláčacej jednotke tak, že vyrobené pomocné vrstvy môžu mať relatívne vysokú hustotu a rozličné vláknové štruktúry pred rozdelením. Je výhodné, napríklad v prípade dvojvrstvových dosák, že majú nižšiu hustotu vrstiev, na rozdiel od konvenčných dosák, majú lepšiu pevnosť v tlaku a pevnosť v ťahu pri meraní kolmo na veľké povrchy. Špecifickú pevnosť v tlaku a pevnosť v ťahu možno dosiahnuť zredukovaním použitého materiálu, najmä menším množstvom vlákien v porovnaní so známymi spôsobmi.

Aby sa vrstvy rúna pod napätím nemohli pretrhnúť alebo vytvárať záhyby medzi stláčacou jednotkou alebo spájacou stanicou, je vhodné používať pridržiavajúce prostriedky a/alebo dopravníky sú prednostne vytvorené na pridržiavanie rúna pri veľkých povrchoch.

Na vytvorenie vysokokompaktných vrstiev aspoň jedna z oddelených pomocných vrstiev môže byť stláčaná v smere hrúbky. Takto sa získa vysoká pevnosť proti prerazeniu. Je výhodné, ak jedna hrúbkovo stlačená pomocná vrstva môže byť pozdĺžne stláčaná. Valcovaním preorientovaná vláknitá plocha stlačená hrúbkovo môže vyvolať kompenzáciu výsledného predĺženia.

Na zlepšenie spojenia medzi pomocnými vrstvami môžu byť kontaktné povrchy pomocných vrstiev pred ich združovaním prídavné vybavené spojivom. V mnohých prípadoch je množstvo spojiva, ktoré bolo pôvodne nanesené na vlákna, dostatočné na získanie dobrého spoja medzi pomocnými vrstvami vytvrdenými spojivom. Ďalšou možnosťou na zlepšenie spoja medzi pomocnými vrstvami je stláčanie združených vrstiev v smere dĺžky pred vytvrdzovaním. Skrátením vrstiev napríklad v pomere od 1,1 : 1 do 2 : 1 je možné zväčšiť kontaktné povrchy a získať tak lepšie spojenie medzi vrstvami.

Ďalším problémom spojeným s kontinuálnou výrobou dvojvrstvových alebo viacvrstvových výrobkov môže byť znečistenie pásového noža používaným spojivom, ktoré drží na vláknach. Ďalším výhodným uskutočnením spôsobu je preto návrh kontinuálneho čistenia rozdeľujúceho zariadenia. Toto môže byť vykonávané napríklad prostriedkami, ktoré vypúšťajú rozpúšťadlo, napríklad vodu, ktorá strieka na rezné okraje pásového noža.

Výhodné je, ak je pozdĺžne stláčanie vykonávané priechodom rúna cez stláčaciu jednotku, ktorá obsahuje množstvo párov dopravníkov umiestnených za sebou v smere dopravy, rýchlosť aspoň jedného páru dopravníkov je menšia ako rýchlosť predchádzajúcich párov dopravníkov. Výhodné je predspracované rúno pozdĺžne stláčané aspoň v jednom stupni. Pozdĺžne stláčanie umožní vláknam tak sa preorientovať, že sa zlepší zvlášť pevnosť v tlaku a pevnosť v ťahu kolmo na veľké povrchy. Ako výsledok optimalizácie vláknitej štruktúry vedie to ku zníženiu opotrebenia.

Je výhodné na výrobu výrobkov majúcich zvlnenú štruktúru nastaviť rozostúp protiľahlých dopravníkov párov dopravníkov približne 0,5- až 0,1- krát rozostúp nasledujúceho dopravníka, dopravná dráha je definovaná dvoma pármi dopravníkov, ktoré sú umiestnené v podstate v rade a obvodová rýchlosť aspoň priamo nasledujúceho páruje menšia ako obvodová rýchlosť predchádzajúceho páru dopravníka. Takto je možné vyrábať rúno, ktoré má zvlnenú vláknitú štruktúru (obr. 2).

Výhodne sa pred vstupom do stláčacej jednotky stláča rúno vždy približne na 0,8- až 1,5- násobok, prednostne 0,9- až 1,3- násobok nominálnej hrúbky a celkom prednostne hlavne na približnú nominálnu hrúbku konečného výrobku, teda v podstate len pozdĺžnym stláčaním dopravníkmi stláčacej jednotky. Pozdĺžne stláčanie sa môže uskutočňovať v kontinuálnej stláčacej zóne, v ktorej sa udržiava nominálna hrúbka výrobku. Prekvapujúco, veľmi homogénna celková mikrohustota môže byť získaná, ak je rúno vždy predspracované stláčaním na približnú nominálnu hrúbku konečného výrobku pred stláčacou jednotkou a potom je len pozdĺžne stláčané. Rúno z minerálnych vlákien je prednostne stláčané na dĺžku s koeficientom od 2 do 10, prednostne od 2,5 do 5 a najmä od 2,5 do 3,5. V niektorých prípadoch, napríklad ak je hustota spodnej pomocnej vrstvy konečného výrobku menšia ako približne 100 kg/m³, môže byť odporučené súčasné pozdĺžne aj hrúbkové stláčanie. Stupeň stlačenia v smere hrúbky je výhodne menší ako 2 a prednostne menší ako 1,5.

Aj keď dopravníkmi stláčacej jednotky môžu byť dopravné pásy, sú dopravníky zvlášť výhodného uskutočnenia konštruované ako valčekové dopravníky. Na rozdiel od dopravných pásov majú valčeky výhodu v tom, že sa rúno opakovane rozťahuje a stláča pomocou valčekov v priebehu stláčania. Následkom toho majú výrobky prekvapujúco veľmi homogénnu mikrohustotu (hustotu rozdelenú v malej jednotke objemu) a veľmi dobré mechanické vlastnosti, ako je pevnosť v tlaku a v ťahu a odolnosť proti prerazeniu, pri výrobkoch s podstatne zníženou hmotnosťou v porovnaní s bežnými výrobkami. Vlákna sú rovnomerne zvlnené a nemôže byť zistená žiadna prednostná orientácia vlákien (obr. 11). Vo zväčšenej mierke bolo zistené, že náhodná orientácia vlákien je čiastočne usporiadaná vo zvlnenom vzore. Tento typ vláknitej štruktúry označuje vynálezca ako zvlnenú vláknitú štruktúru. Ďalším žiaducim účinkom je zhutnenie povrchu vrstiev rúna, čo sa dosiahne pomocou valčekov.

Aj keď môže byť každý jednotlivý valček individuálne regulovateľný, pri výhodnom uskutočnení pozostáva každý valčekový dopravník z dvoch protiľahlých skupín, vždy aspoň dvoch valčekov, pričom každý valček dopravníka je poháňaný rovnakou obvodovou rýchlosťou. Keďže sú valčeky spojené do skupín aspoň dvoch valčekov, je veľmi zjednodušená stláčacia jednotka a jej regulácia.

Rúno sa výhodne roztiahne v dopravnom smere pred rozdeľujúcim ústrojenstvom. Roztiahnutím rúna sa môže zamedziť nežiaducemu zvlneniu alebo pretrhnutie vrstvy rúna, napríklad pri prevádzaní zo stláčacej jednotky k rozdeľujúcemu ústrojenstvu.

Rúno môže byť tvorené sklenenou vlnou, minerálnou vlnou alebo ďalšími syntetickými vláknami. Prednostne však pozostáva rúno najmä z minerálnych vlákien a obsahuje nevytvrdené spojivo. Hmotnostný obsah spojiva môže byť približne 0,7 až 4 %. Spojivo je vytvrditeľné najmä vo vytvrdzujúcej peci. Spájanie vlákien rúna sa však tiež môže uskutočňovať vpichovaním a plstenim.

Výhodne sa používajú vlákna s priemernou dĺžkou 0,3 až 50 mm, prednostne medzi 0,5 až 15 mm a hrúbkou najmä medzi približne 1 až 12 pm, prednostne medzi približne 3 až 8 pm. Možno použiť aj minerálne vlákna s priemernou dĺžkou medzi približne 1 až 10 mm, prednostne približne medzi 2 až 6 mm a s priemernou hrúbkou medzi približne 2 až 10 pm, prednostne medzi približne 3 a 7 pm. Priemerná dĺžka minerálnych vlákien je obyčajne menšia ako dĺžka sklenených vlákien a je spravidla 2 až 4 mm, a priemerná hodnota priemeru vlákien je 3 až 4 pm.

Výhodné je, ak sa počas ukladania rúna na dopravník prevažujúca orientácia vlákien mení alebo čiastočne vyrovnáva. Toto je možné dosiahnuť napríklad prostriedkami zvlákňujúceho zariadenia prispôsobeného na kývanie v uhle k dopravnému smeru, alebo prostriedkami vzduchového nanášania. Môže sa tak zlepšiť rozdelenie hustoty rúna a taktiež sa mení orientácia vlákien, čo má priaznivý účinok na mechanické vlastnosti konečného výrobku. Výhodne sa primáme rúno ukladá na zberný pás vo vrstvách prostriedkami výkyvného pása, prispôsobeného na kývanie v uhle k dopravnému smeru. Tak sa vlákna čiastočne preorientúvajú a zlepšuje sa homogenita (priečneho rozdeľovania) rúna ukladaného na zberný pás.

Výhodne sa na seba ukladá 2 až 60 vrstiev, prednostne 2 až 40 až 50 vrstiev. Výsledkom toho je preorientovanie vlákien.

Rúno môže byť napríklad odchýlené od dopravného smeru, zatiaľ čo sa môže súčasne vykonávať stláčanie, najmä pozdĺžne stláčanie.

Predložený vynález sa tiež týka zariadenia podľa konkrétnych znakov nároku 14. Podstatou zariadenia podľa vynálezu je, že prídavná stláčacia jednotka je umiestnená medzi predbežným stupňom a rozdeľujúcim zariadením, aby bolo rúno stláčané v smere hrúbky alebo v smere dĺžky, najmä v pozdĺžnom smere a aby boli preorientované vlákna. Dopravné pásy slúžia na udržiavanie už získanej vláknitej štruktúry a na zamedzenie odchýlky alebo pretrhnutia naťahovaného rúna.

Ďalšie výhodné uskutočnenia sú definované v závislých nárokoch. Podľa aspoň jedného prednostného uskutočnenia aspoň jedno rozdeľujúce zariadenie a nasledujúce pridržiavajúce zariadenie sú nastaviteľné vzájomne nezávisle kolmo na povrchu pása v oblasti jednotky viacvrstvového ukladania, takže sa môže zariadenie selektívne použiť na výrobu jednovrstvových alebo viacvrstvových výrobkov.

Prostriedky na stláčanie aspoň jednej pomocnej vrstvy výhodne obsahujú aspoň dva nezávisle poháňané páry dopravníka. Takto môže byť teda oddelená pomocná vrstva stláčaná v smeru dĺžky. Páry dopravníka sú výhodne valčekové dopravníky, pričom je nastaviteľná vzdialenosť medzi valčekmi. Následkom tohoto usporiadanie sa môžu stláčať pomocné vrstvy v smere hrúbky a v smere dĺžky.

Spájacou stanicou je výhodne vytvrdzujúca pec, pričom pred touto pecou sú usporiadané chladené podávacie valčeky. Takto je možné zabrániť akémukoľvek priľnutiu spojiva na valčekoch a ich upchatie sa môže zamedziť. Vo výhodnom uskutočnení je individuálne nastaviteľná obvodová rýchlosť dopravných prostriedkov medzi rozdeľujúcim ústrojenstvom a spájacou stanicou a obvodová rýchlosť dopravných pásov v peci, takže sa môže napríklad pred vytvrdzujúcou pecou vykonávať tiež stláčanie a uvoľňovanie rúna.

Predbežné pozdĺžne stláčanie rúna môže byť uskutočňované tak, ako je to opísané a nárokované v spise EP 889 981, z ktorého je vyčlenená predložená prihláška vynálezu.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález bude bližšie objasnený pomocou výkresov, kde na obr. 1 je znázornený výrobok z minerálnej vlny vyrábaný stláčaním na hrúbku a s vláknami orientovanými v podstate rovnobežne s povrchom; na obr. 2 je znázornený vlnitý výrobok, s väčšinou vlákien usporiadaných kolmo na povrch; na obr. 3 je znázornený dvojvrstvový výrobok, ktorého horná vrstva má zvýšenú hustotu; na obr. 4 je znázornený výrobok v podstate s homogénnou hustotou a s náhodne orientovanými vláknami; na obr. 5 je znázornený výrobok, kde vrstva s náhodne orientovanými vláknami je kombinovaná s vrstvou so zvýšenou hustotou; na obr. 6a a 6b je zjednodušený nákres zariadenia na výrobu jednovrstvových minerálnych vláknitých dosák, kde na obr. 6a je toto strojné zariadenie znázornené v nepretržitej prevádzke a s priebežnou stláčacou oblasťou a na obr. 6b je za riadenie znázornené v jednostupňovej prevádzke; na obr. 7a a 7b je zobrazená schéma znázorňujúca princíp strojnou zariadenia na nepretržitú výrobu jednovrstvových alebo viac vrstvových minerálnych vláknitých dosák rôznej hustoty, kde na obr. 7a je toto strojnové zariadenie znázornené v nepretržitej prevádzke a s priebežnou stláčacou oblasťou a na obr. 7b je zariadenie znázornené v jednostupňovej prevádzke; na obr. 8 je v náryse znázornený detail stláčacej jednotky; na obr. 9 je v bokoryse znázornená stláčacia jednotka podľa obr. 8; na obr. 10 je v pôdoryse znázornená stláčacia jednotka podľa obr. 8; na obr. 11a, 1 lb, 1 lc je znázornená oblasť lomu, kde na obr. 11a je znázornená táto oblasť pri doske, ktorá má v podstate paralelne orientované vlákna a na obr. 1 lb a 1 lc pri doskách z minerálnej vlny vyrobených novým spôsobom a usporiadaných vo vzájomnom odstupe, kolmo na rovinu dosák; na obr. 12 je v perspektívnom reze znázornená dvojvrstvová doska, ktorej vláknitá štruktúra je znázornená vo zväčšenej mierke; a na obr. 13a, 13b, 13c, 13d, 13e sú schematicky znázornené rôzne možné usporiadania štyroch párov dopravníkov umiestnených za sebou v dopravnom smere.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Na obr. 1 až 5 sú znázornené orientácie vlákien, ktoré sa často vyskytujú pri mäkkých doskách. Dosky, ktorých vlákna sú usporiadané rovnobežne s povrchom (obr. 1), majú porovnateľne slabé mechanické vlastnosti. Na vykompenzovanie tejto nevýhody sú vlákna často vystužené spojivom a je zvýšená ich hustota.

Výrobky s vláknami orientovanými kolmo na povrch sa môžu získať, ak sa doska znázornená na obr. 1 rozreže na pásiky, tieto pásiky sa otočia o 90°, a potom sa usporiadajú do zväzku. Tento druh výroby je zložitý a preto je nehospodárny. Podľa iného druhu výroby sa uskutočňuje zvlnenie rúna (podľa obr. 2). Tieto výrobky majú podstatne lepšiu pevnosť v tlaku a v ťahu, kolmo na rovinu dosky, ako pri doskách typu znázorneného na obr. 1. Dosky so zvlnenými vláknami sa môžu ohýbať a môžu sa preto používať do izolačných, rúrok alebo na obloženie v zakrivených oblastiach. Na druhej strane majú nevýhodu, že tieto výrobky majú tendenciu lámať sa pozdĺž zvlnenia a majú tiež neadekvátnu odolnosť proti prerazeniu. Inou nevýhodou týchto známych výrobkov tohto typuje, že v doske môžu byť znateľné odchýlky v hustote.

Na obr. 3 je znázornený dvojvrstvový výrobok, ktorého horná vrstva má zvýšenú hustotu. Tieto výrobky sú vhodné na použitie vyžadujúce vysokú odolnosť proti opotrebeniu alebo zvýšenú ochranu povrchu. V dôsledku zvýšenej hustoty hornej vrstvy môže byť znížená priemerná hustota.

Na obr. 4 je znázornený výrobok v podstate s izotropnou orientáciou vlákien, v podstate s náhodne orientovanými vláknami. Tieto výrobky majú vynikajúce mechanické vlastnosti, ako je vysoká pevnosť v tlaku a odolnosť proti opotrebeniu a prerazeniu a vysoká pevnosť v ťahu kolmo na rovinu dosky. Nelámu sa a ich tepelná vodivosť je v podstate rovnaká ako pri výrobkoch podľa obr. 1. Tieto výrobky sú všeobecne ľahšie ako porovnateľné výrobky, ktoré majú v podstate rovnobežné vlákna, pre porovnateľné alebo zlepšené mechanické vlastnosti.

Na obr. 5 je znázornený výrobok, pri ktorom sú kombinované výhody hornej vrstvy so zvýšenou hustotou a vláknité štruktúry podľa obr. 4. Cieľom vynálezu je najmä ďalšie zlepšenie výrobkov znázornených na obr. 4 a 5.

Zariadenie lľ, znázornené na obr. 6, na uskutočňovanie spôsobu výroby pozostáva pri usporiadaní v dopravnom smere F z predbežného stláčacieho stupňa 17', z optimalizačnej alebo stláčacej jednotky 19', priliehajúcej k predbežnému stláčaciemu stupňu 17', a pozostávajúcej z dvoch dvojíc dopravníkov 30, 32 na stláčanie plsti alebo rúna, a tiež z dopravného pása 40 a prítlačného pásu 42 a z podávacích valčekov 63, 65 na dopravu stlačeného rúna k spájacej stanici 25, ktorou je v niektorých vyhotoveniach vytvrdzujúca pec. Vo vytvrdzujúcej peci sú nakoniec usporiadané dopravné pásy 67, 67' na zaistenie priechodu stlačeného rúna pecou a jeho pridržiavanie na opačných hlavných plochách počas vytvrdzovania spojiva.

Predbežný stláčacieho stupeň 17' pozostáva zo spodného dopravného pása 27 a prítlačného pása 29, ako prostriedku na pred-stlačenie rúna. Pomocou predbežného stláčacieho stupňa 17' sa primáme rúno, uložené prednostne vo vrstvách na zbernom páse 15, predbežne stláča v takom rozsahu, že rúno 20 môže byť zavedené do stláčacej jednotky 19'. S týmto cieľom je prítlačný pás 29 výškovo nastaviteľný.

Dvojica dopravníkov 30, 32 stláčacej jednotky 19' sa skladá z hornej a spodnej skupiny 30', 30, 32', 32 valčekov, kde každá skupina sa skladá zo šiestich valčekov 39. Každá horná a spodná skupina 30', 30, 32', 32 valčekov má samostatný pohon (nie je podrobné znázornené), takže dopravníky môžu byť poháňané vzájomne rôznou rýchlosťou. Tiež horné skupiny valčekov 30', 32' sú tak výškovo nastaviteľné, že zariadenie 11' sa môže použiť na výrobu výrobkov rôznej hrúbky. Vzdialenosť medzi hornými a spodnými skupinami 30', 30, 32', 32 valčekov je v podstate rovnaká.

Pri uskutočňovaní spôsobu podľa vynálezu sa rúno predbežne stláča v predbežnom stlačujúcom stupni 17' približne na hrúbku hotového výrobku a potom sa pozdĺžne stláča pri vzdialenosti dopravníkov, zodpovedajúcej približne hrúbke konečného výrobku. Za týchto okolností je dopravník 30 poháňaný prvou rýchlosťou a dopravník 32 je poháňaný druhou rýchlosťou, ktorá obyčajne nie je vyššia ako polovica prvej rýchlo stí, takže výsledkom je zodpovedajúce pozdĺžne stláčanie rúna 20. V podstate by sa mohol použiť aj iný dopravník, aby sa mohlo rúno trocha rozšíriť po pozdĺžnom stlačení. Tento krok môže zabrániť zvlneniu alebo pretrhnutiu silne stlačeného nína smerom nahor pri doprave do spájacej stanice 25, v tomto prípade vytvrdzujúcej pece.

Za stláčacou jednotkou 19' je umiestnený dopravný pás 40 a prítlačný pás 42 na nútené pridržiavanie stlačeného rúna proti pretrhnutiu, to znamená vydutiu smerom nahor od dopravného pása 40. Prítlačný pás 42 pozostáva z odvíjajúceho sa pomerne ťažkého pása, ktorý je umiestnený na dopravovanej vrstve rúna. Podávacie valčeky 63, 65 sú usporiadané pred spájacou stanicou 25, v tomto prípade vytvrdzujúcou pecou a môžu sa chladiť. Vzdialenosti medzi spodnými a hornými skupinami valčekov sú výhodne nastavené približne na hrúbku konečného výrobku. Má to výhodu, že raz nastavená orientácia vlákien v stláčacej jednotke 19' sa už nemení.

Predbežné stláčacie zariadenie znázornené na obr. 7 sa líši od zariadenia znázorneného na obr. 6 v zásade vtom, že optimalizačná jednotka, ktorá sa nazýva tiež stláčacia jednotka 19 má štyri dopravníky, každý so štyrmi valčekmi. Zariadenie môže byť tiež vybavené viacnásobnou jednotkou, ktorá sa môže použiť na výrobu viacvrstvových dosiek a môže sa v zásade použiť spoločne so zariadením 11', ako ukazujú obrázky 6a a 6b. Na zjednodušenie sa pre rovnaké súčiastky používajú v nasledujúcom opise rovnaké vzťahové značky, ako v opise zariadenia 11'.

Zariadenie znázornené na obr. 7 na výrobu minerálnych vláknitých dosiek pozostáva v podstate, pri usporiadaní v dopravnom smere F, z kývavého pásu 13 a zberného pásu 15 na príslušné ukladanie a preberanie vlákien vyrobených výrobnou jednotkou na vlákna (nie je podrobne znázornená), a predbežného stlačujúceho stupňa, a z optimalizačnej alebo stláčacej jednotky 19 na tvarovanie plsti alebo rúna 20, ktoré má optimalizovanú orientáciu vlákien a homogenitu. Za stláčacou jednotkou 19 na optimalizáciu stláčania je usporiadaná voliteľná viacnásobná jednotka 21, ktorá sa môže použiť na výrobu viacvrstvových minerálnych vláknitých dosiek. Za viacnásobnou jednotkou 21 sú usporiadané dopravné prostriedky, ktoré zvierajú stlačené rúno na protiľahlých hlavných plochách a dopravujú ho do spájacej stanice 25, napríklad do vytvrdzujúcej pece.

Uvedená výrobná jednotka slúži na priebežnú výrobu vlákien jedným so známych spôsobov, napríklad kaskádovým zvlákňujúcim spôsobom. Na vyrobené vlákna, nazvané tiež „primáme rúno“ sa nastrieka spojivo (nie je znázornené) a prepravujú sa dopravníkom (nie je znázornený) ku kývavému pásu 13. Tento kývavý pás 13 je umiestnený nad zberným pásom 15 a vykyvuje sa priečne na dopravný smer zberného pásu 15. Možná je však aj iná orientácia kývavého pohybu, napríklad v dopravnom smere. Dôsledkom kývavého pohybu sa primáme rúno 26 ukladá v priečnom preplátovani, ako môže byť zrejmé na obr. 7, na zberný pás 15 postupujúci dopredu, v závislosti od rýchlosti zberného pásu a frekvencii výkyvov. Môžu sa však použiť aj iné prostriedky, napríklad plynové dýzy na vytvorenie čo najnepravidelnejšieho usporiadania orientácie vlákien na zbernom páse. Dôsledkom pohybu zberného pásu 15 vpred sú vlákna orientované prevažne šikmo na dopravný smer. Pri pohľade zhora prechádzajú dve vrstvy rúna uložené na seba v podstate priečne.

Predbežný stláčací stupeň 17 obsahuje prostriedky na predspracovanie rúna, pozostávajúce zo spodného dopravného pásu 27 a prítlačného pásu 29. Prítlačný pás je výškovo nastaviteľný, takže primáme rúno 26 sa môže predbežne stláčať v rôznych stupňoch. Predbežný stláčací stupeň 17 vykonáva predbežné stláčanie a určitú homogenizáciu pomerne riedkeho rúna 20 pred jeho zavedením do optimalizačnej jednotky, ktorá môže byť tiež nazvaná ako stláčacia jednotka 19. Tieto dva pásy majú najmä oddelené nezávislé pohony, takže môžu byť riadené rôznymi obvodovými rýchlosťami.

Podľa znázorneného príkladu uskutočnenia pozostáva stláčacia jednotka 19 z dopravníkov 31, 33, 35, 37 . Každý dopravník má spodnú 31, 33, 35, 37 a hornú 3ľ, 33', 35', 37' skupinu valčekov, ktoré majú po štyroch valčekoch 39. Vôľa medzi jednotlivými skupinami 3ľ, 31, 33’, 33, 35', 35, 37', 37 valčekov 39 je nastaviteľná. Skupiny valčekov sú tiež prispôsobené na vzájomné nakláňame proti sebe, najmä v dopravnom smere. Táto vlastnosť umožňuje priebežné stláčanie rúna 20 na hrúbku alebo jeho uvoľňovanie pn priechode dvojicami skupín 31', 31, 33', 33, 35', 35, 37', 37 valčekov.

Je možné dosiahnuť mnohé rôzne usporiadania optimalizácie rúna, ako dôsledok možnosti nastavenia vzdialenosti medzi protiľahlými skupinami valčekov a nastavenia ich rýchlosti. Tak sa môžu dosiahnuť úplne odlišné vlastnosti výrobkov. A tiež z dôvodu možností týchto nastavení sa môže štruktúra vlákien regulovateľné optimalizovať, napríklad sa môže zabrániť nežiadúcemu zvlneniu povrchu rúna.

Aspoň jedna spodná skupina 31 a jedna horná skupina 31' valčekov 39 je nezávisle výškovo nastaviteľná. To umožňuje, aby bolo rúno vystavené ohýbaniu, ako je znázornené na obr. 7, napríklad na uhladenie a zhutňovanie povrchu rúna.

Každá horná a spodná skupina 31', 31”, 33', 33, 35', 35, 37', 37 valčekov 39 dvojíc dopravníkov má samostatný pohon, ktorý nie je podrobne znázornený na obr. 7. Použité pohony sú najmä nekonečne variabilné v určitom rozsahu, takže napríklad horné a spodné skupiny valčekov môžu mať rôzne obvodové rýchlosti. Trocha vyššia obvodová rýchlosť hornej skupiny valčekov je nutná, napríklad, ak táto skupina nie je umiestnená vodorovne, ale šikmo ku spodnej skupine valčekov.

Obr. 8 až 10 znázorňuje príklad uskutočnenia stláčacej jednotky 19, kde dopravníky so skupinami 3ľ, 31, 33', 33, 35 ', 35 , 37 ', 37 valčekov 39 sú usporiadané na podpornej konštrukcii 71. Na jednom konci každého valčeka 39 sú usporiadané reťazové kolesá 115 (obr. 10). Vždy štyri alebo päť valčekov 39 je prepojených hnacími reťazami (nie je znázornené) a tvorí skupinu valčekov. Každá skupina valčekov je vybavená pohonom 117', 117, 117 , 117, 118', 118, 118', 118

Horná a spodná skupina 31 ',31 valčekov 39 prvej skupiny valčekov, pri uvažovaní v dopravnom smere (šípka F na obr. 9), je vertikálne nastaviteľná. Vertikálne nastavenie hornej skupiny 31' valčekov sa vykonáva hnacím členom 81, ktorý poháňa vretená 73, 73' pomocou kardanových hriadeľov 77, 77'.

Na vertikálne nastavenie spodnej skupiny 31 valčekov sa používa hnací člen 83, ktorý poháňa vretená 75, 75' pomocou kardanových hriadeľov 79, 79'.

Na rozdiel od prvej skupiny 3ľ, 31 valčekov, poloha zvyšujúcich skupín valčekov buď nie je nastaviteľná, alebo je nastaviteľná len spoločne (pri hornej skupine). Ako je zrejmé z obr. 8 a 9, tri zadné spodné skupiny 33, 35”, 37 valčekov, pri uvažovaní v dopravnom smere, sú uložené na pevnom ráme 85, zatiaľ čo tri horné skupiny 33 ', 35', 37' valčekov sú uložené na vertikálne nastaviteľnom ráme 87. Tento rám 87 je vertikálne nastaviteľný v hornej časti podpornej konštrukcie 71. Vertikálne vedenie nastaviteľného rámu 87 je zaistené lineárnym vedením 93 na stojanoch 95, 95', 97, 97'. Vertikálne nastavenie nastaviteľného rámu 87 je zaistené hnacím členom 103, ktorý pomocou kardanových hriadeľov 99, 99', 101,101' poháňa vretená 89, 89', 91, 91', ktoré sú usporiadané vo dvojiciach na podpornej konštrukcii 71.

Horné skupiny 33 ', 35', 37' valčekov 39, kde posledný z nich má päť valčekov 39, sú umiestnené na nosných koľajniciach 105, otočné spojených s nastaviteľným rámom 87, otočným čapom 107. V znázornenom príklade uskutočnenia je predný koniec koľajníc 105, pri uvažovaní v dopravnom smere, spojený s nastaviteľným rámom 87 inou dvojicou vretien 109,109'. Nastavením vretien 109, 109' je možné vykyvovať nosné koľajnice 105 nahor alebo nadol z vodorovného smeru, takže napríklad je možné vytvárať dráhu, ktorá sa zužuje v dopravnom smere F. Vretená 109, 109' sú tiež prepojené pomocou kardanových kĺbov 111, llľ, takže tu opäť postačí na ich nastavenie jeden pohon 113.

Na obr. 13 sú znázornené rôzne možnosti, ako môžu byť v zásade usporiadané štyri dvojice dopravníkov. Ale nastavenie podľa obr. 13b a 13c sa nemôže vykonať stláčacou jednotkou podľa obr. 8 až 10. Usporiadanie skupín 31', 31, 33', 33, 35', 35, 37', 37 valčekov podľa obr. 13d je vhodné napríklad pri výrobe ľahkých výrobkov.

Za stláčacou jednotkou 19 obsahujúcou rad dvojíc dopravníkov je zaradená voliteľná viacnásobná jednotka 21, ktorá je v znázornenom príklade uskutočnenia tvorená zariadením na dvojakú hustotu. Toto zariadenie pozostáva z rozdeľujúceho zariadenia 41, napríklad z pásovej píly alebo z pásového noža, znázornených len obrysom na obr. 7, na rozdeľovanie stlačeného rúna 20 na dve pomocné vrstvy 43 a 45 rúna. Viacnásobná voliteľná jednotka 21 je tiež vybavená dopravníkmi 47, 49, 50 a 51, napríklad dopravnými pásmi, pričom dopravník 47 je dopravný pás slúžiaci ako pridržiavací pás a dopravníky 49, 50, 51 zabraňujú pretrhnutiu, pričom spevňujú stlačené pomocné vrstvy 43 a 45 rúna na hrúbku. Akékoľvek medzery vznikajúce z geometrických dôvodov medzi rozdeľujúcim zariadením a napríklad dopravníkom 49 alebo 50 môžu byť preklenuté, kde je to možné, vodiacimi doskami. Tak sa zabráni prasknutiu vrstvy 43 rúna, ktoré je stlačené v rôznych stupňoch.

Rozdeľujúce zariadenie 41 a nasledujúci dopravník 49 sú najmä nastaviteľné na výšku. To umožňuje, aby rúno vystupujúce zo stláčacej jednotky 19 mohlo byť rozrezané na spodnú a hornú pomocnú vrstvu 43, 45 rúna, prakticky v akejkoľvek hrúbke. Okrem toho rozdeľujúce zariadenie 41 a dopravník 49 môžu byť taktiež premiestnené vzájomne nezávisle a smerom nahor tak, aby boli umiestnené mimo rozsah prepravy rúna. Dopravník 49 potom slúži ako pridržiavajúci pás. Vzhľadom na svoju vertikálnu nastaviteľnosť sa môže zariadenie 11 používať voliteľne na výrobu jednovrstvových alebo viacvrstvových dosák. Zásadne môže zariadenie obsahovať niekoľko rozdeľujúcich ústrojenstiev a zodpovedajúcich pridržiavajúcich pásov, s cieľom umožniť výrobu dosiek s troma alebo dokonca viacerými vrstvami. Aj vzdialenosť medzi hornými a spodnými valčekmi je nastaviteľná, takže sa môžu vyrábať vonkajšie vrstvy s rôznou hrúbkou.

Dvojica dopravníkov 53, 54, usporiadaná za dopravníkmi 50, 51, slúži na stláčanie na hrúbku a na pozdĺžne stláčanie hornej pomocnej vrstvy 45 rúna. Dvojica dopravníkov 53, 54 je najmä vybavená valčekmi 55, ktoré sú v každom prípade spojené na vytvorenie hornej a spodnej skupiny valčekov, vždy s troma valčekmi. Dvojica dopravníkov 53, 54 je usporiadaná s možnosťou pohonu rôznymi obvodovými rýchlosťami, takže predĺženie, ktoré môže nastať ako následok stláčania na hrúbku, sa môže kompenzovať nasledujúcim pozdĺžnym stláčaním. Taktiež je nastaviteľná vzdialenosť medzi hornými a spodnými valčekmi, takže sa môžu vyrábať vonkajšie vrstvy s rôznou hrúbkou.

Stlačená horná pomocná vrstva 45' rúna sa znova spojí so spodnou pomocnou vrstvou 43 pomocou dopravných pásov, sklzov alebo vodiacich dosiek (nie sú podrobne znázornené). Vo väčšine prípadov je možné obísť sa bez pridržiavajúceho pása pre vysoko stlačenú hornú pomocnú vrstvu 45' rúna. V oblasti, kde sa stýka horná pomocná vrstva 45 a spodná pomocná vrstva 43 rúna, je usporiadané dávkovacie ústrojenstvo 57 pre spojivo. Týmto usporiadaním je možné nanášať spojivo na stykové plochy hornej pomocnej vrstvy 45' a/alebo spodnej pomocnej vrstvy 43 rúna tak, aby sa dosiahlo lepšie spojenie po vytvrdení spojiva. Vo väčšine prípadov, najmä, keď sa nekompenzovalo žiadne vzniklé predĺženie, je možné sa obísť aj bez dávkovacieho ústrojenstva.

Spojená horná a spodná pomocná vrstva 43 a 45' rúna sú spoločne stláčané podávajúcimi pásmi 59, 61 a podávajúcimi valčekmi 63, 65 a sú dopravované do spájacej stanice 25, tvorenej vytvrdzovacou pecou. Obvodové rýchlosti podávajúcich pásov 59, 61 a podávajúcich valčekov 63, 65 sú výhodne individuálne nastaviteľné, takže sa môže vykonávať stláčanie alebo uvoľňovanie stlačených pomocných vrstiev 43 a 45' rúna podľa požiadaviek. Predovšetkým aspoň podávajúce valčeky 63, 65 sa môžu chladiť. Vo vytvrdzujúcej peci sú usporiadané dopravné pásy 67, 67', ktoré prepúšťajú vzduch. Dopravné pásy 67, 67' pridržiavajú pomocné vrstvy 43 a 45' pri sebe počas procesu vytvrdzovania, a tak podstatne vymedzujú hrúbku dokončených dosák. Dopravné pásy 67, 67', rovnako ako podávajúce pásy 59, 61 a podávajúce valčeky 63, 65 sú vertikálne nastaviteľné a môžu sa preto nastaviť na hrúbku rúna privádzaného z viacnásobnej voliteľnej jednotky 21 alebo zo stláčacej jednotky 19.

Výroba viacvrstvovej dosky sa môže uskutočňovať nasledovne: Primáme rúno privádzané zo zbernej komory (nie je znázornená) a vybavené spojivom, a v prípade vlny z minerálnych vlákien, obvykle s plošnou hmotnosťou 200 až 800 g/m², najmä 200 až 400 g/m² s približnou priemernou hrúbkou 15 až 20 mm, často až 75 mm, sa privádza ku kývavému pásu 13. Tento pás ukladá primáme rúno na zberný pás 15, ktorý sa pohybuje priebežne dopredu. V závislosti od rýchlosti zberného pásu 15 a frekvencie výkyvov kývavého pásu 13 sa na zbernom páse vytvára vo zvislom smere väčší alebo menší počet vrstiev rúna. Počet vrstiev sa vyberá podľa požadovaných vlastnosti dosky, napríklad hmotnosti, pevnosti v tlaku atď. konečného výrobku. Počet vrstiev závisí tiež od usporiadania vlákien, to znamená na jednotlivom stave spracovania vlákien medzi výrobnou jednotkou na vlákna a vytvrdzujúcou pecou. Na zberný pás 15 sa obyčajne ukladá 2 až 40 až 50 vrstiev.

Ukladanie primárneho rúna 26 pomocou kývavého pása 13 vytvára nielen dobré priečne rozdelenie vláknitého materiálu na zbernom páse 15, ale prispieva tiež k rovnomernej orientácii vlákien a k ich určitej homogenizácii. Orientácia vlákien môže byť ďalej regulovateľné ovplyvňovaná zmenou smeru pohybu kývavého pásu.

Uložené rúno je podrobené predbežnému stláčaniu v predbežnom stlačujúcom stupni 17. Predbežné stláčanie sa obyčajne vykonáva tak, že rúno môže byť stále upnuté valčekmi prvej dvojice dopravníkov (vyžaduje sa nominálna hrúbka plus maximálne približne 40 % priemeru valčeka). Určité odchýlky rúna po predbežnom stláčaní sú žiaduce, takže na vstupe do stlačujúcej jednotky sa dosiahne dostatočná adhézia medzi rúnom a valčekmi, na zaistenie požadovaného preorientovania vlákien. Keďže pri výrobkoch s hustotou nižšou ako približne 80 až 90 kg/m³ sú expanzné sily prítomné v rúne počas pozdĺžneho stláčania omnoho nižšie, je pri výrobe týchto výrobkov obyčajne nutné mierne hrúbkové stlačenie okrem pozdĺžneho stlačenia, s cieľom nastaviť požadované napätie a zamedziť nežiaducemu zvlneniu povrchu rúna.

V prípade zdvoj ovania, to znamená, keď sa primárne rúno ukladá vo vrstvách, má povrch rúna kroky znázorňujúce meniace sa stupne. Tieto kroky sa môžu vyrovnať aspoň čiastočne v predbežnom stláčacom stupni 17 poháňaním horného prítlačného pása 29 mierne vyššou rýchlosťou, než ako by bolo nutné na ďalšiu prepravu.

Čiastočne vyhladené rúno sa môže vystaviť ďalšiemu vyhladzovaniu v stláčacej jednotke 19. S týmto cieľom sa môže napríklad prvá a druhá dvojica dopravníkov nastaviť tak, že nie sú vyrovnané. Tiež je možné, aby ktorékoľvek ďalšie dvojice dopravníkov boli nastavené v nevyrovnanom usporiadaní. Toto nevyrovnané usporiadanie spôsobuje, že dopravované rúno 20 je vystavené ohýbaniu alebo priečnemu vychýleniu, ktoré môže spôsobiť vyhladenie povrchu rúna. Hladiaci účinok sa môže zvýšiť, ak druhá dvojica dopravníkov beží trocha pomalšie ako prvá dvojica.

Najmä pozdĺžne stláčanie v pomere 2 : 1 až 6 : 1 (podľa obvodových rýchlosti prvej a poslednej dvojice skupín 31 a 37 sa uskutoční v stláčacej jednotke 19), so vzdialenosťou valčekov v podstate zodpovedajúcou nominálnej hrúbke vyrábanej dosky (to znamená zhutnenie pozdĺžnym stláčaním bez stláčania na hrúbku). V prípade ľahších výrobkov môže byť však výhodné pozdĺžne stláčanie, spoločne so súčasným miernym stláčaním na hrúbku. V prípade jednostupňovej rýchlosti môže byť každá dvojica skupín 31, 33 a 35, 37 valčekov poháňaná spoločne jedným pohonom.

Aj keď sa pre stláčanie môžu použiť dopravné pasy, dáva sa prednosť valčekom, pretože tu vzniká pomerne menší sklon ku zvlňovaniu povrchov rúna, dokonca aj pri významnom stupni pozdĺžneho stlačenia. Rúno sa môže ďalekosiahle pozdĺžne stláčať pomocou valčekov 39, bez znateľného zvlňovania na svojom povrchu. Jediným možným vysvetlením tohto úkazu je to, že medzi valčekmi a rúnom existuje len slabá adhézia. Valčeky tiež vykonávajú preorientovanie vlákien, pretože rúno medzi valčekmi môže trocha zvyšovať svoj objem, ale v každom prípade bez zvlnenia. Dôsledkom je dobré zhutnenie vláknitého rúna vnútri a na povrchu.

Rozdeľovanie rúna 20 sa uskutočňuje pásovou pílou alebo pásovým nožom, bežne známym spôsobom. Horná pomocná vrstva 45 rúna s optimalizovanou štruktúrou vlákien sa potom podrobí hrúbkovému a po zdlžnemu stláčaniu. Pritom sa vlákna hornej pomocnej vrstvy 45 rúna ďalej zhutňujú hrúbkovým a následne pozdĺžnym stláčaním. Horná pomocná vrstva 45' rúna stlačená na hrúbku sa potom vracia k priebežne sa posúvajúcej spodnej pomocnej vrstve 43 rúna.

Stlačené pomocné vrstvy 43, 45' rúna, najmä spodná napnutá pomocná vrstva 43, sú vedené medzi stláčacou jednotkou 19 a spájacou stanicou 25 tvorenou vytvrdzujúcou pecou pomocou prostriedkov, ako sú dopravníky 47, 49, podávajúce pásy 59, 61, podávajúce valčeky 63, 65, na zamedzenie akéhokoľvek pretrhnutia alebo vydutia.

Vo vytvrdzujúcej peci vytvrdzuje spojivo v rúne. Vytvrdzovanie prebieha pri teplote 180 až 300 °C, predovšetkým asi 200 až 250 °C. Spojivo tiež zabezpečuje pevné spojenie medzi pomocnými vrstvami 43, 45' rúna s nízkou a vysokou celkovou hustotou.

Na zlepšenie priľnavosti pomocných vrstiev 43, 45' rúna sa môže na ich stykové miesta naniesť pevné alebo tekuté lepidlo (dávkovacím ústrojenstvom 57) vo viacnásobnej jednotke, a to pred ich spojením.

Alternatívne alebo dodatočne sa môže zlepšiť spojenie medzi pomocnými vrstvami 43, 45' rúna, ak sa tieto vrstvy trochu zmrštia pred vstupom do spájacej stanice 25 tvorenej vytvrdzujúcou pecou, najmä v pomere 1,1 : 1 až 2 : 1. V závislosti od stupňa zmrštenia môže byť jeho dôsledkom určité zvlnenie týchto vrstiev. Dôsledkom zmrštenia je zvýšenie rozmeru stykovej plochy, a tak sa môže zlepšiť priľnavosť / splsťovanie týchto vrstiev.

Opísaným zariadením podľa vynálezu sa rúno alebo plsť pozdĺžne stláča, najmä jednostupňovo. Alternatívne sa môže toto zariadenie aj tak regulovať, že sa pri stláčaní vytvára rad stlačujúcich oblastí alebo priebežná stlačujúca oblasť.

Príklady

Príklad 1

Typ dosky:

Vláknitý materiál:

Hrúbka dosky:

Priemerná celková hustota:

Spojivo:

Priemerná dĺžka vlákien:

Priemerný priemer vlákien:

Predbežné stlačenie:

Pozdĺžne stlačenie:

Pevnosť v tlaku pri priehybe 10 %:

Pevnosť na odtrhnutie (delenie na vrstvy):

Príklad 2

Typ dosky:

Vláknitý materiál:

Hrúbka dosky:

Hrúbka vonkajšej vrstvy:

Hrúbka podkladovej vrstvy:

Celková priemerná hustota:

Celková hustota vonkajšej vrstvy:

Celková hustota podkladovej vrstvy:

Spojivo:

Priemerná dĺžka vlákien:

Priemerný priemer vlákien:

Predbežné stlačenie:

Stlačenie na hrúbku:

Pozdĺžne stlačenie:

Pevnosť v tlaku pri priehybe 10 %:

Pevnosť na odtrhnutie (delenie na vrstvy):

Jednovrstvová minerálna vlna 100 mm asi 90 kg/m³ modifikovaná fenolová živica 3 až 4 mm až 4 pm približne na nominálnu hrúbku : 1

0,035 N/mm²

0,020 N/mm²

Dvojvrstvová minerálna vlna

100 mm asi 20 mm asi 80 mm asi 90 kg/m³

155 kg/m³ kg/m³ modifikovaná fenolová živica 0,5 až 10 mm až 6 pm približne 1,5 nominálnej hrúbky

1,8 : 1 až 1,1 : 1 : 1

0,025 až 0,030 N/mm²

0,013 až 0,018 N/mm²

Príklad 3

Typ dosky:

Vláknitý materiál:

Hrúbka dosky:

Hrúbka vonkajšej vrstvy:

Hrúbka podkladovej vrstvy:

Celková priemerná hustota:

Celková hustota vonkajšej vrstvy:

Celková hustota podkladovej vrstvy:

Spojivo:

Priemerná dĺžka vlákien:

Priemerný priemer vlákien:

Predbežné stlačenie:

Stlačenie na hrúbku:

Pozdĺžne stlačenie:

Pevnosť v tlaku pri priehybelO %:

Pevnosť na odtrhnutie (delenie na vrstvy):

Priemer použitých valčekov:

Dvojvrstvová minerálna vlna

100 mm asi 20 mm asi 80 mm asi 90 kg/m³

155 kg/m³ kg/m³ modifikovaná fenolová živica asi 3 až 4 mm až 4 pm približne 1,8 až 1,5 nominálnej hrúbky

1,5 : 1 až 1,1 : 1 : 1

0,025 až 0,030 N/mm²

0,013 až 0,018 N/mm² mm

V porovnaní s doskami, ktoré nemajú optimalizovanú štruktúru vlákien a hustotu, sa hmotnosť dosák vyrábaných novým spôsobom môže znížiť až o 25 až 40 %, pri inak v podstate rovnakých mechanických vlastnostiach. Pevnosť v ťahu kolmo na rovinu dosky sa značne zlepšila, čo je zrejmé z vysokoštmkturovanej oblasti lomu (obr. 11b až 11c).

Výrobky podľa vynálezu sa môžu použiť na akýkoľvek účel pre syntetické vlákna, napríklad na dosky a rúna používané na tepelnú izoláciu, na ohňovzdornú úpravu a protipožiarnu ochranu alebo na vzduchotesnú úpravu a riadenie zvuku, alebo vo vhodnej forme v záhradníctve ako vegetačné médium.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Spôsob kontinuálnej výroby dvoj-alebo viacvrstvových dosiek z minerálnych vlákien, pri ktorom sa vláknové rúno predspracováva pozdĺžnym stláčaním rúna v stláčacej jednotke (19), ďalej sa vedie stlačené rúno do rozdeľujúceho zariadenia (41), kde sa rúno rozdeľujúcimi prostriedkami rozdeľujúceho zariadenia (41) rozdelí na dve alebo viac pomocných vrstiev (43, 45), ďalej prebieha stláčanie aspoň jednej pomocnej vrstvy (45) rúna v smere hrúbky, nasleduje združenie pomocných vrstiev (43, 45') a ich doprava do spájacej stanice (25), v ktorej sa rúno spája, vyznačujúci sa tým, že pretrhnutiu rúna pri naťahovaní pomocných vrstiev (43, 45) medzi stláčacou jednotkou (19) a spájacou stanicou (25) sa zabraňuje prostriedkami proti pretrhnutiu.

2. Spôsob výroby podľa nároku / vyznačujúci sa tým, že prostriedky na zabránenie pretrhnutia sú obmedzujúce prostriedky vybraté z prostriedkov, ako sú pásy, reťaze, valčekové systémy a vodiace dosky.

3. Spôsob výroby podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že obmedzujúce prostriedky na zabránenie pretrhnutia sú umiestnené od rozdeľujúceho zariadenia po miesto, kde sa jedna pomocná vrstva stláča a od rozdeľujúceho zariadenia na miesto, kde sa pomocné vrstvy združujú.

4. Spôsob výroby podľa nároku 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že aspoň jedna na hrúbku stlačená pomocná vrstva (45) sa stláča pozdĺžne.

5. Spôsob výroby podľa niektorého z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že kontaktné povrchy pomocných vrstiev (43, 45) sa vybavujú spojivom pred ich vzájomných združením.

6. Spôsob výroby podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že združené pomocné vrstvy (43, 45') sú pozdĺžne stláčané pred spájaním.

7. Spôsob výroby podľa niektorého z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že rozdeľujúce zariadenie (41) sa priebežne čistí.

8. Spôsob výroby podľa predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa t ý m, že rúno sa pozdĺžne stláča pred rozdeľujúcim zariadením (41) v stláčacej jednotke (19) v priebežnej stláčacej zóne alebo po etapách v podstate bez stláčania v smere hrúbky.

9. Spôsob výroby podľa predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že pred vstupom do stláčacej jednotky (19) sa rúno predbežne stláča na 0,8- až 1,5-násobok, prednostne 0,9- až 1,3-násobok nominálnej hrúbky konečného výrobku.

10. Spôsob výroby podľa nároku 8 alebo 9, vyznačujúci sa tým, že stláčanie sa uskutočňuje v jednom stupni.

11. Spôsob výroby podľa predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že rúno sa stláča na svoju nominálnu hrúbku konečného výrobku naposledy a na poslednom dopravníku.

12. Spôsob kontinuálnej výroby dvoj-alebo viacvrstvových dosiek z minerálnych vlákien, ktoré majú dve alebo viac vrstiev rozdielnej hustoty pozdĺžnym stláčaním vláknového rúna v stláčacej stanici, zahŕňajúci dopravovanie predspracovaného rúna k rozdeľujúcemu zariadeniu (41), rozdelenie rúna na dve alebo viac pomocných vrstiev (43, 45) rúna, stláčanie aspoň jednej pomocnej vrstvy (45) v smere hrúbky, združovanie pomocných vrstiev (43,45') rúna a ich dopravu k spájacej stanici (25), v ktorej sa rúno spája, vyznačujúci sa tým, že pozdĺžne stláčanie vláknového rúna sa uskutočňuje v stláčacej jednotke (19) bez stláčania v smere hrúbky v kontinuálnej stláčacej zóne, v ktorej sa udržiava nominálna hrúbka výrobku a pretrhnutiu naťahovaných pomocných vrstiev (43, 45) medzi stláčacou jednotkou (19) a spájacou stanicou (25) sa preventívne zabraňuje obmedzujúcimi prostriedkami.

13. Spôsob výroby podľa predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že pozdĺžne stláčanie vytvára na predspracovanom rúne zvráskavenú štruktúru.

14. Zariadenie na kontinuálnu výrobu dvoj alebo viacvrstvových minerálnych vláknitých dosiek z minerálnych vlákien obsahujúce prvé dopravné prostriedky na predspracovanie rúna, usporiadané za sebou v dopravnom smere (F) na predspracovanie rúna, dopravné prostriedky na dopravu rúna k rozdeľujúcemu zariadeniu (41), rozdeľujúce zariadenie (41) na rozdeľovanie rúna na dve alebo viac pomocných vrstiev (43, 45), prostriedky na stláčanie rúna aspoň jednej pomocnej vrstvy (45) rúna v smere hrúbky, druhé dopravné prostriedky na následné združovanie pomocných vrstiev (43, 45') rúna a ich dopravu do spájacej stanice (25), v ktorej je rúno spájané, vyznačujúce sa tým, že prvé dopravné prostriedky vytvárajú stláčaciu jednotku (19), ktorá obsahuje aspoň dva páry dopravníka (31, 33; 35, 37), ktoré sú umiestnené za sebou v dopravnom smere a prostriedky, ktoré sú usporiadané na zabránenie pretrhnutia naťahovaných pomocných vrstiev (43, 45) medzi stláčacou jednotkou (19) a spájacou stanicou (25).

15. Zariadenie podľa nároku 14, vyznačujúce sa tým, že prostriedky na zabránenie pretrhnutia sú obmedzujúce prostriedky vybraté z prostriedkov, ako sú pásy, reťaze, valčekové systémy alebo vodiace plochy.

16. Zariadenie podľa nároku 14 alebo 15, vyznačujúce sa tým, že obmedzujúce prostriedky na zabránenie pretrhnutia sú umiestnené od rozdeľujúceho zariadenia (41) k prostriedkom na stláčanie aspoň jednej pomocnej vrstvy a od rozdeľujúceho zariadenia k druhým dopravným prostriedkom.

17. Zariadenie podľa nároku 14 až 16, vyznačujúce sa tým, že ďalej obsahuje dávkovacie ústrojenstvo (57) na nanášanie spojiva na pomocné vrstvy pred ich ďalším združovaním.

18. Zariadenie podľa nároku 14 až 17, v y z n a č u j ú c e sa t ý m , že rozdeľujúce zariadenie (41) obsahuje pásový nôž alebo pásovú pílu.

19. Zariadenie podľa nároku 14 až 18, vyznačujúce sa tým, že ďalej obsahuje čistiace zariadenie na kontinuálne alebo prerušované čistenie pásového noža alebo pásovej píly.

20. Zariadenie podľa nároku 14 až 19, vyznačujúce sa tým, že prostriedky na zabránenie pretrhnutia obsahujú dopravník (49) ako pridržiavajúce zariadenie na aspoň rozdeľujúcom zariadení (41) a nasledujúce pridržiavajúce zariadenie je vertikálne nastaviteľné v oblasti viacnásobnej jednotky (21).