SK11112000A3

SK11112000A3 - Pevné prísady do palív

Info

Publication number: SK11112000A3
Application number: SK1111-2000A
Authority: SK
Inventors: Claus Peter Jakob; Christoph B�Hr; Harald Schwahn; Dietmar Posselt
Original assignee: Basf Aktiengesellschaft
Priority date: 1998-02-06
Filing date: 1999-02-05
Publication date: 2001-04-09
Also published as: EP1051462A1; IL137400A; HUP0102107A2; NO20003935L; HUP0102107A3; US6312480B1; EP1051462B1; NO20003935D0; KR20010040643A; ATE243245T1; EE200000457A; TR200002269T2; WO1999040166A1; AU754706B2; NZ505969A; ES2203066T3; IL137400A0; DE59905998D1; JP2002502910A; AU2522499A

Description

Oblasť techniky

Predložený vynález sa týka pevných alebo mazľavých doplnkových kompozícií pre palivá.

Doterajší stav techniky

Karburátory a prívodné systémy benzínových motorov ako aj vstrekovacie systémy na dávkovanie paliva v benzínových a dieselových motoroch sú vo zvýšenej miere kontaminované prímesami. Prímesi sú spôsobené časticami prachu zo vzduchu nasatého motorom, nespálenými zvyškami uhľovodíkov zo spaľovacej komory a z plynov z vetracieho otvoru kľukovej skrine, ktoré prechádzajú do karburátora.

Tieto zvyšky podsúvajú pomer vzduch/palivo počas voľnobehu a v nižšej časti rozsahu čiastočného zaťaženia tak, že zmes je bohatšia a spaľovanie je menej úplné. Ako následok sa zvyšuje podiel nespálených alebo čiastočne spálených uhľovodíkov vo výfukových plynoch a spotreba benzínu.

Je známe, že na zabránenie týchto nevýhod sa na udržiavanie čistoty ventilov a karburátora alebo vstrekovacích systémov sa používajú prísady do palív (porovnaj napríklad: M. Rossenbeck v Katalysatoren, Tenside, Mineraloladditive, Ed. J. Falbe a U. Hasserodt, str. 223, G. Thieme Verlag, Stuttgart 1978). V závislosti od spôsobu účinku a prednostného miesta účinku takýchto detergentných prísad sa v súčasnosti rozlišuje medzi dvomi generáciami prísad. Prvá generácia prísad bola schopná iba zabrániť tvorbe povlakov v prívodnom systéme, avšak nie odstrániť jestvujúce povlaky. Na druhej strane, prísady druhej generácie zamedzujú a odstraňujú povlaky. Vykazujú teda jednak účinok udržania čistoty ako aj účinok vyčistenia. Toto je možné predovšetkým z dôvodu ich vynikajúcej tepelnej stability v zónach s relatívne vysokou teplotou, najmä v prívodných ventiloch.

Takéto detergenty, ktoré môžu pochádzať z mnohých tried chemických látok, sa vo všeobecnosti používajú v kombinácii s nosnými olejmi, a prípadne ďalšími prídavnými zložkami, napríklad inhibítormi korózie a deemulgátormi. Tieto kvapalné doplnkové prípravky sa pridávajú zvyčajne s použitím vhodných

-2dávkovacích zariadení do paliva, pričom tieto monitorujú ich účinok. Avšak pri skladovaní a distribúcii palív sú tiež prípady, kedy nie je dostupná žiadna možnosť vhodného dávkovania kvapalných prísad do paliva. Tu by bolo nápomocné a výhodné jestvovanie prísad do paliva v pevnej forme, ktorá sa rozpúšťa v palivách. Predstavovali by značné zlepšenie v porovnaní s kvapalnými prísadami, pretože by sa tým odstránila technická komplexnosť a vysoké náklady dávkovacieho zariadenia.

Dokument DE-A-44 31 409 opisuje mazľavú prísadu do paliva, ktorú je možné prečerpávať, ktorá sa môže dávkovať priamo do palivového prívodného potrubia. Mazľavá látka má obsah prísad od približne 5 do 35 % hmotn. a obsahuje od 10 do 60 % hmotn. olejov, tukov a/alebo voskov a od 1 do 10% hmotn. zahusťovadla, napríklad bentonitu. Nevýhodou takýchto prídavných prípravkov do paliva sú zlé vlastnosti pri manipulácii s mazľavým produktom a vysoká technická komplexnosť pri dávkovaní mazľavej látky do paliva.

Dokument CA-A-2 143 140 opisuje pevné prísady pre motory s vnútorným spaľovaním. Pevný prípravok sa pripraví adsorbciou kvapalnej prísady na porézny pevný v palive rozpustný nosič, výhodne nosič na báze naftalénu, a uzatvorením pórov nosiča po adsorbcii prísady. Nevýhodou týchto pevných prísad je ich nevyhovujúci spôsob prípravy. Ďalšou závažnou nevýhodou je obmedzená adsorptivita použitých naftalénových granúl. Napríklad sa uvádza, že 1,6 g granula môže typicky absorbovať len množstvo prísady, ktorá zodpovedá jednej tretine jej objemu.

Dokument USA-A-4 639 255 opisuje rozličné kompozície pevných prísad do paliva. Podľa prvého tu opísaného uskutočnenia je poskytnutý granulovaný prípravok prísady, ktorý má obsah prísady od približne 25 do asi 75 % hmotn., vztiahnuté na hmotnosť kompozície. Prísada je obsiahnutá v kompaktnom činidle dispergovateľnom v palive, napríklad v parafínovom vosku, a granule prísady sa na povrchu spoja. Príkladmi výhodných aditív sú hydrogenované polybutény s molekulovou hmotnosťou od približne 700 do asi 1100 a reakčné produkty jedného alebo viacerých rastlinných olejov a polyetylénimínu, dodatočne derivatizované s kyselinou sulfónovou. Dokument US-A-4 639 255 ďalej opisuje prípravky pevných prísad do paliva, ktoré ako zhutňujúce činidlo obsahujú

-3aromatický uhľovodík, napríklad naftalén alebo ľahko sublimujúci durén (1,2,4,5tetrametylbenzén), v množstve od približne 50 do 95 % hmotn.. Ďalší prípravok pevnej prísady obsahuje okrem zhutňujúceho činidla alkohol s dlhým reťazcom, ako modifikátor na zvýšenie teploty topenia. Ďalší prípravok pevnej prísady má obsah prísady od 5 do 40 % hmotn., pričom granule prísady obsahujú povlak penového parafínového vosku. Napokon US-A-4 639 255 opisuje prípravok prísady, ktorý obsahuje penový nosič. Všetky z vyššie opísaných prípravkov pevnej prísady nie sú ešte stále celkom uspokojivé vzhľadom na ich obsah prísady a/alebo z dôvodu ich relatívne komplikovanej prípravy. Americký dokument US-A4 639 255 jednoznačne zdôrazňuje odborníkom skúseným v odbore, že obsah prísady pri nepoťahovaných prípravkoch nemôže predstavovať viac ako 40 % hmotn. a výhodne by mal predstavovať od približne 10 do 30, predovšetkým výhodne od približne 15 do 25 % hmotn..

Predmetom predloženého vynálezu je poskytnúť pevné alebo mazľavé prípravky prísad do paliva, ktoré sa vyznačujú ako vysokým obsahom prísady tak i jednoduchou prípravou. Zámerom je predovšetkým poskytnúť vysoko koncentrované, pevné alebo mazľavé detergentné prípravky prísad.

Podstata vynálezu

Zistili sme, že tento predmet sa prekvapujúco dá dosiahnuť poskytnutím kompozície prísady do paliva, ktorá je pri štandardných podmienkach teploty a tlaku nekvapalná, pevná alebo mazľavá, môže sa použiť predovšetkým v benzínových palivách a obsahuje výhodne homogénnu zmes pevného zhutňujúceho činidla rozpustného alebo dispergovateľného v palive a najmenej jednu kvapalnú prísadu do paliva, pričom kompozícia vykazuje obsah prísady od viac ako 40 do približne 99, výhodne od približne 50 do 95, napríklad od približne 60 do 90 % hmotn. alebo od približne 75 do 90 % hmotn., vztiahnuté na jej celkovú hmotnosť.

Nové kompozície prísad sú výhodné v tom, že z dôvodu ich vysokého obsahu prísady vykazujú podstatne zlepšenú výkonnosť. Okrem toho sú výhodné vtom, že sa môžu jednoducho pripraviť začlenením prísady alebo prísad do napríklad taveniny zhutňujúceho činidla, ktoré je pevné pri teplote prostredia,

-4homogenizáciou zmesi, prípadne jej ochladením podľa potreby a jej výrobou vhodným spôsobom. Nie je nevyhnutne potrebné buď speňovať zhutňujúce činidlo alebo podrobiť pevný prípravok povrchovej úprave, napríklad tvorbe granúl. Nové prípravky sú tiež výhodné v tom, že sa môžu pridávať do paliva bez čerpacieho zariadenia. Okrem toho, dávka sa môže oveľa ľahšie adjustovať a ľahšie sa vyhovie požiadavkám na viskozitu produktu obsahujúceho prísadu.

Údaje o stave agregácie, ako sú pevné látky, kvapalné látky a mazľavé látky, sú uvedené v kontexte predloženého opisu s odkazom na štandardné podmienky teploty a tlaku, t.j. teplota približne 20 °C a tlak približne 1 atmosféry.

Nové pevné alebo mazľavé kompozície majú rozsah teploty topenia alebo teplotu topenia približne 25 až 95 °C, výhodne približne 30 až 90 °C, predovšetkým výhodne 35 až 70 °C, napríklad od približne 35 do 50 °C.

Pokiaľ nie je uvedené inak, obsahy prísad uvedených v kontexte predloženého vynálezu predstavujú sumu obsahov všetkých zložiek pre určitý prípravok iný než zhutňujúce činidlo.

Homogénna kompozícia je prítomná, ak v novej pevnej látke nie sú vizuálne detegovateľné žiadne fázové rozhrania alebo separačné oblasti.

Vo výhodnom uskutočnení nové kompozície obsahujú najmenej jednu detergentnú prísadu ako hlavnú zložku prísady. Používajú sa predovšetkým prísady, ktoré jednak zabraňujú tvorbe povlakov v prívodných ventiloch a jednak odstraňujú už vytvorené povlaky. Tieto teda vykazujú ako účinok udržania čistoty tak aj účinok vyčistenia.

Prísady, ktoré sú vhodné podľa predloženého vynálezu, sú zvolené z polyéteramínov, ako sú napríklad poly-C₂-C6-alkylénoxyamíny, a polyalkénamínov, ako sú poly-C2-C₆-alkénamíny, a z ich funkčných derivátov. Predovšetkým výhodné detergentné prísady sú zvolené z polyizobuténamínov a ich funkčných derivátov. Polyizobuténová časť týchto prísad sa môže pripraviť napríklad z C₄frakcie, ktorá sa zvyčajne získa tepelným alebo katalytickým krakovaním a ktorá vykazuje vysoký obsah izobuténu, prostredníctvom napríklad katiónovej

-5polymerizácie. Polyizobuténová časť môže tiež pochádzať zo zmesí n-buténu a /butánu, napríklad prostredníctvom katiónovej polymerizácie, pričom molárny pomer n-buténu a /-buténu sa môže zvoliť ľubovoľne a napríklad môže sa ľubovoľne nastaviť v rozsahu od 1 : 20 do 20 :1, napríklad 1 : 10 až 10 :1. Polyizobuténová časť môže taktiež pochádzať z v podstate čistého /-buténu, napríklad prostredníctvom katiónovej polymerizácie, a teda obsahuje približne 100 % jednotiek /-buténu v polymerizovanej forme. Vyššie uvedené polyalkylénamíny sa výhodne pripravia z takzvaného reaktívneho polyakylénu, ktorý je známy z doterajšieho stavu techniky. Tento výhodne vykazuje vysoký obsah koncových dvojitých väzieb, napríklad približne > 50 % alebo > 70 % alebo > 90 %. Podľa predloženého vynálezu, pod funkčným derivátom sa rozumie chemicky modifikovaná detergentná prísada, ktorá má čistiaci účinok, ktorý je kvantitatívne porovnateľný avšak nie nevyhnutne celkom identický pokiaľ ide o úroveň alebo intenzitu, v porovnaní s detergentnou prísadou.

Detergentné prísady výhodne používané podľa predloženého vynálezu sú známe z doterajšieho stavu techniky. Polyizobuténamidy sú opísané napríklad v dokumentoch EP-A-0 244 616 a EP-A-0 578 323. Ďalšie detergentné prísady, ktoré sú vhodné podľa predloženého vynálezu, sú opísané napríklad v európskych patentových prihláškach EP-A-0 277 345, EP-A-0 356 725, EP-A-0 476 485, EP-A0 484 736, EP-A-0 539 821, EP-A-0 543 225, EP-A-0 548 617, EP-A-0 561 214, EP-A-0 567 810 a EP-A-0 568 837; v nemeckých patentových prihláškach DE-A39 42 860, DE-A-43 09 074, DE-A-43 09 271, DE-A-43 13 088, DE-A-44 12 489, DE-A-44 25 834, DE-A-195 25 938, DE-A-196 06 845, DE-A-196 06 846, DE-A19615 404, DE-A-196 06 844, DE-A-196 16 569, DE-A-196 18 270 a DE-A196 14 349, a vo WO-A-96/03479. Predovšetkým využiteľné kvapalné detergentné prísady sú komerčne dostupné od firmy BASF AG, Ludwigshafen a pod obchodným menom Kerocom® PIBA. Tieto obsahujú polybuizobuténamidy rozpustené v alifatických Cw-n-uhľovodíkoch.

Detergentné prísady používané podľa vynálezu, predovšetkým výhodne používané polyizobuténamidové prísady, majú zvyčajne priemernú molekulovú

-6hmotnosť Mn od približne 150 do asi 5000 g/mol, výhodne od približne 500 do asi 2000 g/mol, predovšetkým výhodne od približne 800 do asi 1500 g/mol.

Obsah detergentných prísad, napríklad polyizobuténamínov a ich funkčných derivátov je od približne 20 do 100% hmotn., výhodne viac ako 30% hmotn., predovšetkým výhodne viac ako 40 % hmotn., napríklad od približne 45 do 70 % hmotn., vztiahnuté na celkovú hmotnosť prísad obsiahnutých v novej kompozícii. Ak je prítomná detergentná zložka prísady v takomto množstve, v kontexte podľa predloženého vynálezu sa použije termín hlavná zložka prísady kompozície.

Množstvo detergentnej prísady môže predstavovať napríklad viac ako približne 10 % hmotn., napríklad od 15 do 30 % hmotn. alebo viac, ako je od približne 40 do 99 % hmotn. alebo od 50 do 95 % hmotn. alebo od 60 do 90 % hmotn. alebo od 75 do 95 % hmotn., vztiahnuté na celkovú hmotnosť pevného alebo mazľavého prípravku prísady.

Okrem detergentnej prísady môžu byť prítomné ďalšie zvyčajné prísady do palív a iné prísady, napríklad inhibítory korózie, deemulgátory a farbivá. Ak je to potrebné, môžu sa tiež pridať nosné oleje.

Príkladmi využiteľných nosných olejov alebo nosných kvapalín sú minerálne nosné olejov, syntetické nosné oleje a ich zmesi, ktoré sú kompatibilné s prísadou alebo s prísadami používanými v palive. Vhodnými minerálnymi nosnými olejmi sú frakcie, získané pri spracovaní minerálnych olejov, ako je petrolej a nafta, rafinovaný zvyšok z destilácie ropy, alebo minerálne oleje s viskozitou SN 500 900, ako aj aromatické uhľovodíky, parafínové uhľovodíky a alkoxyalkanoly.

Príkladmi vhodných syntetických nosných olejov sú polyolefíny, (poly)estery, (poly)alkoxyláty a predovšetkým alifatické polyétery, alifatické polyéteramíny, alkylfenolom iniciované polyétery a alkylfenolom iniciované polyéteramíny. Vhodné nosné olejové systémy sú opísané napríklad v dokumentoch DE-A-38 38 918, DEA-38 26 608, DE-A-41 42 241, DE-A-43 09 074, US-A-4 877 416 a EP-A0 452 382, ktoré sú týmto výslovne začlenené do odkazov. Príkladmi predovšetkým vhodných nosných olejov sú alkoholom iniciované polyétery obsahujúce od 15 do

30, napríklad 20 do 25, C₃-C6-aíkylénoxidových jednotiek, napríklad zvolených

-7z propylénoxidových, n-butylénoxidových a izobutylénoxidových jednotiek alebo ich zmesí.

Typická zmes prísad obsiahnutá v novej kompozícii obsahuje napríklad

a) od približne 20 do 80, výhodne od približne 60 do 80 % hmotn. najmenej jedného polyizobuténamínu alebo jedného jeho funkčného derivátu;

b) od približne 20 do 80, výhodne od približne 20 do 40 % hmotn. najmenej jednej syntetickej nosnej kvapaliny, napríklad alkylfenolom iniciovaného polyéteru, napríklad pozostávajúceho z od približne 15 do 30, napríklad od približne 20 do 25, C₃-C₆-alkylénoxidových jednotiek, napríklad propylénoxidových, n-butylénoxidových alebo izobutylénoxidových jednotiek alebo ich zmesí a/alebo najmenej jedného nosného oleja na báze minerálneho oleja, a

c) od 0 do približne 5, výhodne od približne 1 do 4 % hmotn. najmenej jednej ďalšej prísady vyššie spomenutého typu, ale odlišného od a), pričom uvedené hmotnosti sú vztiahnuté na celkovú hmotnosť zložiek a), b) a c) pridaných ku zhutňujúcemu činidlu. Vhodné zmesi prísad majú napríklad teplotu varu od približne 120 °C, napríklad od približne 150 alebo 180 °C, špecifickú hmotnosť (15 °, DIN 51757) od približne 0,8 do 0,9 g/cm³ a viskozitu (20 °C, DIN 51562) od približne 50 do 200, napríklad od približne 70 do 160 mm²/s. Takéto zmesi prísad sú dostupné ako komerčné produkty, napríklad pod obchodným menom Keropur® 3222, 3131 a ES 3401.

Zhutňujúce činidlo použité na prípravu nových prísad je výhodne rozpustné v palive a zvyčajne má teplotu topenia alebo teplotu mäknutia vyššiu ako zodpovedajúce hodnoty pripravených kompozícií, napríklad od približne 30 do 100 °C, výhodne od približne 30 do 90 °C, predovšetkým výhodne od 40 do 70 °C. Zhutňujúce činidlo je výhodne zvolené z v palive rozpustných (a) prírodných voskov, napríklad petrochemických voskov, predovšetkým parafínového vosku a vazelíny; (b) chemicky modifikovaných voskov, napríklad tvrdých voskov a (c) syntetických voskov, napríklad polyetylénových voskov a polyizobuténu s vysokou molekulovou hmotnosťou (porovnaj napríklad Ullmann's Encyclopädie der Technischen Chemie, 3^rd Ed. Vol. 18, str. 262 a nasl.). Niektoré príklady vhodných

-8v palive rozpustných voskov sú taktiež opísané v americkej patentovej prihláške US-A4 639 255. Vyššie uvedené publikácie sú týmto výslovne začlenené do odkazov. Môžu sa tiež použiť zmesi vyššie uvedených zhutňujúcich činidiel.

Zhutňujúce činidlá, ktoré sú vhodné podľa predloženého vynálezu, majú rozpustnosť paliva až do približne 10 %, vztiahnuté na hmotnosť použitého paliva.

Nové palivové kompozície prísad sa môžu pripraviť jednoduchým spôsobom s použitím všeobecne známych postupov. Na tento účel sa zhutňujúce činidlo výhodne zahreje na svoju teplotu mäknutia, pridá sa prísada po paliva alebo zmesi prísad a, v prípade potreby, sa pridá nosný olej za miešania a v miešaní sa pokračuje až pokým sa nevytvorí homogénna zmes. Kvapalná zmes sa potom nechá stuhnúť. Je taktiež možné začleniť prísadu do zhutňujúceho činidla pomocou miesenia alebo vytláčaním taveniny. Pripravená kompozícia sa potom vyrába pomocou vytláčania alebo granulovania. Taktiež je možné poskytnúť kompozície vtabletkovej alebo práškovej forme. Enkapsulácia granúl alebo tabletiékje možná, avšak nie je potrebná.

Nové kompozície prísad sa môžu pridať do paliva bez osobitých technických zariadení, napríklad priamo po vložení do nádrže vozidla. Odmerané jednotky, napríklad granule, sa pridajú v množstve požadovanom na stabilizáciu koncentrácie detergentnej prísady od približne 20 do 5000, napríklad približne 400 až 900 mg/kg paliva.

Príklady , ktoré nasledujú, ilustrujú vynález. Ak nie je uvedené inak, stanovenie špecifickej hmotnosti sa uskutočňuje podľa DIN 51757 a stanovenie viskozity podľa DIN 51562.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Príprava pevnej kompozície prísady

a) 100 g konvenčnej kompozície prísady pre benzínové palivá (Keropur® 3222) (teplota varu: > 165 °C, špecifická hmotnosť (15 °C) = 0,865 g/ml; viskozita (20 °C) = 120 mm²/s; 25 % hmotn. polyizobuténamínu, Mn = 1000, ako detergent) sa

-9za miešania zmieša s polovičným množstvom taveného komerčného tvrdého parafínu (teplota topenia = 55 °C). Po homogenizácii zmesi sa táto nechá ochladiť na laboratórnu teplotu, parafín znova vytuhne a prísada sa enkapsuluje. Takto pripravená pevná prísada do paliva je rozpustná v konvenčných palivách.

b) Príklad 1a) sa opakoval, avšak prísada a tvrdý parafín sa použili v pomere 1:1. Podobne sa získala pevná kompozícia prísady do paliva rozpustná v palive.

Príklad 2

Príprava kompozície pevnej prísady g polyizobuténamínu (Mn = 1000) sa miesi s rovnakým množstvom tvrdého parafínu (teplota topenia = 55 °C) v miesiči (200 ml miesič od Werner & Pfleiderer) počas jednej hodiny pri teplote 20 °C.

Po tomto stupni spracovania, detergent je prítomný v pevnej forme (rozsah teploty topenia 35 až 40 °C).

Príklad 3

Stanovenie čistiaceho účinku prípravku pevnej prísady

Nové pevné prísady do paliva sa testovali, predovšetkým s ohľadom na ich udržateľnosť ako čističe prívodných ventilov, pomocou testov motora, ktoré sa uskutočnili v pokusoch s testovacím lôžkom s motorom Opel Kadett podľa CEC F04-A-87. Prísada pripravená podľa príkladu 1b) sa pridala ku komerčnému benzínovému palivu v množstve, ktoré zodpovedá množstvu 600 mg Keropuru/kg paliva. Výsledky sú zosumarizované v nižšie uvedenej tabuľke 1.

Tabuľka 1

Prísada	Dávka [mg/kg]	Povlaky prívodných ventilov [mg/ventil]
		1	2	3	4
Základná hodnota	-	510	277	250	467
Pevná prísada do benzínového paliva podľa príkladu 1 b)	1200	6	7	9	45

-10Výsledky testov ukázali, že povlaky prívodných ventilov boli v podstatnej miere zredukované v porovnaní so základným ventilom bez prítomnosti prísad.

Príklady 4 až 8

Ďalšie nové prípravky prísad sa pripravili na báze experimentálneho postupu z príkladu 1 a testovali sa na správanie sa počas tavenia, na rozpustnosť paliva a vypúšťanie. Stanovené experimentálne výsledky sú zosumarizované v tabuľke 2.

Stanovené experimentálne výsledky ukazujú, že nové vysoko koncentrované stabilné prípravky prísad sa môžu pripraviť jednoduchým spôsobom z kvapalných prísad palív.

Tabuľka 2

Príklad č.	< in	tu <p	r*- co
2 o N σ' O “ ai	o o V“ v	O o t— T“	o o r— T—
D “O £ ° -S o »W CN Is >	® Q C č	nie nie	nie nie
Rozsah teploty topenia [°C]	35-40 35-40	35 - 40 35-40	35-40 35-40
Konzistencia [pri 20 °C]	1 Pevná Mazľavá	Pevná Mazľavá	Pevná Mazľavá
'<1 “ -C £	1 16,5 20	16,5 20	16,5 20
Zmiešavací pomer prísada: parafín⁵’	2:1 4 : 1	2 : 1 4 : 1	2 : 1 4 : 1
Prísada	□ o Q.N· o n <5 co yr m	@ŕí ϊί Ί^- □ O Q.Ng CO ® CO ¥ UJ	□ o Q.Ng CO (D CO kí Hl

OT	ro
0)	c
E	>
N	o
tu	’äľ
O	o
'5*	JZ o
-C	<>,
(U	c
OT	OT
.Q	o
O	c
	JC
ÔT	o >»
O	JKÍ
E	o 4-* tu
o	4^4
c	C
<0
o	V)
c
>	0) (U
	E
o	N
o o	>
T—
\|\|	O O
c	o
s	II
<	c s
OQ
Q- (U ’äľ £ ô	<
m
Q.
E .c	č
.C >(1)	o
o E	E
° o	r:

ΓΜ

CO

co

7) polyizovbutylénamin, Mn = 1000

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Kompozícia prísady do paliva, vyznačujúca sa tým, že obsahuje homogénnu zmes pevného zhutňujúceho činidla rozpustného v palive a najmenej jednu kvapalnú prísadu do paliva, pričom kompozícia vykazuje obsah prísady od viac ako 40 do približne 99 % hmotn., vztiahnuté na celkovú hmotnosť, pričom je pevná alebo mazľavá pri štandardných podmienkach teploty a tlaku, a ktorá obsahuje najmenej jednu detergentnú prísadu v množstve viac ako približne 10 % hmotn., vztiahnuté na celkovú hmotnosť kompozície.
2. Kompozícia podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že sa topí pri teplote v rozsahu od približne 25 do 95 °C.
3. Kompozícia podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že detergentná prísada je zvolená z polyéteramínov a polyalkénamínov, predovšetkým z polyizobuténamínov a ich funkčných derivátov.
4. Kompozícia podľa nároku 3, vyznačujúca sa tým, že obsah detergentnej prísady predstavuje od približne 20 do asi 100 % hmotn., vztiahnuté na celkovú hmotnosť prísad obsiahnutých v kompozícii.
5. Kompozícia podľa nároku 4, vyznačujúca sa tým, že obsahuje najmenej jednu ďalšiu prísadu, zvolenú z inhibítorov korózie, deemulgátorov a farbív, a prípadne, najmenej jedného nosného oleja.
6. Kompozícia podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že zhutňujúce činidlo má teplotu topenia od približne 30 do 100 °C.
7. Kompozícia podľa nároku 6, vyznačujúca sa tým, že zhutňujúce činidlo je zvolené z v palive rozpustných prírodných voskov, chemicky modifikovaných voskov a syntetických voskov, predovšetkým parafínového vosku, polyetylénového vosku, polyizobuténu s vysokou molekulovou hmotnosťou a vazelíny a ich zmesí.
8. Kompozícia podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že obsahuje zmes prísady obsahujúcej približne

a) 20 až 80 % hmotn. najmenej jedného polyizobuténamínu;

b) 20 až 80 % hmotn. najmenej jednej syntetickej nosnej kvapaliny, alebo jedného nosného oleja na báze minerálneho oleja, a

c) 0 až 5 % hmotn. najmenej jednej ďalšej prísady, pričom uvedené obsahy sú vždy vztiahnuté na celkovú hmotnosť zložiek a), b) a

c) pridaných ku zhutňujúcemu činidlu.
9. Kompozícia podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že obsahuje najmenej jeden polyizobuténamín s Mn približne 150 až 5000.
10. Kompozícia podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že sa vyrába vo forme pevných, výhodne nepoťahovaných dávkových jednotiek.