SK30695A3 - Method of convex bending of glass and device for realization of this method - Google Patents

Description

(57) Anotácia:

Sklo zahriate na ohýbaciu teplotu prechádza pecou nesené na plochom dopravníku, ktorý ho dopravuje do ohýbacej bunky na konvexné ohýbanie, kde je okolitá teplota v podstate totožná s teplotou konvexného ohýbania. Bunka obsahuje konvexnú, tuhú, z hľadiska krivosti vnútornú formu, smerom ku ktorej sa sklenený plošný diel pohybuje zvislo, prostredníctvom prstencovej konkávnej protiľahlej, z hľadiska krivosti vonkajšej formy, za účelom jeho lisovania medzi vnútornou formou a vonkajšou protiľahlou formou. Spôsob obsahuje fázu hrubého predtvarovania na pretváranie gravitáciou na prstencovej protiľahlej forme predtým, ako sklo vojde do styku s konvexnou, z hľadiska krivosti vnútornou formou. Zariadenie je tvorené vodorovnou pecou, bunkou na konvexné ohýbanie, v ktorej sa udržiava teplota blízka teplote konvexného ohýbania plošného skleneného dielu, konkávnou protiformou posunuteľnou medzi hornou polohou pri vnútornej forme a spodnou polohou pod dopravnou rovinou a prostriedkom na riadenie rýchlosti zvislého posunu prstencovej protiformy.

?ľ 306-9$

- 1 SPÔS03 Ofí'/bAŕJIA 6KLA A 2A^/AT>EN/£ AJA *ΎΚΟΜΑ'VAMIE -TOHTO SrÔSOTSV

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobov výroby plošných sklenených dielov so zameraním na výrobu tvrdených bezpečnostných skiel pre motorové vozidlá a/alebo ktoré boli zostavené s pomocou plastových fólií. Vynález sa konkrétne zameriava na zlepšenie tvarovacích postupov, v ktorých sa sklá zahrievajú a dopravujú vo vodorovnej polohe pecou a potom sa konvexné stvárňujú v tepelne izolovanom priestore predtým, ako sú dopravované na chladiacu stanicu.

Doterajší stav techniky

Najnovší vývoj v automobilovom priemysle viedol k stále vzrastajúcim požiadavkám na zložité tvary, s predovšetkým lokálne veľmi výraznými zakriveniami a najmä nerozvinuteľnými tvarmi, odvodenými od guľových, nevalcovitých tvarov. Súbežne sa kladú stále vyššie požiadavky na optickú kvalitu. Rovnako tak sa požaduje súlad s hlavným zakrivením, s úzkymi toleranciami, pre všetky body povrchu skla a nielen pre oblasti pri jeho obvode.

Zasklenia so zložitými tvarmi sa získavajú predovšetkým pomocou dvoch rozdielnych technológií.

V prvej, ktorá sa hlavne používa pre sklá zostavované vrstvením, ako sú predné sklá, sa jedno alebo dve sklá položia za studená na rám, ktorého obvodová geometria reprodukuje tvar, ktorý sa má dodať plošným skleneným dielom a potom sa zostava zahreje v peci, aby sa jej dodal požadovaný tvar gravitačným prehnutím. V posledných niekoľkých rokoch bolo za účelom uspokojenia požiadavky na stále zložitejšie tvary navrhnuté, aby sa na konci operácie používalo lisovanie s použitím protiformy.

V druhej technológii, ktorá sa používa hlavne pre tvrdené alebo spevnené sklá, sa vykonáva zreteľné rozlíšenie medzi fázou žíhania sklenených tabúľ, zahrievaných v peci, ktorou prechádzajú ploché, pri doprave na valčekoch alebo vzduchovom vankúši a tvarovacou fázou, ku ktorej dochádza pri použití nástrojov, ktoré pôsobia iba na sklo, keď je jeho teplota na vhodnej úrovni.

Pri postupoch s tvrdením bez toho, aby tento pojem mal vylúčiť výrobu vrstvených skiel, tak dochádza k podstatnému zmenšeniu počtu nástrojov na konvexné ohýbanie a skrátenie doby znehybnenia na výrobu daného skla. S ohľadom na veľký počet modelov áut je táto redukcia veľmi dôležitou výhodou, ktorá z hľadiska vylúčenia problémov s ohľadom na vedenie skladu nástrojov. Okrem toho sú doby cyklov pri postupoch s tvrdením väčšinou oveľa kratšie.

Bezprostrednou ťažkosťou pri takýchto postupoch s tvrdením, používajúcich nástroje statickej povahy v tom zmysle, že neopúšťajú tvarovaciu bunku, je to, že sú potrebné presuny sklenený tabúľ z dopravníka na prvý tvarovací nástroj a v prípade zložitých tvarov z uvedeného prvého nástroja na doplnkový tvarovací nástroj, ktorý spolupôsobí s prvým nástrojom, a konečne na podporný nástroj počas chladenia. Všetky tieto procesy môžu ovplyvniť kvalitu skla, pretože vedú k rizikám tvorby značiek na skle a zlého nastavovania polohy, takže nakoniec dôjde k zlej optickej’ kvalite a/alebo nesúladu s hlavným zakrivením.

Okrem toho predstavuje rad tzv. procesov s tvrdením nároky na riadenie z hľadiska času a s ohľadom na väčšie riadenie polohového nastavovania nástrojov je jednoduchšie ich umiestňovať v otvorenom ovzduší mimo pec. Za týchto podmienok je zrejmé, že sklo bude počas konvexného ohýbania chladnúť. Tvrdiaca fáza však vyžaduje minimálnu teplotu, vedúcu k potrebe prehriať sklo v peci (ale potom je ovplyvnená jeho optická kvalita) a/alebo veľmi rýchlo vykonávať ohýbanie do konvexného tvaru, čo je možné iba vtedy, ak je hľadaný tvar jednoduchšej povahy.

Bolo údajne navrhnuté predtvarovávať zasklievacie dielce predtým, ako sa nechávajú prechádzať konvexnou ohýbacou stanicou tak, že sa lisujú medzi pevnou vnútornou formou (vnútorné z hladiska zakrivenia) a vonkajšou formou (z hľadiska zakrivenia), pričom sa predtvarovávanie dosiahne tým, že sa sklo na konci pece vedie na otáčavé prvky ako valčeky typu vretien alebo vodiacich valčekov alebo na vodiace dosky. Tieto prvky sú však samotné dôležitým zdrojom chýb a je prakticky nemožné na takýchto prvkoch správne polohovo nastavovať pohybujúce sa sklo.

Je samozrejmé možné polohové nastavovanie na vstupe do predtvarovacej oblasti, ale jeho účinnosť je relatívna a opäť závisí od zložitosti požadovaného tvaru, kde jednoduchý tvar je oveľa tolerantnejší s ohľadom na kvalitu polohového nastavenia. Okrem toho je predtvarovanie v dôsledku otáčavých prvkov valcové, ale ako bolo uvedené vyššie, sú najzložitejšie tvary guľové, s miestne malými pozdĺžnymi a priečnymi polomermi zakrivenia. Valcové predtvarovanie iba umožňuje sa priblížiť k jednému z týchto polomerov zakrivenia.

Tieto procesy za studená sú v protiklade voči procesom za tepla, pri ktorých je tvarovacia bunka celistvou súčasťou pece alebo je aspoň tepelne izolovaná tak, že sa v nej udržiava teplota v podstate totožná s teplotou skla, keď opúšťa pec. Je potom možné predĺžiť o niekoíko sekúnd čas vyhradený tvarovaciemu procesu,· ktorý na jednej strane umožňuje minimalizovať teplotu pri opustení pece a na druhej strane dosahovať vyhranenejšie konvexné tvary tým, že sú k dispozícii primerané časy na relaxáciu, aby sa zabránilo akýmkoľvek zlomom skla.

V obvyklých variantoch týchto technológií je sklo presúvané z dopravníka do vnútornej formy, ktorej tvar zaujíma pôsobenie poklesu tlaku alebo vákua (EP 3 391, EP 241 355) alebo stúpajúceho prúdu horúceho vzduchu (EP 169 770) alebo gravitácia (WO-91/17962). Následne po tomto predtvarovaní v dotyku s vnútornou formou sa dokončí konvexné ohýbanie pomocou stredovo otvoreného prstencového rámu, použitého v prípade lisovania ako vonkajšej (z hľadiska zakrivenia) protiformy alebo jednoduchšie ako podpory počas konvexného ohýbania klesnutím na uvedený prstencový rám (tvarovanie klesaním). V obidvoch predchádzajúcich prípadoch je sila, ktorá pôsobí počas predtvarovávania, tiež potrebná na presun medzi dopravníkom a vnútornou formou. V posledne menovanom prípade podporuje sacia podložka objem, aby sa uložil na nižšiu konvexnú formu, majúcu smerom dole obrátený konkávny tvar.

Vo všetkých týchto postupoch je spoločné to, že k predtvarovávaniu dochádza pomocou tuhej vnútornej formy, proti ktorej sa prikladá celá plocha plochého skleneného dielu, s možnou výnimkou malej okrajovej časti. V praxi je rovnaký prípad ten, kedy k presunu medzi dopravníkom a vnútornou formou dochádza s pomocou prstencového rámu, ako jej navrhnuté v európskych patentových prihláškach 520 886 a 93.401 165.1, z ktorých posledne menovaná nebola doteraz zverejnená k dátumu podania tohto spisu. V týchto spôsoboch je doba pobytu plošného skleneného dielu na ráme pokiaľ možno najkratšia a k jednotlivým štádiám môže dochádzať vo vyššie popísanej forme: presun/predtvarovávanie na z hľadiska krivosti vnútornej forme/ konvexné ohýbanie lisovaním pomocou prstencového rámu.

Autori zistili, že tento postup nie je celkom uspokojivý, pokiaľ tvary skiel sú zložité a najmä majú kritérium nerozvinutelnosti, ktoré miestne presahuje 5, pričom toto kritérium je definované vzorcom D = ln (10⁷/R₁ x R₂), kde ln znamená prirodzený logaritmus, a Rj a R₂ sú rovné hlavným polomerom zakrivenia v uvažovanom bide a vyjadrené v milimetroch. Je potrebné poznamenať, že tento vzorec zdôrazňuje problémy s tvarovaním, ktoré vznikajú, keď polomery a R₂ sú malé.

Hlavným problémom, ktorý sa objavuje, je tvorba okrajových zvlnení, aké môžu byť pozorované pri pokuse pokryť guľu pomocou listu papiera, kde na okrajoch je vždy príliš veľa papiera, takže je potrebné, aby sa vytvorili záhyby alebo zvlnenia.

Podstata vynálezu

Autori zistili, že tento problém môže byt vyriešený spôsobom konvexného ohýbania skla zahriateho na ohýbaciu teplotu pre konvexné ohýbanie vo vodorovnej peci, ktorou prechádza nesené na plochom dopravníku, ktorý ho dopravuje do ohýbacej bunky pre konvexné ohýbanie, kde je okolitá teplota v podstate totožná s teplotou konvexného ohýbania a ktorá obsahuje konvexnú, tuhú, z hľadiska krivosti vnútornú formu, smerom ku ktorej sa sklenený plošný diel pohybuje zvislo, prostredníctvom prstencovej konkávnej protiľahlej, z hľadiska krivosti vonkajšej formy, za účelom lisovania medzi vnútornou formou a vonkajšou protiľahlou formou, pri ktorom podľa vynálezu ku kontaktu medzi sklom a konvexnou, z hľadiska krivosti vnútornou formou, dochádza až po fáze hrubého predtvarovania kvôli pretvárovaniu gravitáciou na prstencovej protiľahlej forme.

Pojem sklenený plošný diel v zmysle vynálezu znamená jednotlivé sklo alebo prípadne súvrstvie dvoch alebo troch na sebe uložených sklenených plošných dielov, od okamihu vstupu do pece a ako bude nižšie podrobnejšie popísané.

Pri spôsobe podľa vynálezu sa tak pred lisovacou fázou tvaruje predvýrobok, ktorý sa ohýba do guľovitého tvaru. Pri hrubej predtvarovacej fáze je stredná časť skleneného dielu s výhodou mimo dotyk s nástrojom, čo umožňuje, aby sklo voľne tieklo a kompenzuje sa nerozvinuteľnost tvaru, vyvolávané z hľadiska krivosti vnútornou formou prostredníctvom miestneho stenčenia.

Vo výhodnejšom variante vynálezu je medzi fázou hrubého predtvarovania a lisovacej fáze predtvarovacia fáza, počas ktorej sa sklo prikladá k z hľadiska krivosti vnútornej forme silami čisto pneumatickej povahy. Počas tejto predtvarovacej fázy je stredná časť plošného skleneného dielu v dotyku z hľadiska krivosti vnútornou formou a nemôže už v dôsledku toho byt ťahané.

Významná časť povrchu plošného skleneného dielu je však stále bez akéhokoľvek dotyku s tvarovacími nástrojmi, takže sklo sa môže stále deformovať tak, aby obalilo formu, vnútornú z hľadiska krivosti.

Tvarovací postup podľa vynálezu tak spočíva v tom, že sa postupne vytvorí predvýrobok, uvedený predvýrobok sa preberie tuhou, z hľadiska krivosti vnútornou formou a dokončí sa lisovaním. Takýto trojstupňový postup je zjavne možný iba v rámci technológie za horúca, kde nástroje pre konvexné ohýbanie sú trvalé umiestnené v pracovnom priestore, takže normálne nedochádza žiadnej parazitnej tepelnej výmene, ktorá by kolidovala s optickými požiadavkami.

Postupom podľa vynálezu sa vytvorí predvýrobok, ktorý má nerozvinuteľný tvar. Počas fázy hrubého predtvarovania je stredná časť plošného skleneného dielu s výhodou zbavená akéhokoľvek dotyku. Vzhľadom na pôsobenie gravitačných síl je možné, aby v uvedenej strednej časti dochádzalo k rozťahovaniu, vedúcemu k jeho predĺženiu, čo lokálne vedie k ľahkému stenčeniu skla. Súčasne môže materiál pri okrajoch tiecť smerom k strednej časti. Nežiaduce zvlnenie sa počas lisovania proti z hľadiska krivosti vnútornej forme netvorí a deformácia, ktorej môže byť podrobený obvod plošných sklenených dielov, je veľmi malá a nedochádza už k žiadnemu prebytku skla.

t

Pri použití spôsobov podľa známeho stavu techniky nevyhnutne dochádza najprv k styku plošného dielu so strednou časťou konvexnej formy. Len čo došlo k dotyku, už nie je možné, aby sa stredná časť pretiahla, takže obvod plošného skleneného dielu nemôže celkom obklopiť z hľadiska krivosti vnútornú formu a tok materiálu môže pôsobiť iba na okrajovú obvodovú časť, čo nedovoľuje ozajstnú kompenzáciu, takže sa vytvárajú zvlnenia.

S výhodou vedie spôsob podľa vynálezu k rovnomernejšiemu spracovaniu celej plochy plošného skleneného dielu, pretože stredná časť je v dotyku so z hľadiska krivosti vnútornou formou

Ί po čas v podstate totožný ako pri zvyšku plošného skleneného dielu. Vzdialenosť, ktorú musí urobiť z hľadiska krivosti vnútorná forma, je vzhľadom ku gravitačnej fáze hrubého predtvarovania približne rovnaká pre všetky body plochy plošného skleneného dielu, takže je zlepšená optická kvalita.

Z určitého hľadiska je možné spôsob podľa vynálezu prirovnať tvarovacím postupom zvyčajne používaným na výrobu vrstvených skiel. Je však potrebné zdôrazniť, že v tomto prípade ide o tzv. tvrdiaci proces, kde sklo vstupuje do plochej bunky pre konvexný ohyb a pri teplote konvexného ohýbania, pričom pre spracovanie všetkých objemov sa použije iba jediný nástroj. Okrem toho umožňuje spôsob podľa vynálezu presunúť sklo po konvexnom ohýbaní do tvrdiaceho rámu.

Na vykonanie spôsobu podľa vynálezu je napríklad možné použiť zariadenie na ohýbanie do konvexného tvaru, podobné tomu, aké je popísané v európskom patentovom spise EP-A-520 886 a ktoré má vodorovnú pec zakončenú bunkou na konvexné ohýbanie, kde teplota je udržiavaná na hodnote blízkej teplote konvexného ohýbania, pričom uvedená bunka na konvexné ohýbanie obsahuje člen na podporovanie skla v rozsahu prepravnej roviny skla a s výhodou typ vzduchového vankúša, z hľadiska krivosti vnútornej formy majúci vypuklosť (konvexnosť) orientovanú smerom dole a leží nad uvedeným podporným členom, konkávnu prstencovú protiľahlú formu (protiformu), tvorenú stredovo otvoreným súvislým rámom posuvným medzi dolnou polohou pod uvedenou dopravnou rovinou, a hornou polohou z hľadiska krivosti vnútornej formy,a prostriedok na riadenie rýchlosti posunu medzi jeho hornou polohou a dolnou polohou. S výhodou je podporný člen celistvý so zostavou obsahujúcou doskový člen osadený pod bunkou pre konvexné ohýbanie, mimo tepelnej izolovanej skrine a nesúci, okrem podporného člena izolačnú podlahu ohýbacieho článku a prstencovej protiformy, pričom riadiaci prostriedok posunu prstencovej formy je tvorený sústavou na riadenie motorom poháňanej zostavy prstencovej protiformy.

Takéto zariadenie môže byt použité pre tepelné izolovanie tvrdých skiel za podmienky, že sa pripojí k tvrdiacej stanici a prostriedkom na presun konvexné ohýbaných skiel z článkov pre konvexné ohýbanie na tvrdiacu stanicu. Môže byt tiež použité pre súčasné konvexné ohýbanie niekoľkých sklenených plošných dielov, ktoré sú potom uložené na seba (spravidla vo dvojiciach) pri vstupe do pece, pričom súvrstvie sa zdvíha prstencovou protiformou, uvádza sa do styku s z hľadiska a krivosti vnútornou formou po primeranej dobe kvôli umožneniu hrubého predtvarovania, tlačí sa proti vnútornej forme podtlakom vytvoreným po obvode plochého skleneného dielu a potom sa tlačí proti uvedenej, z hladiska krivosti vnútornej forme pomocou vnútornej protiformy. Po tomto kroku sú sklenené plošné diely udržiavané na niekolko okamihov v dotyku s z hladiska krivosti vnútornou formou, načo sa spustí dolná protiforma a pod z hladiska krivosti vnútornou formou sa zavedie zachytávači rám, ktorý presúva plošné sklenené diely na stanicu pre riadenie chladenia.

Spôsob podľa vynálezu je pozoruhodný tým, že nedochádza k podstatnej zmene zariadenia (s výnimkou zmeny nástrojov na konvexné ohýbanie za účelom prispôsobenia požadovanému tvaru) na prechod z jedného výrobného spôsobu na druhý a iba doby cyklov vyhradené na zdvíhanie prstencového rámu a lisovania musia byt obmenené za účelom premeny zariadenia pre tvrdené sklá na zariadenia na vrstvené sklá. Predovšetkým sa hodia na výrobu skiel majúcich miestne kritérium nerozvinuteľnosti 5, ktoré sa nemôžu získat s dobrou optickou kvalitou a vysokou presnosťou hlavného zakrivenia pri použití postupov podlá známeho stavu techniky.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Vynález je bližšie vysvetlený v nasledujúcom popise na príkladoch vyhotovenia s odvolaním na pripojené výkresy, v ktorých znázorňujú:

obr. 1 až 4 schematické bočné pohľady ukazujúce tvarovanie dvojice sklenených plošných dielov spôsobom podľa vynálezu, obr. 5 schematické znázornenie skiel majúcich kritérium nerozvinuteľnosti obsahujúce hodnoty 5, so sieťovou vzorkou v bokoryse (obr. 5.1), v čelnom pohľade (obr. 5.2) a trojštvrťovom pohľade (obr. 5.3), a obr. 6 pohľad na skúšobnú vzorku odrazenú sklom z obr. 5.

Príklady vyhotovenia vynálezu

Niektoré zo zvláštnych znakov spôsobu podľa vynálezu budú teraz podrobnejšie popísané s odvolaním na obr. 1 až 4, ktoré znázorňujú funkciu vynálezu na zariadení zhodnom s tým, aké je opísané v európskom patentovom spise EP-520 886, na ktorého obsah sa tu odvolávame ako na súčasť popisu, pokiaľ ide o ďalšie podrobnosti.

Takéto zariadenie obsahuje žíhaciu pec s dopravným pásom, s výhodou tvoreným plochou valčekovou traťou 1. Pri opustení pece plošné sklenené diely s teplotou okolo 650 C, pokiaľ majú byť podrobené tepelnému tvrdeniu alebo približne 550 ’C, pokiaľ sa má pripravovať vrstvené sklo, vstupujú do bunky pre konvexné ohýbanie, kde sú podporované podporným členom, ako je napríklad horúci vzduchový vankúš, tu symbolizovaný komorou 2. Na konštrukciu tejto komory je výhodné mať komoru s viacerými jednotlivými priečnymi komorami vzhľadom k osi dopravníka. Tento typ vzduchového vankúša umožňuje predísť nevyváženosti vankúšov v okamihu príchodu skla, keď je iba predný okraj skla uložený zvislo vzhľadom k vzduchovému vankúšu. Pokiaľ ide o ďalšie podrobnosti takéhoto rozdelenia na komory, je možné sa napríklad odvolať na francúzsku patentovú prihlášku č. 92/08482 z 09.07.1992.

Bunka na konvexné ohýbanie alebo tepelne izolovaná skriňa má tiež konvexnú, z hľadiska krivosti vnútornú formu 2/ opatrenú prostriedkami na udržiavanie plošného skleneného dielu v dotyku s touto formou, ako i konkávnu prstencovú protiformu 4, pohybovanú medzi spodnou polohou pod dopravnou rovinou plošného skleneného dielu a hornou polohou pri vnútornej forme 3. Forma a protiforma majú vzájomný vzťah a pohybujú sa iba vo zvislom smere.

Súčasne ako sklo vstupuje do styku s bunkou pre konvexné ohýbanie, je polohovo nastavované súpravou zaostrovacích zarážok, umiestnených stále bližšie v smere napredujúceho posunu plošného skleneného dielu. Keď je niekolko a najmä dva nad sebou ležiace plošné sklenené diely F, F¹ a nie jediný plošný sklenený diel spracovávaný tým, že sa medzi ne vkladá oddeľovacie činidlo ako je napríklad kremelinový prášok, tieto zarážky sú s výhodou zarážky v tvare zrezaného kužeľa majúce priemer, ktorý je väčší hore ako dole, takže sa polohovo nastavuje nielen dolný plošný sklenený diel, ale aj horný plošný diel, ktorý je na účely tvorby konkávnej strany vrstveného skla normálne o niečo menší, ako je dolný plošný sklenený diel na konvexnej strane. S výhodou sú zarážky tiež zatiahnuteľné.

Podľa európskeho patentového spisu EP-520 886 sa zaostrovacie zarážky s výhodou vzťahujú k hornej, z hľadiska krivosti' vnútornej formy, ktorá sama je vztiahnutá k prstencovej protiforme, pričom všetky tieto časti sú získané s vysokou presnosťou obrábania a sú s výhodou vyrobené z dielu odliateho zo surového železa alebo zo žiaruvzdornej ocele.

Akonáhle sú plošné sklenené diely správne zaostrené, prstencový rám sa zdvihne napríklad prostredníctvom motoricky poháňaných skrutkových zdvihákov, ktoré sú s výhodou umiestnené mimo tepelne izolovanej skrine. Podľa vynálezu je dráha týchto zdvihákov úplne riadená po ich celej dĺžke a nielen pri približovaní z hľadiska krivosti vnútornej forme. Iba pre informáciu, so zreteľom na výrobu skla majúceho vysoké kritérium nerozvinutelnosti, sa použijú nasledovné parametre: zdvíhanie prstencovej protiformy 4s, predtvarovávanie tuhou formou 2s, lisovanie s prstencovou protiformou ls. Je tiež možné použiť okamih zastavenia, napríklad v polovici výšky a pohyby s veľkou rýchlosťou ako doteraz. Je zrejmé, že sa tieto doby môžu medzi jednotlivými sklami líšiť, hlavne v závislosti od zložitosti tvaru, ktorý sa má získať, ako i parametrov, ako je výstupná teplota pece alebo hrúbka plošných sklenených dielov. Je však potrebné poznamenať, že zdvíhanie môže mať dobu trvania v podstate rovnajúcu sa dobe, počas ktorej je plošný sklenený diel v dotyku so z hľadiska krivosti vnútornou formou. Počas uvedeného zdvíhania a ako je znázornené na obr. 2, sklo povoľuje prstencovej protiforme pri pôsobení gravitačných síl, pričom je zbavené akéhokoľvek dotyku s nástrojom, s výnimkou okrajovej časti, ktorá je v dotyku s prstencovou protiformou.

Len čo prstencová protiforma dokončila svoj zdvih a vytvoril sa predvýrobok, podrobí sa plošný sklenený diel alebo diely saciemu pôsobeniu podtlakom vytvoreným na obvode z hľadiska krivosti vnútornej formy. Sklo sa tak lahko uvoľní z prstencového rámu (obr. 3) a zaberie proti konvexnej ploche vnútornej formy. V tejto fáze postupu prináša to, že sa používa predvýrobok a nie plochá tabula skla, najmenej dve výhody. Prvou výhodou je, že vzdialenosť, ktorú majú uraziť všetky body plošného skleneného dielu, je v podstate totožná, a druhá spočíva v tom, že dotyk medzi s’trednou častou plošného skleneného dielu a vnútornou Predtvarovávanie sa môže prirovnať viac ako prestrihovaniu, ako je to niekedy v postupoch podľa známeho stavu techniky. Výsledkom tohto jemnejšieho dotyku je, že optická kvalita je ďalej zlepšená.

formou je menej násilný, olemovávaciemu procesu

Konečná fáza znázornená na obr. 4 je lisovanie prostredníctvom prstencovej protiformy. Pri spôsobe podľa vynálezu sa jedná iba o jednoduchý dokončovací proces na dokončenie geometrie okrajov, ktorý nevedie k tvorbe tlakových napätí s ohľadom na kompenzovanie prebytočného materiálu, kde tento materiál bol absorbovaný tokom, ku ktorému dochádza pri fáze hrubého predtvarovania. Úrovne praskania sú preto znížené, a to vzhľadom na to, že riziká tvorby zvyškových napätí sú menšie a sklo je už veľmi blízke svojmu konečnému tvaru, pričom sa súčasne znižujú riziká značkovania skla.

Na konci spracovávacej operácie sú sklenený plošný diel alebo diely udržiavané v dotyku s z hľadiska krivosti vnútornou formou po dobu potrebnú na spustenie prstencovej protiformy pod dopravnú rovinu plochého skla a na to, aby sa pod vnútornú formu zaviedol rám na zachytenie konvexné ohnutého plochého skleneného dielu alebo dielov. V závislosti na konkrétnom prípade tento rám posúva konvexné ohnutý sklenený plošný diel na stanici na riadenie chladenia, napríklad sálavú hladiacu stanicu alebo tvrdiacu stanicu, pričom zachytávači rám je v poslednom prípade prispôsobený vypusteniu tvrdiaceho vzduchu.

Obr. 5 ukazuje tvar skleneného dielu, ktorého kritérium rozvinuteľnosti miestne presahuje 5, hlavne vzhladom k značnému zakriveniu pri okrajoch. Pri použití spôsobu podľa vynálezu je možné tento tvar dosiahnuť s vynikajúcou optickou kvalitou, ako je znázornené na obr. 6, ktorý ukazuje reálny obraz odrazu krížom vyšrafovanej vzorky premietnutej na sklenený diel získaný podlá vynálezu a naklonený pod uhlom 45° zodpovedajúci teoretickému tvaru z obr. 5. Deformácia vzorky je obzvlášť malá.

Claims (10)

1. Spôsob konvexného ohýbania skla zahriateho na ohýbaciu teplotu pre konvexné ohýbanie vo vodorovnej peci, ktorou prechádza nesené na plochom dopravníku, ktorý ho dopravuje do ohýbacej bunky pre konvexné ohýbanie, kde je okolitá teplota s teplotou konvexného ohýbania a ktorá tuhú, z hladiska krivosti vnútornú formu, sa sklenený plošný diel pohybuje zvislo, v podstate totožná obsahuje konvexnú, smerom ku ktorej prostredníctvom prstencovej konkávnej protiľahlej, z hladiska krivosti vonkajšej formy, za účelom jeho lisovania medzi vnútornou formou a vonkajšou protiľahlou formou, vyznačujúci sa tým, že obsahuje fázu hrubého predtvarovania pre pretváranie gravitáciou na prstencovej protiľahlej forme predtým, ako sklo vojde do styku s konvexnou, z hľadiska krivosti vnútornou formou.

2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že medzi fázou hrubého predtvarovania a lisovacou fázou je predtvarovacia fáza, počas ktorej sa sklenený plošný diel prikladá k vnútornej forme silami čisto pneumatickej povahy.

3. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že plošný sklenený diel sa udržiava v kontakte s vnútornou formou po lisovacej fáze a prípadne počas predtvarovacej fázy saním.

4. Spôsob podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že sa uvedené sanie dosahuje pôsobením vákua vytváraného v oblasti obvodu vnútornej formy.

5. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že uvedený plošný sklenený diel je tvorený súvrstvím a pedvšetkým dvoma sklenenými plošnými dielmi, ktoré sú pri vstupe do pece uložené na sebe.

6. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že pri vstupe do bunky pre konvexné ohýbanie sa plošný sklenený diel znehybní na prostriedku podporujúcom jeho strednú časť, pričom tento prostriedok je obklopovaný prstencovou protiformou.

7. Spôsob podľa nároku 6, vyznačujúci sa tým, že uvedený podporný prostriedok je horúci vzduchový vankúš.

8. Použitie spôsobu podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7 na výrobu dielcov pre zasklenia majúcich lokálne kritérium nerozvinuteľnosti presahujúce 5.

9. Zariadenie na konvexné ohýbanie skla na vykonávanie spôsobu podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7, tvorené vodorovnou pecou, bunkou na konvexné ohýbanie, v ktorej sa udržiava teplota blízka teplote konvexného ohýbania plošného skleneného dielu a majúci člen na podporovanie skla v rozsahu dopravnej roviny plošného skleneného dielu, konkávnu prstencovú protiformu, posunutelnú medzi hornou polohou u vnútornej formy a spodnou polohou pod dopravnou rovinou, a prostriedok na riadenie rýchlosti zvislého posunu prstencovej protiformy.

10. Zariadenie podľa nároku 9, vyznačujúce sa tým, že uvedeným prostriedkom na riadenie rýchlosti zvislého pohybu prstencovej protiformy sú motoricky poháňané skrutkové zdviháky, t

uložené mimo tepelne izolovaného uzatvoreného priestoru.

Pť 30f- ?£-

L·

-Q